Tragédia Filiálky a nás čo okolo nej bývame

Ako som si ochytal Filiálku

Rozľahlý priestor v dotyku Trnavského mýta bol  svojho času treťou najväčšou čiernou skládkou. Tak som sa raz v roku 2013 ocitol na bývalej železničnej stanici Filiálka.

Ako Zelená hliadka sme sa spolu s ďalšími iniciatívami rozhodli upraviť priestor okolo Filiálky. Najskôr prišiel na rad odpad. Začali sme tu organizovať pravidelné čistiace akcie. Trvalo to mesiace, ale podarilo sa nám vyčistiť okolie koľajiska od Trnavského mýta až po opačný koniec Kukučínovej. Naše aktivity si všimli železnice a rozhodli sa priložiť ruku k dielu. Nielenže odstránili nánosy ďalšieho odpadu, ale zabezpečili aj blízke garáže proti vstupu a otvoril sa nám komunikačný kanál. Celkovo opustilo areál 114 ton odpadu.

Dlhodobý záväzok koše, priechody oba

Ďalším krokom bolo zrealizovanie priechodu cez koľajisko pri stanici Filiálka. Ten sme skonštruovali počas štyroch víkendov. Domáci už viac nemuseli preskakovať cez koľaje a dodnes slúži stovkám ľudí, ktorí tadiaľ denne prechádzajú.

Na dlhodobé udržanie čistoty v priestore potrebujete odpadkové koše. Preto sme vyrobili celkovo päť kusov a umiestnili ich na obe strany nášho priechodu, na prejazd Jarošova a prejazd Riazanská. Koše sme si sami vyprázdňovali a vyprázdňujeme ich doteraz.

V priestore sa tiež nachádza súbežná asfaltová cesta, ktorá by sa mohla stať bezpečnou cyklotrasou vedúcou medzi Kukučínovou a Račianskou. Túto asfaltovú cestu sme zbavili skládok, náletovej zelene a vyznačili všetky nebezpečné miesta.

Okrem toho sme chceli aj vizuálne zdvihnúť úroveň priestoru. Výsledkom bola veľkoplošná maľba, ktorú sme vytvorili pri vstupe od Trnavského mýta. Priestor dostal svoj názov a určitý charakter. Toto sme doplnili prípravou legálnej graffiti zóny na vnútornej strane múru súbežného s Kukučínovou. Snívali sme o premene historickej budovy železnice. Jej okolie sme vyčistili a na okennice umiestnili jednoduché maľby, ktoré budovu oživili. Filiálke sa venovala aj ďalšia skupina dobrovoľníkov pod hlavičkou iniciatívy The Gardener. Medzi najviditeľnejšie zmeny patrilo premaľovanie fasády stanice na bielo.

Reakcia ŽSR a Nového Mesta

Priestor má svojho pána, ktorým sú železnice (štát) a nachádza sa na území v správe konkrétnej samosprávy, ktorou je Bratislava – Nové Mesto. Bolo preto prirodzené, že sme oba tieto subjekty považovali za našich partnerov pri snahe spraviť z Filiálky dôstojný priestor. So železnicami sme mali v podstate od začiatku otvorený komunikačný kanál. Nepravidelne sme sa stretávali so správcami Filiálky a konzultovali sme s nimi naše aktivity.

Veľmi zjednodušene by sa dalo povedať, že pokiaľ šlo o riešenie havárií (škládky, odpadky, bariéry), tak sme nachádzali spoločnú reč a posúvali sa vpred. Pokiaľ však šlo o vylepšenia priestoru vo forme cyklotrasy, graffiti zóny, osvetlenia či sfunkčnenia výpravnej budovy, tak sme narážali na neochotu. Rozhodli sme sa dať na papier našu predstavu o budúcnosti Filiálky. Jej výsledkom bola vízia budúcnosti Filiálky.

Cieľom bolo vytvoriť spoločensko-kultúrny priestor, ktorého centrom by bola výpravná budova inšpirovaná stanicou Žilina – Záriečie. Na železnice bola táto vízia príliš a tak sme diskutovali o čoraz obmedzenejšom variante. Naše predstavy sa definitívne rozišli, keď nás železnice postavili pred minimalistický variant našej vízie s tým, že by sme ako dobrovoľníci boli povinní realizovať letnú údržbu (najmä kosenie) a zimnú údržbu (najmä odhrabávanie snehu) v priestore Filiálky. Samozrejme by sme boli zodpovední aj za bezpečnosť. To pre nás, ako dobrovoľnícku iniciatívu, nebolo reálne ani priechodné.

V prípade mestskej časti Nové Mesto sme boli v aktívnej komunikácií vzhľadom na naše pravidelné smeťozbery organizované v novomestských uliciach. Organizovali sme celkovo 12 čistiacich akcií, nazbierali 72 vriec odpadkov a tie vďaka spolupráci likvidovala mestská časť. Pokiaľ šlo o revitalizáciu Filiálky, tak sme sa stretli s podporou. Zorganizovali sme spolu dve čistiace akcie a zorganizovali diskusiu o budúcnosti Filiálky.

Zlomovým bodom bolo veľké stretnutie medzi železnicami a mestskou časťou Nové Mesto, ktoré sa mi podarilo zorganizovať. Tu sa dohodlo vybudovanie druhého priechodu cez Filiálku na úrovni polikliniky Tehelná. Mestská časť mala k dispozícií projekt a žiadosť o vybudovanie priechodu. Ani jedno ani druhé však nikdy na železnice nezaslala a tým ustala komunikácia zo strany novomestskej samosprávy.

Útlm a kauza plôtik

Vzhľadom na neakceptovateľné požiadavky železníc a komunikačné ticho zo strany Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto sme sa rozhodli obmedziť naše aktivity na pravidelné vysypávanie odpadkových košov a zimnú údržbu na našom priechode na úrovni Škultétyho.

Koncom roka 2014 sme v súvislosti s Filiálkou zrealizovali drobný SpotFix, kedy sme vylepšili jednoduchý priechod cez koľajnice na úrovni Pluhovej. Ten je frekventovane využívaný obyvateľmi štvrte Zátišie, ktorí ním prechádzajú k električkám na Račiansku či do blízkeho supermarketu. Vylepšený priechod slúžil až do júla tohto roka, kedy sa rozhodli železnice zareagovať na podnet občana. Ten poukázal na bariérovosť priechodu najmä pre kočíkujúcich a žiadal vylepšenie.

Železnice sa rozhodli zareagovať na prosbu o bezbariérový priechod tým, že na mieste osadili zábradlie a plot. Medzi nimi sa ocitol aj odpadkový kôš spolu s lampou pouličného osvetlenia. Roky využívaný priechod medzi Račianskou a Zátiším sa jednoducho rozhodli zrušiť za využitia verejných priestriedkov. Pretože ide o živú trať využívanú 3x do roka strojom na kosenie a 1x do roka posádkou dreziny, ktorá posypuje soľou priechody. Nás ostatných odsunuli na priechod Jánoškova, ktorý nemá ani priechody pre chodcov a dokonca ani chodník.

Ako ďalej Filiálka?

Žijeme v zvláštnej schizofrenickej krajine, kde je verejný priestor zahlcovaný rôznymi sľúbmi, záväzkami či koncepciami podpory pešej a nemotorovej dopravy. Podobné ambície sú zakotvené v Plánoch sociálneho a hospodárskeho rozvoja obcí, v dopravných genereloch aj v dopravnej politike Slovenskej republiky. Tu si však železničiarsky byrokrat povie, že jednoduchšie je postaviť plot i zábradlie ako vybudovať bezpečný priechod cez nevyužívanú koľaj.

Trať vedúca k Filiálke je dnes niečim ako polopriechodnou (a miestami až nepriechodnou) brázdou medzi švrtiami okolo Račianskej a Vajnorskej. Je nepochopiteľné, že v 21. storočí nie je snaha ani zo strany železníc ani zo strany mesta o začlenenie tohto priestoru do organizmu mesta, postupne ho spriechodňovať a debarierizovať. Najmä ak denne vidieť aké negatíva a úpadok okolo seba takýto opustený priestor kumuluje. Práve naopak, poslená aktivita železníc ukazuje, že namiesto snahy o riešenie problémov sa rozhodli ísť opačným smerom a mesto i jeho obyvateľov naďalej traumatizovať, rozdelovať, pridávať viac bariér. Ľudia si však svoje cestičky nájdu.  A tak sa podľa očakávania objavila presekaná cestička hneď vedľa plôtika. Priechod na Pluhovej je tak využívaný podobne ako predtým.

Toto je však situácia, ktorú už ako dobrovoľníci nedokážeme SpotFixovať. Nemôžeme revitalizovať hlavy byrokratov, pre ktorých sú paragrafy dôležitejšie ako človek a pomoc dobrovoľníkov je pre nich len akoby práca navyše. Môžeme sa len spoliehať na našu novomestskú samosprávu, že za nás zabojuje. Tá bezmocnosť je ubíjajúca a zároveň to ukazuje hranicu dobrovoľníctva či aktivizmu, ktorú nedokážeme prekročiť.

Matúš Čupka

Moje aktivity môžete sledovať tu na Facebook-u

Prosba na záver:

Toto nechce byť len ďalší článok, ktorý si povzdychne nad zlou situáciou v našej krajine, meste či mestskej časti. Chcel by som vás preto poprosiť o pomoc pri upozornení kompetentných na túto situáciu. Stačí ak dole predpísaný e-mail zašlete generálnemu riaditeľovi Šimonimu na adresu: [email protected]

Vážený pán generálny riaditeľ Šimoni,

obraciam sa na vás s prosbou o riešenie situácie s priechodom cez koľajisko na úrovni Pluhovej ulice v Bratislave.

Táto trať už viac ako tridsať rokov neslúži pravidelnej vlakovej preprave a zároveň rozdeľuje husto obývané oblasti po oboch stranách koľajiska vedúceho k opustenej stanici Filiálka.

Výsledkom je množstvo požiadaviek ľudí v lokalite na vybudovanie aspoň priechodov pre peších. Doteraz na tieto požiadavky železnice nereagovali. Výnimkou bol podnet na portáli Odkaz pre starostu. Obyvateľ – rodič žiadal o debarierizáciu priechodu v úrovni Pluhovej ulice. Síce neoficiálny priechod cez trať smerom k Račianskej ulici využívalo denne množstvo obyvateľov štvrte Zátišie.

Odpoveďou Vašich podriadených však bolo oplotenie tohto priechodu a umiestnenie cedúľ s textom “zákaz vstupu”. Chápeme, že takýto postup je v súlade so striktnými predpismi, ale na druhej strane sa prieči zdravému rozumu a potrebám miestnych obyvateľov plynule prechádzať medzi Kukučínovou ulicou a Račianskou ulicou.

Neakceptovateľnou alternatívou je zdevastovaný priechod na úrovni Jánoškovej, ktorý je bez cestičky pre chodcov, priechodu pre chodcov, je pokrytý výtlkmi a slabo osvetlený. Navyše jeho využívanie niekoľkonásobne predlžuje trasy chodcov.

Chcem Vás požiadať o riešenie situácie a vybudovanie bezpečného priechodu pre chodcov na úrovni Pluhovej.

S pozdravom,

Obyvateľ Bratislavy