Denník N

Gerulata ako súčasť Rímskej ríše (3. časť – konkrétni ľudia)

Aké boli mená „Rusovčanov“ v prvej polovici prvého tisícročia? Na základe archeologických a epigrafických výskumov ich poznáme.

V predchádzajúcich dvoch článkoch som sa venoval rímskemu vojenskému táboru (kastelu) a civilnej osade (vicusu) Gerulata v mestskej časti Bratislava-Rusovce. Postupne som opísal obdobie vzniku Gerulaty, stavebné etapy, dislokované jednotky, zázemie vojenského tábora, pohrebiská a jej zánik.

Poloha Gerulaty bola súčasťou Rímskej ríše štyri storočia, pričom prvý kastel tu vznikol v druhej polovici 1. storočia a zanikol na prelome 4. a 5. storočia. Z tohto obdobia poznáme konkrétne mená niekoľkých desiatok obyvateľov Gerulaty. Hovoríme o ľuďoch, ktorí žili v dnešných Rusovciach pred viac ako 1 600 rokmi. Ich mená sú známe z náhrobných kameňov a votívnych oltárov, ktoré sa len veľmi zriedkavo našli v blízkosti miesta pôvodného umiestnia. Často boli použité ako stavebný kameň pri neskoršej výstavbe.

Z jedného lepšie zachovaného náhrobného kameňa z poslednej štvrtiny 2. storočia sa dozvedáme hneď rad mien s doplňujúcimi informáciami. Celý nápis znie: „Duchom mŕtvych. Marcovi Urvinovi, vojenskému pastierovi osemnástej kohorty dobrovoľníkov v 12 roku vojenskej služby, 35-ročnému a Publiovi Elpidiovi 40-ročnému a Urovi Mussovi 28-ročnému a Publiovi Urvinovi Marcellinovi z tribuy Papiria 22-ročnému, Papia Matercia matka a Publius Urvius Messius a Iulius Maior bratia.“

Fragment náhrobného kameňa s nápisom, posledná štvrtina 2. stor. n. l., Bratislava-Rusovce
Fragment náhrobného kameňa s nápisom, posledná štvrtina 2. stor. n. l., Bratislava-Rusovce

Okrem mien zosnulých sme získali informácie o ich veku a v prípade Marca Urvina aj o zaradení a vojenskej jednotke, v ktorej slúžil 12 rokov. Vojenská služba legionárov trvala 20 rokov a pre vojakov pomocných (auxiliárnych) jednotiek bola stanovená na 25 rokov. Po jej ukončení dostal legionár výslužné formou peňažnej sumy alebo pozemku. Príslušníci pomocných jednotiek nadobudli rímske občianske právo pre seba a svoju rodinu, pravdaže len do roku 212, keď dostali rímske občianstvo všetci slobodní obyvatelia Rímskej ríše. Doklad o ukončení vojenskej služby získal vojak formou vojenského diplomu vyhotovenom na bronzovej doštičke.

Bronzová doštička – vojenský diplom, ktorým sa veteránovi Dasiovi z I. kohorty Montanorum, 3. septembra 84 za cisára Domitiana udeľuje občianske právo. Nájdená bola pravdepodobne v Bratislave, dnes je uložená v Maďarskom národom múzeu v Budapešti.
Bronzová doštička – vojenský diplom, ktorým sa veteránovi Dasiovi z I. kohorty Montanorum, 3. septembra 84 za cisára Domitiana udeľuje občianske právo. Nájdená bola pravdepodobne v Bratislave, dnes je uložená v Maďarskom národom múzeu v Budapešti.

Na inom náhrobnom kameni z 2. storočia sa zase píše: „Duchom mŕtvych … vojak II. légie Italskej Zbožnej zomrel vo veku 22 rokov. Kvestor veteránov Veias Mena dal postaviť z dedičstva svojmu priateľovi vo vojne.“

Z náhrobných kameňov sa, samozrejme, dozvedáme aj o civilistoch. Či už v prvom prípade o matke a bratoch, ktorí dali náhrobok zhotoviť alebo je civilistom aj osoba zosnulého, ako v prípade zo začiatku 3. storočia: „Duchom mŕtvych … nech Ti je zem ľahká … Albiana, matka, je tu pochovaná. Decimus Albianus, jej syn (chovanec ?), ako dedič dal postaviť. Prajem Ti ľahkú zem.“

Z náhrobnej stély jazdca kopijníka sa z nápisového poľa zachoval len prvý riadok s písmenami D M, ktoré predstavujú všeobecnú formulu pri náhrobných nápisoch a znamenajú D(is) M(anibus) – Duchom/Bohom mŕtvych. Meno, ktoré bolo uvedené v ďalších riadkoch v tomto prípade nepoznáme. Napriek tomu na základe vyobrazenia nákovy, kladiva a klieští, ktoré symbolizujú povolanie mŕtveho vieme, že bol vojenský kováč.

Torzo náhrobnej stély jazdca kopijníka a vojenského kováča, 1. pol. 2. stor. n. l., Bratislava-Rusovce (autorka: Ľudmila Mišurová)
Torzo náhrobnej stély jazdca kopijníka a vojenského kováča, 1. pol. 2. stor. n. l., Bratislava-Rusovce
(autorka: Ľudmila Mišurová)

Ďalším zdrojom kamenných pamiatok, ktoré obsahujú nápisy s konkrétnymi osobami žijúcimi v Gerulate sú votívne oltáre. Niektoré dokonca vieme podľa mien konzulov uvedených na oltároch datovať s presnosťou na rok.

Nápis na oltári z roku 212 znie nasledovne: „Jupiterovi Najlepšiemu a Najvyššiemu, kráľovnej Iunone posvätný dar. Titus Flavius Surilio, stator prefekta aly Cannanefatov, sľub som splnil dobrovoľne, rád a podľa zásluhy (za konzulátu) oboch Asprov.“

Oltár s votívnym nápisom, rok 212 n. l., Bratislava-Rusovce
Oltár s votívnym nápisom, rok 212 n. l., Bratislava-Rusovce

Titus Flavius Surilio slúžil pri prefektovi (veliteľovi) jednotky Ala I Cannanefatum (1. jazdecký oddiel germánskych Kananefatov), o ktorej vieme, že bola dislokovaná v Gerulate.

Konkrétne mená konkrétnych ľudí hlboko predtým, ako na naše územie prišli Slovania. Čo si myslíte, mohli medzi nimi byť vaši predkovia?

Poznámka:
Torzo náhrobnej stély jazdca kopijníka a vojenského kováča je datované podľa: KOLNÍK, Titus. 1984. Rímske a germánske umenie na Slovensku.

 

Použitá literatúra:

KOLNÍK, Titus. 1984. Rímske a germánske umenie na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1984. 316 s.

NOVOTNÝ, Bohuslav. 1995. Slovom a mečom: Slovensko v rímskej dobe. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1995. 152 s. ISBN 80-7090-330-9.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2015. Rusovce: Rímsky vojenský tábor kastel Gerulata. Komárno : Vydavateľstvo KT spol. s.r.o., 2015. 16 s. ISBN 978-80-8056-710-1.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava – JEZNÁ, Jitka – KOZUBOVÁ, Anita. 2005. Rímske kamenné pamiatky Gerulata. Bratislava/Nitra : Mestské múzeum v Bratislave/Archeologický ústav SAV, 2005. 72 s. ISBN 80-88709-78-4.

Zdroje obrázkov:

Fragment náhrobného kameňa s nápisom, posledná štvrtina 2. stor. n. l., Oltár s votívnym nápisom, rok 212 n. l.:
SCHMIDTOVÁ, Jaroslava – JEZNÁ, Jitka – KOZUBOVÁ, Anita. 2005. Rímske kamenné pamiatky Gerulata. Bratislava/Nitra : Mestské múzeum v Bratislave/Archeologický ústav SAV, 2005. 72 s. ISBN 80-88709-78-4.

Bronzová doštička – vojenský diplom:
KOLNÍK, Titus. 1984. Rímske a germánske umenie na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1984. 316 s.

Torzo náhrobnej stély jazdca kopijníka a vojenského kováča:
SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2015. Rusovce: Rímsky vojenský tábor kastel Gerulata. Komárno : Vydavateľstvo KT spol. s.r.o., 2015. 16 s. ISBN 978-80-8056-710-1.

Teraz najčítanejšie