Nekričme na politikov!
„Teremtete“. Akoby nestačilo, že im vôbec neveríme, že všade na nich šomreme a nadávame, či v práci, či doma, či na ulici, či v krčme, či na dovolenke. Vari len pri sexe nie.
Ohrozujeme ich svet, ktorí sme im svojou prácou, daňami, ľahostajnosťou, nedostatkom odvahy, pomohli vytvoriť. Viac ako dve desaťročia, každodenne žijú v strachu, či sa nevzoprú bezpráviu, ktorému sa mlčky prizerajú, skutoční policajti, prokurátori, sudcovia, ktorých nebude čím vydierať, ktorí sa nedajú podplatiť, ani zastrašiť. Každodenne žijú v strachu, či sa neprevalí tá či oná vec, plná porušení zákonov. Každodenne žijú v strachu, či pamätali na všetky kroky ututlania spôsobených neprávostí. Každodenne žijú v strachu, či niektorí z vlastných radov nezaspievajú, lebo jarmo im je priťažké. Každodenne žijú v strachu, či strach, ktorí spôsobujú iným, nezmetie ich samých. Každodenne žijú v strachu, čo prinesie nový deň. Každodenne žijú v strachu, či sú kúpení a zaplatení všetci, ktorí boli zatiahnutí do konkrétneho prípadu. Každodenne žijú v strachu, či majú situáciu dostatočne pod kontrolou. Každodenne žijú v strachu, či politickým partnerom vydrží lojalita v zboji. Každodenne žijú v strachu, či hnev ľudí neprerastie rámec hundrania. Každodenne žijú v strachu, ktorý povýšili nad prepožičanú moc aj blahobyt plynúci zo skutkov za hranou.
Nielen rôzne druhy strachu a obáv im narúšajú život v bubline, ktorú okolo seba vytvorili, aby nevideli a nepočuli čo činia, čo napáchali. Vychovávajú aj svoje potomstvo. Tu dezilúzia zo seba je frustrujúcejšia ako podiel na všetkých neprávostiach voči spoluobčanom. Tiež sú len ľudia, so všetkým, čo tieto bytosti v ich žití sprevádza. Dilema je večná, človečenstvo nepustí, vychovávať deti v čestnosti, v láske k pravde, poctivosti, slušnosti, pevnosti charakteru, či povoliť uzdu a nechať im vidieť svet, v ktorom sú len mútne vody a nerešpektovanie pravidiel hry, ale prinášajúci moc, benefity, výslnie. Čo sa doma do detí zaseje, to s nespochybniteľnou istotou, raz v nich vzklíči. To je zákon. Veľmi ťažko a dlho sa v dospelosti mení, ak dotyčný nie je so sebou spokojný. A oklamať sa nedá.
Vo vleku neprávosti, ktorej sú nedeliteľnou súčasťou, neustále klamú a zavádzajú verejnosť, svojich spoluobčanov, ktorí im pri voľbách vyjadrili podporu. Nuž, nevážia si seba, nevážia si ani druhých. Vyštveraní na piedestáli, postavenom na marazme zlých rozhodnutí, nezodpovednosti, duchovnej slepote, primitívnom hrabaní, sťaby fantastické tvory mnohých žalúdkov, sa situovali do sveta minulosti, páni a ich poddaní.
Keď sa vrátia na zem, do svojich fyzických schránok, zapredaných bezduchých tiel, a že sa raz vrátia, nie je pochybnosť, nebudú poznať odpovede na jednoduché otázky. Prečo nemali čas na prácu v prospech verejného blaha, prácu, pre výkon ktorej získali od svojich spoluobčanov mandát vo voľbách? Prečo len brali a nič nedávali? Prečo v službe mamonu ubíjali v sebe dobré vlastnosti? Prečo obchádzali a porušovali zákony? Prečo na jazyku zostáva len chuť blenu? Prečo, prečo, samé prečo?
Preto na nich nekričme. Nechajme ich vyhniť, tak ako oni nechávajú vyhniť v čase, činy bezprávia, ktoré napáchali a prevalili sa na verejnosť. Nechajme vyhniť ich ignorantstvo, povýšenosť, tuposť v moci.
Ale nikdy nedovoľme, aby zlo, ktorého sú všetci porušovatelia zákonov a práva nositeľmi, malo nad tými, ktorí zákon a právo ctia, navrch. Za žiadnu cenu.
