Denník N

Holzerova kapurkova z horca

Horec žltý, z ktorého sa podľa Holzera vyrába destilát za stovky eur, hádžu na Krameterhofe sviniam. Svine ho nežerú.

Hneď povyše husí a kačiek na ďalšej terase bola veľká kopa hnoja s obdĺžnikovým pôdorysom. Odkiaľ sa tu vzala, prečo tu je a načo sa použije, sa podobne ako v predchádzajúcich prípadoch nedozvieme. Dozvedáme sa však, že hnoj je pre farmára zlato. Súhlasím, súhlasíme všetci traja. Udržať pri živote ovocné stromy vo výške nad 1400 m.n.m sa dá podľa nášho názoru iba pri masívnom dopĺňaní živín. Bez týchto dodatočných živín predpokladáme, že stromy v tejto hornej časti Krameterhofu, ktoré ešte neboli v štádiu permanentného rozpadu, by presne v tomto štádiu boli. Držíme im palce, aj keď násadu plodov sme tu hore na stromoch nevideli.

Na nasledujúcom stanovišti nám mladý Holzer ukazuje ďalší chov sliepok v celkovom počte približne 10 kusov. Obydlie majú opäť v prívesnom vozíku a ekonomika chovu musí byť zaujímavá – už len niekoľkokrát za deň prekonať výškový rozdiel stoviek metrov, aby ich niekto vypustil, potom zatvoril, pozbieral vajcia, či dosypal kŕmnu zmesku. Pokiaľ k nim chodia autom, tak by bolo voči prírode najskôr šetrnejšie, keby si vajcia kúpili v obchode.

sliepky hore

Chov sliepok Holzera vo výške cca 1400 m.n.m. V pozadí dovezená kopa hnoja

Ide sa ďalej  a to na stanovište s horcom žltým. Krásna horská rastlina, ktorú aj mladý Holzer šikovne zaradil do svojho divadelného predstavenia. Zastali sme na kraji zvážnice, kde nás zasväcoval do tajov tejto rastliny, ktorú údajne skúšali, či skúšajú pestovať, nakoľko je veľmi cenná. Podľa mladého Holzera sa znej robia destiláty, ktorých cena je 600 až 800,- eur za liter. Uvedomili sme si, že presne túto rastlinu sme videli o niečo nižšie nahádzanú sviniam. Toto bol posledný klinec (do rakvy našej trpezlivosti) a pomyselná Holzerova kapurkova pre našu účasť.

horec spolu4

Naľavo horec žltý, napravo horec žltý nahádzaný sviniam, ktoré ho nežerú

Keď sa skupina dala do pohybu, dali sme sa do pohybu aj my, ale opačným smerom, žiadne ďalšie Holzerove „múdrosti“ sme nepotrebovali, potrebovali sme len čím skôr vypadnúť.

Aj keď sme pri ceste naspäť boli bez Holzera, stiesnený pocit nás neopúšťal. Mohli sme sa ale bez zábran nahlas rozprávať. Čo sa mňa týka, na Holzerovu farmu som išiel s istými očakávaniami, aj keď som problematiku permakultúry neštudoval do hĺbky. Totiž, radšej ako hromadu teórií, som chcel vidieť ako funguje permakultúra v praxi a to napriek tomu, že Holzerove knihy boli podstatne lacnejšie ako jednodňová exkurzia na jeho farme.

No od momentu, keď som tu videl zatvorené husi v klietke, som bol (a to čoraz viac) presvedčený, že Holzerova farma je podvod. Zachovať si snahu o objektivitu a nestrannosť v takomto rozpoložení je pomerne náročné. Spätne si uvedomujem, že v predchádzajúcich častiach som bol k Holzerovi a jeho farme veľmi kritický. Aj s týmto vedomím, považujem uvedenú kritiku za opodstatnenú.

Okrem robenia fotografií cestou naspäť k vstupnému areálu sme riešili otázku, čo to vlastne tá permakultúra je. Zhodli sme sa na tom, že na rozdiel od okrasných záhrad či arborét, by mala byť permakultúra (aj) o produkcii potravín či liečivých rastlín a presne to sme od Holzerovej farmy očakávali. Očakávali sme teda okrem iného, že nám Holzer povie koľko vyprodukuje jabĺk, koľko obila, koľko čerešní, koľko kaprov, pstruhov a čo s nimi robí. Je to celkom logické očakávanie, ak si uvedomíme ako veľmi je rozšírený názor, že práve jeho prístup má byť tým optimálnym prístupom do budúcnosti hodný nasledovania.

Nič z toho sme sa nedozvedeli. Podstatné tiež je, že na Holzerovej farme nebol priestor na kladenie otázok či diskusiu. Stačilo len zaplatiť, stáť, čakať a počúvať a potom stáť, čakať a počúvať a ešte pár krát stáť, čakať a počúvať, až kým ste niekedy okolo 17:00 hod. neboli natoľko ohučaný a unavený, že sa neviete dočkať, kedy odtiaľ odídete. Posledným blahodarným gestom môže byť asi podanie ruky s veľkým Holzerom a cieľ návštevy je naplnený. Však sme toho toľko videli, koľko stanovíšť a koľko nám toho povedal. Jeden zo životných cieľov splnený. Ďakujeme Holzer. Ďakujeme Krameterhof.

Vďaka tomu, čo sme na Holzerovej farme videli, sme si však mohli vytvoriť celkom jasnú predstavu. Aj keby som sa v predchádzajúcich častiach niekde mýlil, alebo som niektoré veci trochu preexponoval, som presvedčený, že čo sa produkcie potravín týka, farma neuživí ani Josefa Holzera s manželkou. Myslím si, že komfortný život Holzerovi platia návštevníci. Cena exkurzie so slovenským prekladom bola v našom prípade 110,- eur na osobu. Pri minimálne desiatich platiacich návštevníkoch to bolo 1100,- eur za deň.

Ešte pred záverom chcem uviesť jednu dôležitú vec, nepíšem o permakultúre vo všeobecnosti, ale o mojich skúsenostiach a dojmoch z návštevy Holzerovej farmy Krameterhof. Toto „permanentné“ Holzerovo poľnohospodárstvo, bude podľa mňa permanentné len dovtedy, kým bude farma permanentne dotovaná z externých zdrojov, napr. z poplatkov za exkurzie.

Cestou dole som spravil ešte pár fotiek, tak ich tu prikladám:

čerešne

Odumierajúca zaburinená skupina čerešní

 

hriadka

Holzerova „permakultúrna“ hriadka s nevedno čím.

pivnica

Vchod do jednej z pivníc na Krameterhofe. Aj keď pravdepodobne nebola stará, túto pivnicu očividne dlho nikto ani neotvoril

hrozno

Vinič na Krameterhofe. To, že niečo rastie vedľa seba, ešte nutne nemusí znamenať symbiózu.

Na záver azda jednu poznámku – ak budete chcieť kúpiť vysoko položené neúrodné strmé pozemky a zriadiť na nich Holzerove terasy, radšej si to viackrát premyslite a hlavne prepočítajte, inak sa Vám takýto raj môže ľahko premeniť na peklo.

 

Teraz najčítanejšie