Denník N

Ciele musia byť impulzívne

Nie vždy som bol takto impulzívny a nie vždy som sa vedel takto rýchlo rozhodovať ako dnes. Naučilo ma to podnikanie. Každé otálanie je zlé, a keď sa človek nevie rýchlo rozhodovať tak je pre neho biznis dosť ťažký. Ďalšiu vec čo ma podnikanie naučilo je dávanie si cieľov. Dávam si ich každý deň, a dávam si ich vysoké. Nie vždy sa mi ich podarí splniť, ale tým že je cieľ jasne definovaný ma to posúva vpred. Keď som začal behávať tak som to s cieľmi moc nepreháňal, lebo som nevedel čo môžem čakať. Prvé behy boli také, že po dvoch kilometroch som zvažoval či si mám volať sanitku.

Dnes som už pevne rozhodnutý že z behania prechádzam na triatlon, a taktiež som si povedal že tento krát s cieľmi trocháriť nebudem. Takže môj ciel je tu:

Prečo píšem o tej impulzívnosti? Pretože behám pól roka a doteraz som nezabehol ani polovicu maratónu. Nemám bicylek (teda mám, ale s ním sa triatlon robiť nedá), a po kilometri vo vode by som sa utopil. Logické by bolo si dať nižší a reálnejší cieľ. Ale takto vysoký cieľ mi dodáva brutálne veľa síl a neskutočne sa teším že som si vybral takúto cestu. Áno je to bláznivé a určite som pre mnohých poriadne na smiech. Ale z nejakého záhadného dôvodu mi to dáva zmysel. Tento cieľ beriem v horizonte 5 rokov. Nečakám že to zvládnem za rok. A počas tohoto obdobia budú medziciele na ktoré sa teším tiež. Prvý polovičný maratón, celý maratón, polovičný triatlon. Skrátka nedokážem myslieť na menší cieľ. Verím tomu že cesta nám prináša šťastie, nie cieľ. To ešte neznamená že si nemáme dávať ciele. Ale tešiť sa máme hlavne z cesty za nimi.

Text som pôvodne uverejnil na svojom blogu: http://blog.matase.sk/ciele-musia-byt-impulzivne/

Teraz najčítanejšie