Budem sa sústre…ť

Včera som narazil na zaujímavý jazykový problémik. (Presnejšie povedané, udrel som si oň nos.) Išlo o budúci čas slovesa sústrediť sa – konkrétne o to, či je prijateľný tvar budem sa sústrediť. Vieme, že v prítomnom čase má byť sústreďujem sa, nie sústredím sa, lebo sústredím sa je už interpretované – práve – ako budúci, nie prítomný čas. Otázka však znela, či by budem sa sústrediť bolo prijateľné ako alternatívne vyjadrenie budúceho času.

Dilemu vyriešilo stanovisko jazykovej poradne. Podľa neho nie je prípustné žiadne budem sa sústrediť, ale jedine sústredím sa alebo budem sa sústreďovať.

Moja analýza? Chyták je zrejme spôsobený tým, že už dokonavý tvar slovesa, čiže sústrediť sa, bežne vnímame „v nedokonavom zmysle“, najmä v minulom čase. Príklad: V poslednom roku štúdia sa sústredil na písanie diplomovej práce. Ešte som nepočul, že by niekto živý povedal (áno, 100 rokov mŕtvy klasik to možno napísal): … sa sústreďoval na…, hoci by to iste bolo „správnejšie“, keďže reč je o dlhodobejšom procese, ktorý trval rok. No sústreďoval sa bežne vnímame ako redundantné, lebo už tvar sústredil sa bežne používame (aj) na opis dlhšie pretrvávajúcej koncentrácie na istú činnosť a nevnímame ho ako opis jednorazovej záležitosti, čím sa obyčajne vyznačujú dokonavé slovesá. Potom sa toto „skratkovité“ použitie dokonavého tvaru v zmysle nedokonavého prenáša z minulého času slovesa sústrediť sa aj do jeho prítomného a budúceho času…

K tejto dileme som natrafil aj na odpoveď od českej jazykovej poradne, ktorá sa líši od odpovede v podaní jej slovenskej sestry. (Naďabil som na ňu, keď som pokusne vložil do Googlu slovné spojenie budem sa sústrediť a vyhľadávač vypľul vyše 9-tisíc výsledkov, čiže ide o masívny výskyt. Pravdaže, masívny výskyt chyby nelegitimizuje.) Iste, slovenčina nie je čeština, ale táto konkrétna dilema je identická pre oba jazyky. A ako vidno nižšie (pozri mnou zvýraznených posledných 10 slov odpovede z poradne), českí jazykovedci sú ochotní „ustúpiť úzu“ a pri charakteristike slovesa soustředit se zvažujú „prehodenie výhybky“ z „dokonavého“ na „dokonavé/nedokonavé“, teda (odborne) „obojvidové“ sloveso.

Ani v slovenčine by to nebolo zďaleka jediné sloveso, ktoré môže byť dokonavé i nedokonavé – pozri napríklad mnohé slovesá s koncovkou ‑ovať. „Obojvidové“ sloveso sa podľa aktuálneho kontextu vo vete dá použiť ako buď dokonavé, alebo nedokonavé – obe použitia sú správne. Platí to aj pre slovesá koncentrovať sa, venovať sa, ktoré všetky kodifikačné príručky uznávajú za dokonavé i nedokonavé. KSSJ priamo definuje sloveso koncentrovať sa takto: sústreďovať sa, sústrediť sa. Pritom aj v opačnom garde práve slovesá koncentrovať sa, venovať sa slovníky používajú na definovanie slovesa sústrediť sa, takže aj tieto (iste podvedome cítené) paralely k nespochybniteľne nedokonavým slovesám „zvádzajú“ používateľov jazyka na vnímanie slovesa sústrediť sa ako zároveň dokonavého aj (či dnes dokonca prioritne?) nedokonavého, keďže takými sú aj synonymné slovesá koncentrovať sa, venovať sa.

Záverom stanovisko z českej poradne (Ústavu pro jazyk český Akademie věd ČR):