Denník N

Ak naozaj chceme demokraciu, musíme zrušiť prokuratúru.

Naša prokuratúra potvrdzuje denno-denne, že je najväčšou a v podstate jedinou prekážkou toho, aby sa Slovensko stalo demokratickým štátom nielen formálne, ale naozaj.

Posledným z mnohých dôkazov toho, čo je prokuratúra za organizáciu, bola tlačová konferencia generálneho prokurátora Čižnára a jeho námestníkov v súvislosti s aférou okolo ešte stále prebiehajúceho pokusu zastrašiť prokurátora špeciálnej prokuratúry Špirka, ktorý si trúfol vyšetrovať trestnú činnosť spojenú s Kaliňákom, Počiatkom, Glváčom a Ficom.

Ich spôsobom reči, povýšeneckým chovaním, zavádzaním, nereagovaním na otázky a vzájomne si protirečiacimi zdôvodneniami nám generálna prokuratúra dala jasne najavo, že sa nezodpovedá pred nikým. A ani pred zákonom.

Z mnohých nedôstojných a v demokratickej spoločnosti inak neprijateľných vyjadrení generálneho prokurátora Čižnára stoja za povšimnutie tie, ktoré sa týkajú tzv.  „odlišného právneho názoru“. Toto kocúrkovské „vysvetlenie“, predstavené ako privilégium prokurátora, je typické pre spôsob, akým prokuratúra funguje. Vychádza z falošnej logiky, že prokurátor sa nikdy nedopúšťa ani chyby ani protiprávneho konania, ktoré musia viesť k opatreniam na nápravu (ak sa nejedná, samozrejme, o prípad prokurátora, ktorý sa vymyká kontrole zo strany vedenia prokuratúry, napr. prokurátor Špirko, potom to, samozrejme, chyba je, a veľká), pretože prokurátor môže mať „odlišný právny názor, a to, zdá sa, na úplne všetko.

Floskula „odlišný právny názor“ symbolizuje základ fungovania prokuratúry. Toto sa dá rozdeliť do štyroch základných skupín:

1.    V duchu komunistických tradícií, ktoré tvoria personálny a ideový základ prokuratúry, práca na zastrašovaní tých, ktorí si trúfnu sa postaviť, akoukoľvek formou, proti mečiarovsko-dzurindovsko-ficovsko-bugárovsko-dankovskej koncepcii vedenia štátu, teda koncepcii zločineckej organizácie, ktorá je imúnna voči akémukoľvek postihu (sem, okrem mnohých iných, patrí aj stíhanie ľudí ako Matovič, recesista Pitoňák a teraz Špirko);

2.    Komplementárne k vyššieuvedenému a v súlade s pudom sebazáchovy, práca na ochrane vládnucej zločineckej organizácie, imúnnej voči akémukoľvek postihu, teda, okrem iného, aj vymýšľanie si právnych zdôvodnení (na základe „právneho názoru“), prečo aj to najdetailnejšie trestné oznámenie o trestnej činnosti jej členov je nesprávne, neodôvodnené alebo také, na základe ktorého sa z nejakých iných dôležitých dôvodov nedá konať; alebo (tam, kde sa začatiu trestného stíhania nedá vyhnúť) naťahovanie, zahmlievanie, vyhováranie sa, tvárenie sa múdro a dôležito (pretože na to, aby týmto veciam niekto dostatočne rozumel, musí byť prokurátor), asi tak, ako to predvádza Špeciálny prokurátor Kováčik s objasňovaním veci Gorila, naposledy na spomínanej tlačovej konferencii, ale aj všetky ostatné kauzy politikov, pripomínam, nikdy nie iniciované prokuratúrou, ale vždy robené pod vplyvom verejného tlaku (vrátane veci  Bašternák);

3.    všetko ostatné, čo sa trestne stíha alebo nestíha podľa toho, či sa prokurátorovi chce alebo nechce (pritom ale je občas „povinná jazda“ stíhanie niektorých hrubokrkých a podobných vagabundov, ktorí kazia dojem a občas mafii uvedenej vyššie robia konkurenciu) a

4.    všetko ostatné, čo sa trestne stíha alebo nestíha, podľa toho, či je prokurátor osobne motivovaný, aby sa tak stalo alebo nestalo, pričom motivácie môžu byť všelijaké (a mnohí prokurátori nie sú žiadne Matky Terezy, ale riadne komunistické a mafiánske kádre, ktoré sa podľa toho aj chovajú), o čom najlepšie hovoria nevysvetlené a zrejme aj nevysvetliteľné majetky tých prokurátorov, o ktorých sa dosiaľ v tejto súvislosti zaujímali médiá, a ktorých generálny prokurátor Čižnár kryje.

Preto prokuratúra je garantom súčasného stavu bezprávia na Slovensku.

Môže v súlade s politickým zadaním niekoho osem rokov perzekvovať trestným stíhaním, zničiť mu život a nakoniec stíhanie uzatvoriť s tým, že o vine trestne bude rozhodovať súd cudzieho štátu, pretože oslobodenie takto stíhaného by bolo politicky príliš nepríjemné.

Alebo môže nestíhať organizovanú zločineckú skupinu, ktorá sa netají tým, že stojí nad zákonom.

Alebo môže pre ten istý trestný čin mafiánskeho politika nestíhať a toho, o kom si myslí, že taký trestný čin proti tejto mafii spáchal, stíhať okamžite, bez dôkazov a s porušením zákona a ústavy.

Preto, ak chceme demokraciu, musíme zrušiť prokuratúru, ktorej organizácia, právomoci, tradície, skupinová mentalita a hlavne personálne obsadenie je nezlučiteľné s demokratickou spoločnosťou.

A preto, ak chceme, aby v našej krajine vládlo právo, aby ľudia mali nejaké ideály, musíme zrušiť prokuratúru, ktorá nepotiera, ale podporuje zločinnosť v politike, na súdoch, na polícii a vo svojich vlastných radoch.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie