Denník N

O presolených rožkoch a parkovaní

Známa košická pekáreň UNI čelí útoku neznámeho páchateľa, ktorý sa cielene pokúša zničiť dobré meno a povesť tejto roky poctivo budovanej rodinnej firmy.

O pekárni UNI sa už niekoľko dní šíria fámy, že jej pekári zo zlomyseľnosti a v dôsledku nízkych miezd v nestrážených chvíľkach pľujú a siakajú priamo do cesta. Vraj sa pri tom veľmi dobre zabávajú.

Nedávno dokonca neznámy páchateľ totálne presolil cesto a upečené rožky a chlieb sa doslova nedali zjesť.

Spolumajiteľ pekárne, známy košický dobrodinec a bojovník za práva občanov Henrich Burdiga, je zúfalý. Podal už niekoľko trestných oznámení na neznámeho páchateľa, požiadal o pomoc mestskú aj štátnu políciu a dokonca vraj zvažuje, že si najme ochranku, ktorá bude nad ručnou výrobou dohliadať.

Najal si aj prestížnu PR agentúru, ktorá má v Košiciach vynikajúce mediálne vzťahy a táto, v spolupráci s kreatívcami rovnako prestížnej miestnej reklamnej agentúry, denne poradujú, ako z tejto šlamastiky von.

Je to však stále horšie, pretože sabotáže výroby sa množia a sociálne siete sú plné nenávistných anonymných postov, ktorých autori nakladajú firme UNI a dokonca aj osobne neborákovi pánovi Burdigovi.

A ochabujú už aj zákazníci. Nie sú si totiž istí, či si náhodou na raňajky nedávajú aj trošku telesných štiav zamestnancov pekárne UNI.

 

Vážení čitatelia,

všetko vyššie uvedené je, našťastie, iba fikcia. Pekáreň UNI nečelí žiadnemu takémuto podlému útoku. Naopak, veľmi dobre prosperuje a zamestnanci sú nielen spokojní, ale dokonca aj hrdí na firmu, kde pracujú.

Vďaka tomu, že firma dobre prosperuje a procesy v nej sú nastavené bezchybne, môže sa jej spolumajiteľ Henrich Burdiga naplno venovať  boju proti spoločnosti EEI.

Tvrdí o nej (verejne a otvorene), že je to najväčší babrák v oblasti parkovania, akého kedy videl a stretol a bojuje o to, aby firma odišla z Košíc. Nuž, keby firma EEI bola naozaj takým babrákom, za akého ju považuje pán Burdiga, každý správny Košičan by si musel priať to isté. Skrátka: Preč s EEI!

 

A teraz späť k tej fikcii

Pomocou nej som chcel iba ukázať, aké jednoduché je dnes poškodiť, či dokonca zničiť meno firmy, ktorá normálne podniká.

My – ľudia z EEI – nerobíme nič iné iba normálne podnikáme. Pôsobíme v mestách, kde zavádzame a spravujeme parkovacie systémy, ktoré sa u nás dlhodobo zanedbávali. Dlhodobé neriešenie situácie s parkovaním vo veľkých slovenských mestách (sme európskou výnimkou) viedlo do úplne absurdných koncov.

Pán Burdiga a jeho tím za posledné dva mesiace neuveriteľne sprostou, zlomyseľnou, nekorektnou a miestami (verím, že nie jeho pričinením) aj veľmi agresívnou a hulvátskou kampaňou, zásadne poškodil meno našej spoločnosti.

Spôsob, ktorý zvolil a ktorý nemá nič spoločné s normálnym občianskym spolunažívaním, prebudil v meste živly, ktoré, podľa môjho názoru, nevie ovládať a usmerňovať ani ich duchovný otec.

Isteže – pán Burdiga sa hlasne a dôrazne dištancuje od všetkých prejavov vandalizmu, násilia, podpory fašizmu, hlásania občianskej neznášanlivosti a podobných vecí. Len zabúda na jednu vec – všetky tieto veci sa zrodili na FB profile, ktorý on a jeho ľudia založili.

EEI bola počas posledných dvoch mesiacov vystavená útoku, ktorý sa nedal normálne odvrátiť.

Predstavte si napríklad, že rozmiestňujete značky a niekto ich permanentne ničí (nemám teraz na mysli vyvalenie). Strhne určujúci text (značka sa tým stane nezmyselná), otočí ju do iného smeru, alebo odstráni jednu, ktorá spolu s druhou, ktorú tam nechá, dáva význam. Osamote je však blbosťou.

A toto všetko (denne x-krát počas dvoch mesiacov) pekne odfotí a posiela na FB aj s komentárom, že sme úplní idioti v EEI a nevieme o parkovaní nič. Na druhý deň sa na to pýtajú všetci novinári a prostredníctvom nich aj občania. Každý boží deň od rána do večera nerobíte nič iné, len odstraňujete následky vyčíňania vandalov a  vysvetľujete nezmysly, ktoré ste nespôsobili…

 

Rožky nie sú parkovanie, parkovanie nie je rožok

Dovolím si tu z tohto miesta povedať, že tak ako ja neviem nič o pečení, tak pán Burdiga nevie nič o parkovaní a o statickej doprave vôbec.

A pretože ja by som sa nikdy nepustil do diskusie o pečení rožkov, je pre mňa neuveriteľné, ako sa pekár púšťa do diskusie o parkovaní.

Najnovšie pán Burdiga zasvätene hlása, že parkovanie by si malo zabezpečovať mesto a nie súkromná firma. Až sa mi nechce veriť, že tento pán je súkromný podnikateľ, pretože keby tieto reči viedol kovaný politický populista, ktorý pozná iba výrazy „špinavý biznis“, „všetci kradnú“, „zlodejina“, „občan na poslednom mieste“ a podobne, rozumel by som tomu.

 

Mesto verzus súkromná firma

Riešiť parkovanie v takom veľkom meste, akým sú Košice, cez mestskú organizáciu je najväčšia hlúposť, akej sa akékoľvek príčetné mesto na svete môže dopustiť. Ale je pravdou – strašne dobre to znie, najmä z úst samozvaných expertov.

Parkovanie totiž naozaj už dávno nie je iba o vyberaní poplatkov. Parkovanie je dnes súčasťou regulácie dopravy ako takej, a venujú sa mu profesionáli, nie úradníci. Zavedenie systému (to je vždy sprevádzané nesúhlasom) je spojené s nemalými investíciami a mestá majú aj iné povinnosti.

Preto rozumné mestá volia modely, kde nemusia nič investovať, ale majú zabezpečený príjem z výberu parkovného. To je dnes bežný štandard kdekoľvek na svete.

Skúsme si iba v skratke povedať, čo by sa muselo v Košiciach stať, aby si mesto mohlo vybudovať parkovací systém, ktorý by bol porovnateľný s tým, ktorý dnes realizujeme my. Iba v skratke:

  1. Keby mesto chcelo budovať systém, ktorý dnes budujeme v Košiciach, muselo by najprv:

a/ obstarať projekčnú firmu, ktorá dodá projekt (Verejné obstarávanie (VO))

b/ obstarať firmu, ktorá bude realizovať vodorovné dopravné značenie (VO)

c/ obstarať firmu, ktorá dodá zvislé dopravné značenie (VO)

d/ obstarať firmu, ktorá dodá softvér (VO)

e/ obstarať firmu, ktorá vybuduje (stavebne) nové parkovacie miesta (VO)

f/ obstarať firmu, ktorá dodá parkomaty  (VO)

g/ najať ľudí, ktorí sa o to všetko budú starať, budú to servisovať, garantovať atď. A ešte som zabudol na  zimnú a letnú údržbu parkovacích miest (čiže čistenie, sneh, oprava výtlkov a mnoho iného)

Všetky tieto jednotlivé VO by navyše museli na seba v čase nadväzovať a byť vyhlasované postupne. To znamená, že keby sa prvé (bežný slovenský štandard) zaseklo povedzme na 6-8 mesiacov (námietky, sťažnosti na UVO atď.), všetky nasledujúce by museli počkať. A tak ďalej a tak ďalej.

O každom jednom VO by pritom rozhodovali politici (možno práve o tom niektorí poslanci MsZ snívajú) a každé jedno by bolo predmetom hádok a sporov.

Prakticky by to znamenalo, že by sa nestalo nič. Alebo, v najlepšom prípade, by Košičania uvideli prvé výsledky tak o 3 až 5 rokov.

  1. Na realizáciu toho všetkého by muselo mesto vyčleniť z mestských zdrojov potrebnú sumu a ja sa stavím s kýmkoľvek (vrátane pána Burdigu a jeho kamarátov), že by to bola nakoniec omnoho vyššia suma, akú predstavuje naša dvojmiliónová investícia. Prečo? Napríklad pre toto:

a/ naša cena za parkomaty je zásadne iná, akú by platilo mesto ako jednorazový zákazník

b/ to isté sa týka softvéru, značenia, stavebných prác, servisu…

Pretože my sme síce podľa pána Burdigu najväčší babráci, akých kedy videl v oblasti parkovania (neviem, koho ešte videl), ale ako takýto babráci sme najväčším operátorom parkovacích systémov na Slovensku. Sme dlhodobý a dobrý partner svetových výrobcov komponentov pre statickú dopravu.

Už počujem, ako mnohí ľudia uvádzajú príklady miest z Európy aj Slovenska, kde si mestská organizácia spravodlivo vyberá parkovné a všetci ľudia sú spokojní. Nie je to pravda! Zisk (nie výnosy, čiže obrat), ktoré tieto organizácie odvádzajú do príslušnej mestskej kasy, je v lepšom prípade porovnateľný a väčšinou nižší ako nájmy, ktoré mestám platia súkromné firmy. A technologická kvalita je vždy nižšia.

Ale najmä – príjmy mestskej organizácie sa ani nedajú presne účtovne definovať. Všetko, čo robí mesto alebo štát, má nejasné účtovania už z definície veci. Nikdy neviete, aké sú skutočné náklady, aký je zisk, alebo prevádzkové potreby.

Preto sa tomu rozumné mestá vyhýbajú a volia radšej pevný a zmluvne garantovaný príjem čistých peňazí, ktorý im parkovacia firma zaplatí, pričom mesto nemá žiadne náklady.

 

Pointa na záver

Všetko nakoniec bude aj tak majetkom mesta. Naša nájomná zmluva vyprší v roku 2022 a všetko, čo dnes budujeme v Košiciach, sa bezodplatne stane majetkom mesta Košice.

Mesto sa v roku 2022 rozhodne (možno už aj s pričinením nových hviezd komunálnej politiky, ktoré sa dnes rodia v Košiciach), ako ďalej. Zrejme vypíše tender na operátorské služby parkovacieho systému (už vybudovaného) a vyberie si operátora, ktorý mestu zaplatí najviac. Apropo – EEI ponúkla už pred rokmi v tendri na prenájom parkovania v Starom Meste najvyššiu sumu zo všetkých a dodnes platí mestu ročne 516-tisíc eur len za Staré Mesto.

Skrátka. Model, ktorý dnes realizujú Košice je modelom, ktorý mestu zabezpečuje príjem z parkovného, nevyžaduje od mesta žiadne investície a o 6 rokov to celé bude majetkom mesta.

Pokiaľ si niekto dnes vážne myslí, že má pre mesto lepšiu ponuku za predpokladu, že mesto pri tom nebude musieť investovať ani cent, mal by s tým čo najskôr prísť, pretože to by bolo na Nobelovu cenu.

Ale nie rečami, ale vo forme projektu, ktorý sa dá spočítať a overiť.

 

 

 

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ján Tomanovič

15 rokov pracujem v oblasti parkovacích služieb. Pravidelne sa zúčastňujem medzinárodných konferencií, sympózií a workshopov o statickej doprave po celom svete. Som výkonný riaditeľ spoločnosti EEI, s.r.o., ktorá je dnes najväčším operátorom parkovacích služieb na Slovensku.