9 tipov pre amatérov ako prežiť prvú tritisícovku
inšpirované pravdivým príbehom zo Sulzkogel (3016)
- Uľahči si trasu. Napríklad začni túru až v 2000 m.n.m. Žiadna tritisícovka sa nešlape od hladiny mora, a koho zaujíma, že tvoje auto je odparkované až na hranici kosodrevinového pásma? Aj tak ťa ešte čaká náročný výstup.
- Povzbuď sa. ,,To je malina,“ ,,veď ja už som toho prešiel…, “ ,,Čože toto, tam som coby dup!“ It helps.
- Nezabúdaj, že slnko svieti vždy na všetkých, a vo vysokej nadmorskej výške to platí o to viac. Zvoľ poriadny faktor, nechceš predsa vyzerať ako paradajka. A tiež vhodnú pokrývku hlavy. Slovo úpal vzniklo ako definícia úmyslu slnka upáliť ťa, a čím si k nemu bližšie/vyššie, tým skôr sa mu to podarí.
- Pi vodu. Nenechaj sa oklamať, že práve teraz nie si smädný, inak ti to tvoje telo vráti škaredou bolesťou hlavy a skorým vyčerpaním.
- Priprav sa na sneh, lebo on sa na teba pripravil: Už sa teší, akú šmýkaciu dráhu ti v doline prichystal.
- Zvoľ vhodnú obuv/jedlo/výbavu a neber veľa ani málo. Nejdeš sa len prevetrať na záhradu, ale ani nejdeš so slonmi týždne cez Alpy.
- Choď s parťákom, najlepšie s takým, ktorý má o niečo lepšiu kondičku ako ty. Kríza môže nastať, keď začneš spytovať svoju lenivú existenciu spomaleného slimáka, ale to ťa väčšinou len nakopne. Stále je to lepšie ako parťák, ktorý sa za tebou bude zadychčane vliecť, po prvých sto metroch ti povie, že to je jeho prvá vysokohorská túra, o pár minút na to sa ťa spýta, či ste už tam a keď sa sám v kríze po dvoch hodinách otočíš naňho aby si sa mu zdôveril, že už akosi ozaj nevládzeš, nájdeš ho už v polotransformácii na ovcu, zanechajúc svoj doterajší život a spytujúc svoje pochabé rozhodnutie vôbec sa na nejakú tritisícovku s tebou vybrať.
- Keep going. Občas keď sa pozrieš hore na svoj cieľ, môže sa ti zdať, že cesta na mesiac by bola kratšia. Vtedy ti pomôže, že sa budeš pozerať pod nohy – ďalší krôčik a ďalší krôčik.
- Enjoy! Vysoko si žiješ! :)
(Ďakujem Michalovi, že to so mnou prežil.)