Denník N

Hrdina Tóth

Foto - Matej Kapusta (Facebook: Matej Kapusta - fotograf na voľnom kolese)
Foto – Matej Kapusta (Facebook: Matej Kapusta – fotograf na voľnom kolese)

Matej Tóth je darom pre atletiku. Čo je na ňom také výnimočné?

Olympijské hry v Riu de Janeiro sa skončili a Slovensko, figurujúc na 37. mieste spomedzi všetkých krajín, má svojich hrdinov. O medailovú bilanciu sa zaslúžili naši „vodáci“ bratranci Škantárovci, single kanoista Matej Beňuš, úradujúci majstri sveta v disciplíne K4 na 1000 metrov v zložení T. Linka, D. Myšák, J. Tarr, E. Vlček a taktiež majster sveta (z Pekingu 2015), chodec Matej Tóth. Tridsaťtriročný Nitran žijúci v Banskej Bystrici sa týmto úspechom zapísal do slovenskej, ale aj svetovej atletiky a, ako sám povedal, získal okrem zlatej medaily aj športovú nesmrteľnosť.

Napriek tomu, že všetky medaily sú pre Slovensko nesmierne cenné, tá chodcova vyvolala ošiaľ. Nielen tým, že je to prvá zlatá olympijská atletická medaila v histórii slovenskej samostatnosti, ale aj Matejom samým.

Dar pre atletiku

Keď stretnete Mateja Tótha, už na prvý pohľad pôsobí veľmi sympaticky. Tento pocit sa ešte prehĺbi v momente, keď otvorí ústa. Atlétovo vystupovanie je príjemné, srší dobrou energiou, je skromný a svoje úspechy berie s nadhľadom. A keď máte to šťastie, že sa s ním párkrát stretnete, porozprávate a aspoň trošku ho spoznáte, uvedomíte si, že stojíte pri výnimočnom človeku, ktorému tú zlatú medailu, čo mu visí na krku, prajete z celého srdca. Lebo taký Matej je – inteligentný, úprimný, srdečný, priateľský, láskavý, pracovitý i odhodlaný. A práve kvôli tomu, aký je, sa tento chodec stal darom pre slovenskú, európsku a svetovú atletiku.

Za úspechom tvrdá drina

Matej celou svojou športovou kariérou a postupným napredovaním dokazuje, že to, že mu na krku visí olympijská medaila s najcennejším odleskom, nie je náhoda. Netají sa tým, že nie je nejaký veľký chodecký talent a pri príchode na prvý tréning ako atlét vôbec nevyzeral. Jeho cesta k úspechu je vyskladaná z odhodlania a bojovnosti, ktorú prejavil aj na päťdesiatke v Riu. Svojou svedomitosťou, do bodky splneným tréningovými plánmi, sebazaprením, snahou a túžbou dokázal to, čo sa podarí len málu z nás.

Charakter na prvom mieste

Napriek tomu, že doma sa mu police prehýbajú pod váhou cenných kovov, pohárov, váz, aj kľúčov od mesta, Matej si zachováva svoj charakter. Je skromný, nech sa deje čo chce, a vo svojich úspechoch vidí prácu mnohých ľudí. Medaily a ocenenia, ktoré získa, so srdcom venuje celému Slovensku. Spolupracuje s novinármi a vie sa vžiť do ich úlohy, na otázky odpovedá priamo a je otvorený – svoje názory podkladá diplomaticky, no úprimne. Zásluhy za úspechy pripisuje aj rodine, ktorá ho na jeho športovej ceste podporuje, a aj to robí z nášho najúspešnejšieho atléta láskavého a sympatického človeka. Svojím správaním si získava veľké množstvo fanúšikov a podporovateľov, čím sa stáva stále známejším a populárnejším.

Skvelé vystupovanie

Nie je tajomstvom, že Tóth vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. S diplomom z vysokej školy sa teda stáva jedným zo skupiny odpromovaných profesionálnych športovcov. Na verejnosti vystupuje s usmiatou tvárou a priateľsky, nehrá žiadnu frašku a na každom verejnom vystúpení je sám sebou. Pri vážnejších témach hovorí rozvážne, diplomaticky, čo mu slúži pri zastávaní funkcií v SOV či IAAF.

Intelekt

Okrem skvelých športových výsledkov sa môže Matej pýšiť aj inteligenciou. Majster sveta i olympijský víťaz v chôdzi na 50 kilometrov je intelektuál, a hlavu používa nielen pri odpovediach na otázky novinárov, ale aj počas samotného preteku, pri ktorom môže práve hlava kedykoľvek zradiť. Má vo veciach prehľad, za svojimi názormi si stojí a nebojí sa ich verejne prezentovať.

Môže dať športu veľa… a pomôcť

Práve kvôli vyššie uvedeným vlastnostiam je Matej Tóth takým výnimočným človekom – a atlétom. Z mladého zavalitého chlapca sa svojím úsilím a pevnou vôľou vypracoval na špičkového športovca a vyformoval zo seba charakterného človeka, akým je dnes. Človeka s veľkým potenciálom.

Tóth už dáva teraz slovenskej atletike mnoho. Tým, že súťaží pod slovenskou vlajkou, prezentuje krajinu svetu ako miesto, kde sa rodia olympijskí víťazi. Napriek tomu, že naši atléti plošne nijako nedominujú na svetových, prípadne európskych športových podujatiach, dáva práve Matej mladej generácii možných budúcich olympionikov nádej, že sa dá presadiť. Pre mnohých sa stáva idolom a vzorom a mladí chodci, či iní športovci by radi nasledovali jeho príklad.

Náš olympijský hrdina však môže dať atletike – svetovej atletike – ešte viac. Po skončení kariéry, ktorá je už teraz nesmierne úspešná, bude uvažovať aj o svojom pôsobení v SOV a IAAF. Ak využije potenciál, ktorý má, môže priniesť kráľovnej športu nemálo pozitívneho a okrem iného tiež zmeny k lepšiemu, či pomôcť očistiť šport od dopingu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Valentína Sedileková

Som 17-ročná študentka gymnázia v Banskej Bystrici. Milujem šport, prírodu a písanie a rada by som sa venovala profesionálnej žurnalistike. Baví ma história, práca s ľuďmi i dobrovoľníctvo. Zaujímam sa o súčasné dianie vo svete. Chcela by som svoje myšlienky, postrehy a názory vysloviť verejne, napriek tomu, že s nimi nemusia všetci súhlasiť.