Denník N

Učebnicová politika si nevšimla 89. rok

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Výber učebníc na Slovensku funguje asi ako za čias Márie Terézie.

A ani tento nadpis nie je dostatočne presný opis situácie s učebnicami. Učebnicová politika sa ešte skôr ako na socializmus podobá na monarchiu 18. storočia, kde tým najvyšším je minister školstva. Postup tvorby učebnice na Slovensku je asi nasledovný: keď ľud potrebuje novú učebnicu, tak kráľovstvo (ministerstvo školstva) slávnostne zatrúbi a zvolá súťaž tých najlepších pisateľov učebníc (vyhlási konkurz). Tí majú následne niekoľko mesiacov na to, aby ukázali, čo vedia (aj keď v skutočnosti napísať kvalitnú učebnicu môže trvať roky). Čo vedia, posúdi najskôr rada starších (konkurzná komisia), tá odporučí jednu, alebo aj viacero učebníc. Posledné slovo má monarcha (minister  školstva), ktorý si dôkladne prečíta závery rady starších (záverečný protokol konkurznej komisie) a vyberie jedného jediného víťaza. Ten dostane kráľovskú pečať (schvaľovaciu doložku) a jeho učebnica sa v tom lepšom prípade postupne dostane na všetky školy. V tom horšom jej to bude trvať roky a školy budú dovtedy bez učebníc.

Takto vznikajú učebnice na Slovensku. Spravidla jedna pre každý predmet. Jedna rovnaká učebnica pre všetkých vyše 400 000 detí na základných školách. Problém ešte trochu komplikuje existencia Edičného portálu, teda nejakého kráľovského skladu, kam najskôr pošle vydavateľ vytlačené učebnice a odkiaľ sú následne posielané do všetkých kútov krajiny. Trvá mu to totiž niekedy dlhšie, ako by sme potrebovali a kým sa niektoré učebnice dostali k deťom, tak deti stihli aj ukončiť jednotlivé stupne vzdelania. Situácia sa opakuje aj tento rok, keď ministerstvo zasa nebolo schopné dodať všetky požadované učebnice. Žiaci tak začínajú bez učebníc a všetci čakajú čo sa bude diať.

Týmto prístupom je Slovensko raritou nie len v rámci Európy, ale aj dokonca medzi našimi susedmi v rámci V4. Učitelia okolitých krajín majú totiž aspoň na výber z viacerých učebníc a existuje medzi nimi konkurencia. To sa o nás nedá povedať.

Na Slovensku by tak k zlepšeniu situácie stačili v zásade jednoduché zmeny. Napr. zabezpečiť, že školy si môžu objednať akúkoľvek učebnicu, ktorá splní základné požiadavky (nie iba jedna vybraná ministrom). A že na ne dostanú peniaze v podobe normatívu a tým pádom môžeme zrušiť úplne zbytočný Edičný portál a ponechať priamy vzťah medzi vydavateľmi a školami.

Vo svete sa však začínajú objavovať aj úplne inovatívne prístupy k tvorbe učebníc, učebných postupov, zaujímavých úloh na vyučovanie, aktivít na hodine atď. Jeden z nich je úzko prepojený so zdieľanou ekonomikou a nazýva sa TeachersPayTeachers. Ide o internetovú platformu, kde môžu učitelia zdieľať a predávať svoje vlastné najlepšie postupy a učebné materiály. Alebo z druhej strany je to miesto, kde sa učitelia môžu dostať k tým najlepším postupom ako zaujať a naučiť deti. Je to ako keby každý dostal možnosť čerpať lekcie o tých najlepších učiteľov z celého sveta, ktorí tak môžu zdieľať svoje majstrovstvo s prakticky neobmedzeným počtom učiteľov.

Do dnešného dňa sú na stránke zaregistrované 4 milióny učiteľov, ktorí dokopy vyplatili skoro 200 miliónov eur rôznym kolegom, ktorí prišli s najlepšími učebnými materiálmi (12 najlepších učiteľov sa stali milionármi a stovky zarobilo viac ako 100 000 eur). Na každý deň má platforma prichystaných približne 2 milióna lekcií, plánov, kvízov, pracovných hárkov, aktivít za typicky menej ako 4 eurá – pričom veľké množstvo je ich zadarmo.

Samotná platforma navyše funguje aj ako decentralizované experimentovanie s rôznymi postupmi a materiálmi učenia. Neriadi ju žiadny monarcha, ani minister, ktorý by vybral ten jeden najlepší plán ako a čo učiť naše deti, ale obsah a forma sú generované spontánne „zdola“.

Robert Chovanculiak

Teraz najčítanejšie