Denník N

Devín v dobe rímskej (1. až 4. storočie n. l.)

Čo vám prvé napadne pri slove Devín? Sútok riek Dunaj a Morava? Veľkomoravská ríša? Štúrovci? A čo tak Rimania a najstaršia kresťanská stavba na Slovensku? A tým nemám na mysli kostol z čias Veľkej Moravy.

Prví poľnohospodári sa v oblasti Devína usadili už v druhej polovici 6. tisícročia pred n. l. Tak hlboko do minulosti ale nepôjdem a začnem až prvým po mene známym etnikom z nášho územia – Keltmi. Ich osídlenie sa na juhozápadnom Slovensku rozrastalo najmä od 2. storočia pred n. l. Devín spolu s Braunsbergom (Hainburg, Rakúsko) a Bratislavou tvoril trojicu bezprostredne vedľa seba ležiacich významných oppidálnych (opevnené keltské sídlo mestského typu) stredísk. Devín dosiahol svoj najväčší rozmach v poslednom storočí pred naším letopočtom a zo spomenutých centier fungoval najdlhšie. A práve do tejto doby sú datované najstaršie rímske mince nájdené na Devíne. Sú nimi strieborný kvinár Gnea Cornelia Lentula P. F. Marcellina (84 – 74 pred n. l.) a denár G. I. Caesara (žil 100 – 44 pred n. l.) z roku 50 až 49 pred n. l. Dôležitá je tiež zlatá minca (aureus) z čias prvého rímskeho cisára  Octaviana Augusta (cisár 27 pred n. l. – 14 n. l.), ktorá bola vyrazená medzi rokmi 2 pred n. l. až 4. n. l. v mincovni v Lugdunum (dnes Lyon vo Francúzku).

Minca (aureus) cisára Octaviana Augusta, 2 pred n. l. – 4 n. l., Bratislava-Devín
Minca (aureus) cisára Octaviana Augusta, 2 pred n. l. – 4 n. l., Bratislava-Devín

Musíme, samozrejme, predpokladať, že niektoré mince sa mohli dostať na Devín so značným oneskorením oproti obdobiu, kedy boli vyrazené. Nič to ale nemení na fakte, že ide o najstarší rímsky numizmatický materiál z Devína.

O kontakte Keltov s Rímskou ríšou svedčia aj nálezy čiernej keramiky (terra negra), včasnorímskych spôn, bronzových riadov a najstarších zvyškov honosnej červenej keramiky (terra sigillata) z územia Slovenska. Nezabúdajme, že devínske oppidum malo Rímsku ríšu doslova na dohľad. Priestor južne od Dunaja obsadili rímske légie okolo roku 10 pred n. l. Neskôr bola na tomto území zriadená provincia Panónia, ktorá bola za vlády cisára Traiana (cisár 98 – 117) rozdelená na Hornú Panóniu s centrom v Carnunte (dnes katastrálne územie obcí Bad Deutsch-Altenburg a Petronell v Rakúsku) a Dolnú Panóniu s hlavným mestom Aquincum (dnes Budapešť v Maďarsku).

Hlinený kahanec zdobený reliéfom, ktorý znázorňuje boha Dia (Zeus) v podobe býka unášajúceho Európu, 1. stor. n. l., Bratislava-Devín
Hlinený kahanec zdobený reliéfom, ktorý znázorňuje boha Dia (Zeus) v podobe býka unášajúceho Európu, 1. stor. n. l., Bratislava-Devín

Prvý priamy kontakt rímskych légií s naším územím nastal v roku 6 n. l. Na území dnešnej Českej republiky sa výrazne rozrástla moc germánskych Markomanov pod Marobudovou vládou. Cisár sa rozhodol pre trestnú výpravu voči tomuto silnejúcemu štátnemu útvaru, ktorý údajne disponoval vojenskou silou o počte 70 000 pešiakov a 4 000 jazdcov. Na akciu bolo sústredených 12 légií, ktoré mali do Marobudovej ríše vpadnúť z dvoch smerov. Jeden expedičný zbor vychádzal z tábora Mogontiaca (dnes Mainz v Nemecku) na Rýne a druhý z Carnunta, resp. jeho bezprostredného okolia. Druhému zboru velil budúci cisár Tiberius (cisár 14 – 37 n. l.) a postup légií je archeologicky doložený v priestoroch Bratislavskej brány. Len v roku 1998 sa na Devíne našli kamenné murované základy vojenskej veže (objekt X) s približným rozmerom 3,5 x 4,8 m, ktorá je datovaná práve do obdobia prelomu letopočtov. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o objekt vojenského tábora, ktorý tu vybudovali rímske légie v roku 6 n. l. počas tiahnutia proti Marobudovi. K vojenskému stretu medzi Rimanmi a Germánmi nakoniec nedošlo. Len nie viac ako päť dní pochodu (asi 150 km) od miesta stretnutia expedičných zborov bola výprava prerušená kvôli rozsiahlemu povstaniu panónskych kmeňov. Velleius Paterculus (žil približne v rokoch 19 pred n. l. až 31 n. l.) situáciu výstižne zhrnul slovami: „Vtedy bolo treba dať prednosť nevyhnutným úlohám pred slávnymi činmi.“

Začiatkom nového letopočtu začali na územie dnešného juhozápadného Slovenska prichádzať germánske kmene, ktoré postupne asimilovali pôvodné keltské obyvateľstvo.

Držadlo bronzovej obetnej misky (patery) pochádzajúcej z juhoitalskej oblasti nájdené v germánskom hrobe, 1. stor. n. l., Bratislava-Devín
Držadlo bronzovej obetnej misky (patery) pochádzajúcej z juhoitalskej oblasti nájdené v germánskom hrobe, 1. stor. n. l., Bratislava-Devín

Na Devíne bolo spolu identifikovaných dvanásť obytných objektov z doby rímskej. Množstvo nájdeného stavebného materiálu na celej ploche hradiska ale indikuje, že Rimania vybudovali na Devíne viac stavieb, ako sa doteraz podarilo nájsť. Časť z nich mohla zničiť intenzívna zástavba v neskorších historických obdobiach, napriek tomu nie je vylúčené, že v budúcnosti budú objavené ďalšie stavby. Z tohto počtu som pre podrobnejšiu charakteristiku vybral dve, ktoré sa mi javili ako najzaujímavejšie.

Najrozsiahlejšie základy má stavba na nádvorí stredovekého stredného hradu označovaná ako objekt I. Ide vôbec o prvú nájdenú rímsku stavbu na Devíne. Objavená a preskúmaná bola v rokoch 1936 až 1938 a revízny výskum bol realizovaný v rokoch 1997 až 1998. Stavba s rozmermi 13,4 x 8,54 m a múrmi hrubými 48 cm pozostávala zo štyroch miestností, z ktorých jedna bola ukončená apsidou (polkruhovým výklenkom). Postavená bola koncom 2. alebo začiatkom 3. storočia n. l. a počas vlády cisára Valentiniana I. (cisár 364 – 375) prešla stavebnými úpravami. Určiť jednoznačnú funkciu stavby nie je jednoduché. Členením pripomína rímsky kúpeľ, nenašli sa však zvyšky vykurovacieho zariadenia a na kopci nie je k dispozícii ani prameň ako zdroj vody. Tento účel bol preto vylúčený. Stavbu mohla využívať vysunutá vojenská posádka, ale možná je i civilná funkcia. Buď ju obýval rímsky obchodník, alebo bola postavená pre potreby spriazneného predstaviteľa germánskej nobility. Netreba zabúdať ani na to, že počas dlhého obdobia svojej existencie mohla svoju funkciu viackrát zmeniť.

Základy rímskej stavby (objekt I), Bratislava-Devín
Základy rímskej stavby (objekt I), Bratislava-Devín

Prelomovou je stavba objavená v roku 1975 na dolnom hradisku v blízkosti západnej stredovekej vstupnej brány označovaná ako objekt III. Ide o jednopriestorový asymetrický objekt s vnútorným rozmerom 2,5 x 3/3,3 m. Do stavby sa vstupovalo 2,05 m dlhým chodbovitým vstupom nazývaným dromos. Múry tohto vstupu široké 80 až 90 cm boli zhotovené z opracovaných pieskovcových kameňov. K východnej stene sa pripájala poškodená prístavba v tvare apsidy. V múroch stavby sa zachovalo 10 káps pre koly nosnej konštrukcie. V jednej kapse múru sa našiel železný pocínovaný krížik s otvormi na uchytenie, pričom vo dvoch otvoroch sa zachovali i klince. Stavba je datovaná do druhej polovice 4. storočia n. l. Určenie jej funkcie tiež nie je jednoznačné. Tvar pôdorysu pripomína včasnokresťanskú architektúru typu cella memoriae, aká sa zvykla budovať nad hrobmi martýrov, svätcov alebo zbožných ľudí. Teóriu o kresťanskej stavbe dopĺňa aj nájdený krížik. Ako som písal v predchádzajúcom článku, pamiatky spájané s kresťanstvom sa v tomto čase medzi Rimanmi žijúcimi na našom území už vyskytovali. Sakrálny objekt mohli využívať rímsky vojaci strážneho oddielu dislokovaní na Devíne. V prípade, že ide naozaj o kresťanskú stavbu bola by nielen najstaršou architektúrou tohto typu objavenou na Slovensku, ale i v priestore severne od Dunaja. Stavba mohla byť na sakrálne účely využívaná aj v neskorších obdobiach, a to ako predchodca veľkomoravského kostola.

Základy kresťanskej stavby (objekt III), Bratislava-Devín
Základy kresťanskej stavby (objekt III), Bratislava-Devín
Súčasný stav kresťanskej stavby prezentovaný verejnosti (objekt III), Bratislava-Devín
Súčasný stav kresťanskej stavby prezentovaný verejnosti (objekt III), Bratislava-Devín
Pocínovaný železný krížik nájdený v kresťanskej stavbe (objekt III), Bratislava-Devín
Pocínovaný železný krížik nájdený v kresťanskej stavbe (objekt III), Bratislava-Devín

Rímsky vplyv na Devíne sa rovnako ako v prípade Gerulaty začal rúcať koncom 4. storočia, ale počas dlhého obdobia od začiatku 1. až do konca 4. storočia patril k dôležitým strategickým bodom predpolia severnej hranice Rímskej ríše.

Poznámka:
Počet (dvanásť) nájdených stavebných objektov z 1. až 4. storočia je určený podľa: HULÍNEK, Drahoslav. 2015. Prví rímski legionári na Slovensku. Rimania na Devínskom hrade. In Historická revue.

Za kontrolu článku a cenné rady ďakujem PhDr. Veronike Plachej, ktorá bola v rokoch 1965 až 2006 vedúcou archeologického výskumu na hrade Devín.

 

Použitá literatúra:

FIALA, Anton. 2015. Nálezy mincí z hradu Devín vo svetle archeologických výskumov. In Hrad Devín 1913 – 2013: 100. výročie začiatku archeologických výskumov na hrade Devín. Bratislava : Múzeum mesta Bratislava, 2015. ISBN 978-80-89636-04-4, s. 63 – 81.

HEČKOVÁ, Janka. 2005. Rimania & Germáni na strednom Dunaji. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, 2005. 112 s. ISBN 80-8050-882-8.

HULÍNEK, Drahoslav. 2015. Prví rímski legionári na Slovensku. Rimania na Devínskom hrade. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 23 – 28.

KOLNÍK, Titus. 1984. Rímske a germánske umenie na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1984. 316 s.

KOLNÍK, Titus – KREKOVIČ, Eduard – SNOPKO, Ladislav – GERŽOVÁ, Jana – FERUS, Viktor – HEČKOVÁ, Janka. 1993. Doba rímska. In ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana a kolektív: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava : Vydavateľstvo ELÁN, 1993. ISBN 80-85331-07-1, s. 210 – 274.

KOLNÍKOVÁ, Eva – KOLNÍK, Titus – ŠKOVIERA, Daniel – VALACHOVIČ, Pavol. 2011. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011. 395 s. ISBN 978-80-8119-037-7.

NOVOTNÝ, Bohuslav. 1995. Slovom a mečom: Slovensko v rímskej dobe. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1995. 152 s. ISBN 80-7090-330-9.

PLACHÁ, Veronika – HLAVICOVÁ, Jana. 2003. Devín: Slávny svedok našej minulosti. Bratislava : Perfekt, 2003. 173 s. ISBN 80-8046-231-3.

PLACHÁ, Veronika – HLAVICOVÁ, Jana. 2011. Ranostredoveký Devín. Bratislava : Vydavateľstvo ELÁN, 2011. 141 s. ISBN 978-80-85331-65-3.

Zdroje obrázkov:

Minca (aureus) cisára Octaviana Augusta, Základy rímskej stavby (objekt I), Základy kresťanskej stavby (objekt III), Pocínovaný železný krížik nájdený v kresťanskej stavbe (objekt III):
PLACHÁ, Veronika – HLAVICOVÁ, Jana. 2011. Ranostredoveký Devín. Bratislava : Vydavateľstvo ELÁN, 2011. 141 s. ISBN 978-80-85331-65-3.

Hlinený kahanec zdobený reliéfom:
PLACHÁ, Veronika – HLAVICOVÁ, Jana. 2003. Devín: Slávny svedok našej minulosti. Bratislava : Perfekt, 2003. 173 s. ISBN 80-8046-231-3.

Držadlo bronzovej obetnej misky (patery):
KOLNÍK, Titus. 1984. Rímske a germánske umenie na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1984. 316 s.

Súčasný stav kresťanskej stavby prezentovaný verejnosti (objekt III):
HULÍNEK, Drahoslav. 2015. Prví rímski legionári na Slovensku. Rimania na Devínskom hrade. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 23 – 28.

Teraz najčítanejšie

Richard Miške

Zaujímam sa o históriu, genealógiu, numizmatiku a paradoxne aj o poéziu.