Ruky starej mamy
Živá tradícia
Posledné dni sa kde-kade pohadzuje meno ženy s rukami na tejto fotografii. Mnohí však, aspoň pri pohľade na ne, nemôžu zaprieť, že v nás prebúdzajú spomienky na naše starké, staré mamy, babky alebo babičky, ktoré hľadali nielen tie návody, ktorých sa dožadoval náš mlsný jazyk…
Ak sa niekomu nedostalo tejto zvrásnenej pozornosti, nielen dvakrát, to už je tragédia. To neprecítenie častokrát aspoň spätne, že až keď nás má niekto rád, spoznávame tú silu Slova, ktorou Boh láska svoje stvorenia…
Nikto nie je dokonalý. Ale to dobré je, fakt, večné… A chráni sa samé. úsmev,
*
čo najďalej od okna
zo stredu plníme záber
Moje stvorenie v očiach
ako máš lásku
pre stopy dlane
rozviaty lúč
vyniká
kto si mal odomknúť
*
