Denník N

Protestujeme! Fajn, a čo ďalej?

Politika a politici sú na Slovensku synonymom zlodejiny, klamstiev, kšeftov a podvodov. Nie neprávom. Ale je to, rovnako ako v mnohých iných prípadoch generalizácia, ktorá bráni tejto krajine posunúť sa dopredu. Politika je totiž ako oheň – môže byť výborným sluhom, ale je odporným a nebezpečným pánom.

Stál som dnes pred ministerstvom a počúval rečníkov. Mali pravdu. Všetci. Systém nefunguje. Pani ombudsmanka na to už dlhé roky upozorňuje a nikto s tým nič nerobí. Práva detí sú na Slovensku trvalo ignorované, alebo priamo brutálne porušované. Stál som tam, tlieskal rečníkom, počúval, ako sa musíme zmobilizovať a privodiť zmenu. Aby sa zmenil systém, aby sa prestali diať a aby sa ani v budúcnosti nemohli diať príšernosti, o ktorých roky píšu Nataša Holinová, alebo Natália Blahová.

Fajn. Lenže ako?

Systém nefunguje a treba ho zmeniť. Bez najmenších pochybností. Je potrebná hlboká a zásadná zmena nielen systému, ale najmä zmýšľania a postojov ľudí, ktorí v tom systéme pracujú. Od sociálnych pracovníkov, cez pracovníkov v reedukačných a resocializačných zariadeniach až po justičných úradníkov a sudcov. Všetci musia byť tlačení a motivovaní k tomu, aby sa skutočne zaujímali o osud a prosperitu detí, o ktorých rozhodujú, o ktoré sa starajú a ktorých osud majú viac alebo menej vo svojich rukách.

Systém sociálnoprávnej ochrany detí je len jeden, aj keď veľmi vypuklý problém, kde nezáujem, kradnutie a slabá kontrola spôsobujú, že veci nefungujú vôbec, alebo len veľmi zle. Zdravotníctvo, školstvo, polícia, súdnictvo, komunálna politika, mohol by som pokračovať ešte dlho.

Voláme po zmene, hovoríme o tom, že niektorí zodpovední ľudia musia odstúpiť. Samozrejme, pri škandále takéhoto rozsahu v slušných krajinách padajú vlády, nie že odíde jeden minister. Ale odstúpenie aj celej vlády je úplne zbytočné, ak občania v ďalších voľbách zvolia tých istých zlodejov, klamárov a podvodníkov.

V slušných krajinách totiž občania nedovolia, aby neslušní, skorumpovaní, alebo neschopní politici dostali znovu šancu. Moc politikov pochádza od občanov. Občania posadili do kresla ministrov Richtera, či Kaliňáka, do kresla premiéra Roberta Fica a do kresla predsedu národnej rady Andreja Danka. Nikto z menovaných nedobyl svoj úrad so zbraňou v ruke, dostal sa tam len a výlučne pomocou hlasov voličov. Preto sa aj právom obhajujú, že od voličov dostali mandát vládnuť. Nechápu svoj mandát ako poverenie slúžiť občanom, chápu ho ako bianko šek na čokoľvek, čo sa im zachce. Od krádeží na DPH až po točenie peňazí cez niečo, čo začína pomaly vyzerať nie ako resocializačné zariadenie, ale ako pedofilný nevestinec. Pohŕdajú občanmi, pohŕdajú opozíciou, majú (doteraz oprávnene) pocit, že sa im nič nemôže stať, sú presvedčení, že môžu svoju moc vykonávať priam feudálnym spôsobom.

Ak teda voláme po zmene, ak tu chceme mať reprezentáciu, ktorá bude na problém reagovať tak, ako slušná reprezentácia reagovať má, musíme začať pracovať na tom, aby bola takáto slušná reprezentácia zvolená. Iba ak sa nadkritická väčšina slovenských voličov rozhodne konečne prestať veriť prázdnym sľubom a začne voliť ľudí, ktorí politiku skutočne budú považovať za službu a nie príležitosť vládnuť, kradnúť a podvádzať, má táto krajina šancu na skutočnú a hlbokú zmenu.

Toto je úloha ktorá stojí pred slušnými ľuďmi tejto krajiny, ktorí si prajú ozajstnú zmenu. A že to fakt nie je úloha jednoduchá.

Teraz najčítanejšie