Denník N

Lynč

v kombinácii so vzdelaním

Niektoré dátumy sa nám zapíšu do pamäti srdca pre to, že sa s nimi spája spoznanie vzácneho človeka. Ďalšie dokonca pre to, že sme si možno uvedomili, že si potrebujeme začať vážiť sami seba a pripustiť, že potrebujeme, aby nám ponúkli pomoc…

Aj tieto myšlienky ma neopúšťajú v súvislosti s témou, ku ktorej sa utiekajú rôzne iniciatívy. Áno, už v kratučkej anotácii odkazujem, napríklad, na kritiku vzdelania systémom lacných útokov, znevažovania, vyhýbavo nazývaných komparáciami. To, že štrajky a podobné veci najviac rezonujú v povedomií verejnosti z hľadiska úpravy tabuľkových platov, kvôli čomu totálne stráca na úcte neoceniteľný status profesie učiteľa, nie je náhoda. Tak, ako nie je ani náhoda, že vyššie vzdelanie, ktoré si mnohí zaslúžene nadobudli v tej – ktorej dobe – etape života osobného či spoločenského, mnohí už v posledných rokoch s poctivo zaplatenými ústrižkami odložených/nepreplatiteľných poštových poukážok alebo výpisov z bankových účtov, s knihami za stovky eur v súkromnej knižnici, na ktorú sú právom hrdí, čo však tiež nebudú niekomu poskytovať na dôkaz úprimného záujmu o štúdium do hĺbky… Len títo a maximálne ich úzky kruh najbližších, žiaľ, asi presne vedia, čo to znamená zvoliť si takto dôležitú investíciu (česť výnimkám). Je to príšerné, čo sa tak trápne tržne rozmáha a stáva niekomu „vrelou“ témou v ústach, ktorá má od podstatného a zmysluplného cieľa tak ďaleko ako to nezadefinovateľné zlo (a nielen v jednom).

Veľkí kritici, ktorým je tento vklad určený, ma čítať nebudú. Ale keď politizujú, resp. politikárčia, chcú meniť, či čo to chcú s tým úžasným životným apelom alebo štýlom, s titulmi, ktoré nadobudli ako zadarmo či ľahkovážne, s účasťou z pohodlnosti na stretnutiach kadejakých iných a rovnakých kritík až pseudopotenciálov zároveň a neprirodzene lepších titulov oproti iným, nech si nemyslia, že to zmaže, ako je im ta tam naozaj podstatná tradícia všeobecne platných dobrých skutkov.

Vyhodnocuje sa tak primitívne, skratkoidne, vypočítavo… Potrebujú sa, snáď, zavrhovať ešte aj šikovní ľudia z konkurenčných škôl, či už školu zoberieme doslova alebo vo filozofickom meradle? Lebo to je ten večný dopad a lá masa, o ktorej by každý erudovaný jedinec poňatie mať mal.

*

Nie všetko osoží.

Možno dlhšie cesty

privedú skôr do cieľa.

Možno pred úprimnosťou

pár krokov urobiť treba.

Možno si rýmujeme

cez voľné dni ako kráľ…

Jedinečné sa ráta,

tvrdosť je iba všeobecná.

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.