Nedeľa 18. september 2016 Kniha proroka Amosa – Am 8, 4-7

Proti tým, čo „kupujú úbohých za peniaze“

„Čujte vy, čo šliapete po chudákovi a nivočíte bedárov v krajine. Hovoríte: ‚Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať obilie, a sobota, aby sme mohli otvoriť sýpky, zmenšovať mieru, zvyšovať cenu a používať falošné váhy, kupovať úbohých za peniaze a bedára za pár sandálov a predať aj smeti z obilia?‘“
Pán sa zaprisahal na slávu Jakuba: „Nikdy nezabudnem na nijaký ich skutok.“

 

Pristanú vám dobré vlastnosti?

Mária Bruneau

Solventným sa údajne ľahko hovorí. IPhone 7 už majú objednaný a môžu sa zapodievať lukratívnejšími témami ako sú bločky od rožkov. Majú aj stŕpnutejší krk, lebo od tých s dobrým telefónom sa vo všetkom očakáva lepšia úroveň. Štedrosť sa stáva povinnou a nič netušiac štedrou prestáva byť.
Iní, čo nemajú, chodia všade s kalkulačkou. Stav účtu sa im dá z očí vyčítať. Nie z typu mobilného zariadenia, ale z tvárenia sa na chudobného. Štedrosť je nadštandard, nikto si ju u nich už ani nenárokuje.
A svätý pokoj tu v podstate nemá nikto. Každý sa môže cítiť obmedzovaný materiálnymi normami a vinný, napätý, nedocenený, naháňaný, do smrti nezabezpečený.

Dlho som mala v štedrosti ideál človeka. Ale postupne zisťujem, že takto nefunguje. Že bola myselná pre typ človeka úplne opačný.
Jasné, nedopracovávame sa k týmto zisteniam každý deň, lebo netestujeme každý deň dobré vlastnosti, či sa nám hodia k postave. Ale vážne by sme mohli.

Nikto neplatí tak dobre, ako život s dobrými vlastnosťami.

 

Samsára konzumizmu

Michal Patarák

„Lebo koreňom všetkého zla je láska k peniazom.“ 1 Tim 6:10

Môže byť láska tak trúfalo promiskuitná, že vlezie aj do mešca? Nie! Pavol v tomto verši nepoužil priamo slovo láska (ἀγάπη), to slovo, čo v nás vytvára dobrý pocit, ktorý musí predsa nutne tvrdo naraziť na akékoľvek prepojenie s peniazmi. Je tu slovíčko φιλαργυρία, čo vlastne značí lakomstvo.

Amos píše o tom, čo je všade vôkol nás a na čo sa obvykle sťažujeme ako na konzum. Je to kolobeh, ktorého palivom sú lakomstvo a peniaze na jednej, a naše túžby a sny na druhej strane. V jeho tieni ležia pracujúce deti, prach, zneužívanie a bieda. Aj teraz pijem čaj, za ktorého zber lístkov pravdepodobne niekto strašne strašne ďaleko – ale predsa na tejto planéte – nedostal adekvátne zaplatené.

Z tohto kolotoča nespravodlivosti sa ale môžem pokúsiť vystúpiť. Tým, že viem, čo skutočne chcem (a nie je toho tak veľa), a tým, že hovorím rázne nie tomu, čo nechcem.

 

Nezištne. Normálne

Jakub Ptačin /dizajnér/

Vždy mi bolo sympatické, keď niekto prisahal na moju slávu. Hneď vám je ten človek bližší.

Keď som pracoval pre jednu firmu, chodili sme na obedy každý deň do obchodného centra na Dunaji a jeho foodcourtu. Naučilo ma to mnohým trikom na eskalátoroch, ale najmä kontrolovať čistotu príboru – neviem kto to tam umýva, ale fušuje to!

Jedna z prevádzok, do ktorej sme radi chodili, nečakane zvýšila cenu a zmenšila porcie. Je to v mnohých business prípadoch prirodzené – v úvodnej fáze naberania nových zákazníkov ponúkate výhodnejšiu ponuku, ktorú potom zmeníte. Tí cenovo (alebo váhovo či chuťovo) senzitívni odpadnú, ale 80% ľudí ostane. Tí, čo ostali, sa potom volajú dojné kravy. V dobrom.

Krásne na tomto príbehu ale bolo, že im ani tých 80% neostalo a celú túto škaredú situáciu vyriešil do mesiaca trh. Stará ponuka bola naspäť a im trvalo dlho opraviť svoje meno. No dobre, budem úprimný: netrvalo im to až tak dlho. Všetci sme im rýchlo odpustili, keďže ponuka v týchto foodcourtoch je tak žalostná. Nebol čas hrať sa na urazeného, keď to treba do seba rýchlo nahádzať a utekať naspäť klikať.

Toto sú tie moje (naše?) problémy. Mnohé z nich vyrieši trh a niektoré vyriešime my svojimi nahnevanými blogmi a živelným zdieľaním. Niektoré za nás dokonca možno niekedy vyrieši štát alebo jednoducho nie sú až tak dôležité, aj keď môže bolieť si to priznať. Je tu však príliš veľa tých situácií, kedy to naozaj až tak dôležité je. Kedy by pomoc mala byť samozrejmá a nie vynútená alebo podmienená. Kedy by sme sa mali na náš komfort vykašľať a pomôcť. Nezištne. Normálne.

Počas posledného roka sme mali toho okolo seba kopu a udalosti posledného týždňa nám ukázali, ako ľahko sa stále stáva, že ten slabší býva zneužitý. Najdôležitejšie však je, aby sme pri tom neboli ticho, aby sme dali jasne najavo, že to nie je normálne.

Že normálne je vždy nezištne pomôcť, ak to niekto potrebuje.
Že normálne je nezakrývať neprávosť páchanú na tých slabších.

Ak proste profituješ či zneužívaš cudzie utrpenie, nezabudne sa ti to ani tu a ani tam hore.

Pokračovať v debate ste vítaní na Facebooku:

Prepočuli sme Božie slovo je seriál komentárov k nedeľným liturgickým čítaniam. Liturgické čítania sú tisíce-ročnou tradíciou vyberania úryvkov z Biblie - na mieru pre aktuálny deň. Ponúkame na ne dva uhly pohľadu (a viac), podľa sfér, ktorým sa venujeme. Nejde o žiadnu fundovanú teológiu, ale domácke tlmočenie toho, čo pod týmito dnes zdanlivo nepoužiteľnými textami rozumieme. Alebo úprimnú snahu o ich interpretáciu v súčasnom svete.

Úmysel
Dešifrovať: otváranie Písma (tj. dávneho, len nezainteresovaným neprístupného manuálu), pokus o oprášenie toho, čo v ňom toľkí pred nami videli
Debatovať: nepochopený (ani nechápajúci) nespolupracuje, pričom málokto v našej spoločnosti spolupracuje
Porozumieť: sami sebe a našej vlastnej kresťanskej viere
 
Autori
Mária Bruneau, pôvodne servisná manažérka v IBM, má tri deti (jedno s Downovým syndrómom), píše, žije vo východnom Francúzsku.
Michal Patarák, psychiater vo Fakultnej nemocnici F.D.Roosevelta, má tri deti, píše, prednáša, žije na strednom Slovensku.
Verona Šikulová, spisovateľka, pracuje v Malokarpatskej knižnici v Pezinku, má dve deti, píše, moderuje, žije v Malých Karpatoch.
A ako bonus komentáre hostí z alebo mimo fachu.