Denník N

„aby boli iní šťastní, to preto som sám“

(reminiscencia na profesora Tadeusza Zasępu)

 

 

dnes som po dlhej dobe plakal. viem, som už dospelý a chlapi neplačú. pár posledných dní sa niesli ticho ako týždeň pred Veľkým piatkom. ťažko sa mi hľadajú slová, no cítim potrebu pokúsiť sa rozlúčiť aspoň spomienkou.

u profesora Tadeusza Zasępu, som ako doktorand študoval masmédiá. konkrétne: vplyv reklamy na spotrebiteľov. môj záujem o masmédiá a jeho meno boli dôvody, prečo som prišiel PhD študovať na katedru žurnalistiky FF KU.  The United Cultural Convention of the USA zastúpená prestížnymi  univerzitami Oxford, Cambridge a Harvard,  nominovala môjho školiteľa v roku 2002 na nobelovú cenu mieru. získal veľa ocenení: „Man of the Year 1997 – 1998“, The International Biographical Centre of Cambridge  v Anglicku, za službu vzdelávaniu a kultúre.  a opäť „Man of the Year 2001“, The American Biographical Institute v USA, za vynikajúci spoločenský a profesionálny úspech. nebolo inej voľby: Zasępa bol najlepší. spolupracovať s „nobelistom“ znamená nielen sa veľa naučiť, ale i osobnostne a ľudsky rásť. je to škola, ktorú poznajú len tí, ktorí mali tu výsadu ňou prejsť.

ale profesorovi Zasępovi nešlo o ocenenia.  keď sme na univerzite preberali moju „dizertáciu“, nebral ohľad na čas. venoval mi toľko, koľko som potreboval. mal dobré spôsoby a bol to rovný a priamy človek. podnecoval ma k vedeckej práci, každý štvrťrok som mu musel pripraviť report svojich aktivít a výskumných úloh. sám pracoval systematicky a sústavne. niekoľkokrát som ho navštívil aj potom, keď som už nebol na univerzite. v skromnom byte v kláštore v Ružomberku, či v nemocnici. jeho slová z jedného z našich rozhovorov som zakotvil do názvu tohto článku i do jednej zo svojich básni:

 

s nádejou už hľadím len ku hviezdam

do korún k hniezdam padlých vrán

„aby boli iní šťastní, to preto som sám“  

azda sa správne uberám

 

pán profesor mal dar. vedel čítať v ľuďoch, čo si všimlo viacero jeho spolupracovníkov. ako mladý doktorand som mal slušné štipendium a spolupráca na projektoch mi priniesla i nemalé odmeny. čím viac som zarábal, tým viac som i míňal. pochádzal som z prostredia, kde som sa o peniaze nestaral. vďaka rodičom som nezažil núdzu. a samozrejme od osemnástich som kontinuálne zarábal. až tentoraz… minul som všetko. veľa som vydával za knihy a na cesty do BA kde som stážoval v marketingu. ale pravda,  míňal som kde mi napadlo. s priateľmi sme dosť utratili i na zábavu. nemal som ani toľko, aby som si kúpil večeru. rodičov som unúvať nechcel. po konzultáciách doktorandov ma pán profesor zastavil na chodbe: „robíte viac ako ostatní, píšete a umelecky tvoríte …a robotník si zaslúži svoju mzdu.“ vybral z vrecka peňaženku a podal mi bankovku. „to si nemôžem vziať“. „ale áno.“ vložil mi ju do ruky. „a budúci mesiac,“ zastavil sa a prísne dodal: „lepšie hospodárte.“ zahanbil som sa. nikomu som nepriznal, že som bez peňazí. že sme ich strovili s tvorivými dušami. až vo svojom byte som si uvedomil… nikto mu to nepovedal. vedel to. mal ten dar. čítal v ľuďoch ako v knihách.

spomínam si, ako sme ho boli s priateľom navštíviť v nemocnici v Košiciach. vo dverách sme si vymenili biele plášte s biskupom Babjakom. ten nás dôrazne upozornil: „chlapci, pána profesora dlho neunúvajte!“. no keď sme prišli na izbu, pán profesor hneď ožil a veselo s nami debatoval. okolitému personálu hrdo oznámil: „toto je môj najmladší doktor!“  keď si na to spomeniem, mam v očiach slzy ako hrachy… a viac vám už nenapíšem….

s profesorom Tadeuszom Zasępom sa nerozlúčim. jeho čistý, ľudský a priamy odkaz bude vo mne navždy. je ten tam. nemožno ho vyrvať, nemožno sa ho vzdať. ako liberál mám dnes silný pocit, že sa z môjho okolia potichu vytrácajú hodnotovo ukotvení ľudia. stále viac cítim, že vo svojich ideáloch ostávam opustený a sám. kdesi medzi svojimi knihami a intelektuálnymi debatami o zmysle nezmyslov. a času ako sa ukazuje je tak málo. veľmi málo na konanie dobra. a my nim mrháme ako radodajná neviestka z nedočítaného evanjelia.

JA nezabudnem.

 

i. b. kráľ  18/09/16

Teraz najčítanejšie

ivan baláž kráľ

ivan baláž kráľ (*1978) – básnik a výtvarník ivanbalazkral@gmail.com www.ivanbalazkral.com shorturl.at/howK2 Predstaviteľ a tvorca slovenskej literárnej a výtvarnej AUTENTY. Narodil sa 3. augusta 1978 v Prešove na Slovensku, ako potomok rodu Balas de Villa Bala. ŠTÚDIA Dopravné staviteľstvo (Highway and Bridge design) študoval na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Prešove (1992-1996). Tu získal zručnosti projekcie a navrhovania, ale najmä technickej i umeleckej kresby. Filozofické a teologické vzdelanie získal počas štúdia Teológie a Etiky na Univerzite Komenského v Bratislave, na katedre cirkevných dejín si osvojil nuansy sakrálneho umenia (1997-2002, Mgr). Dejiny so zameraním na dejiny umenia vyštudoval na Teologickej fakulte v Košiciach (2004-2007, Mgr.). Žurnalistiku a média so zameraním na reklamu na Katolíckej Univerzite v Ružomberku (2005-2008, PhD.). Manažment na Wyższej Szkołe Menedżerskej w Legnicy, Fakulte manažmentu a marketingu (2014-2016, magister). VÝTVARNÁ TVORBA Vo výtvarnom umení sa I. B. Kráľ venuje figurálnej maľbe (1999) a v menšom meradle i hlinenej plastike (1996). Ako predstaviteľ AUTENTY silne nadväzuje na slovenskú MODERNU. Jeho výtvarné videnie ovplyvnili najmä modernisti (Mikuláš Galanda a Ľudovít Fulla, Koloman Sokol, Imrich Weiner-Kráľ, J. Teodor Tekel) ale aj postmodernista Peter Baláž, kubistické koncepty Imricha Vysočana, francúzsky a český kubizmus (Georges Braque, Emil Filla). Z techník používa najmä akryl, kresbu rudkou, tuš, pastel, gvaš a ich vzájomné kombinácie. Programovo si všíma človeka a život. Ukazuje vnútorný boj v jednoduchej, často silne abstrahovanej figurálnej kompozícii. LITERÁRNA TVORBA Básnické videnie I. B. Kráľa ovplyvnil symbolizmus (Jean Nicolas Arthur Rimbaud), existencializmus (Albert Camus, Jean Paul Sartre), surrealizmus (André Breton) ako aj Charles Bukowski a viaceré moderné i avantgardné formy. Venuje sa témam existencie, lásky, intimity, slobody, zmyslu života a osobnej spravodlivosti. Jeho poézia je plná symbolov, zvratov, filozofických a krátkych ideových náčrtov – náznakov. Pomocou nich v dielach vytvára ideové a funkčné roviny. Básne i prózy sú intersubjektívnym príbehom, ktorému autor dáva literárnu podobu. Používa integrovaný rým, integrovanú asonanciu a voľný verš s pop-jazzovým rytmom. Poézia je intímna a autobiografická. Silne sa inšpiruje symbolickou funkciou slov. Čerpá z kultúrnych a konzumných archetypov. DIZAJN Po ukončení štúdia na priemyslovke (1996) pokračuje I. B. Kráľ v rodinnej tradícii a venuje sa dizajnu. Silnú rodinnú tradíciu založil módny návrhár a pedagóg Ondrej Baláž (1923-2004), pedagóg, jeden z prvých módnych dizajnérov a návrhárov v Československu. Pôsobil ako hlavný návrhár v rodinnej textilnej fabrike LANA (spoluvlastníci Molčan-Bohňa 1938-195?) svojho švagra A. Molčana a manželky Anny rod. Balážovej. V začiatkoch sa LANA špecializovala prevažne na výrobu uniforiem pre žandárov, železničiarov a hasičov. Príchodom mladého návrhára, sa rozbieha výroba unikátnej konfekcie. Ondrej Baláž bol tvorcom množstva pôvodných strihov a grafických vzorov. (Krátko pred znárodnením Bohňa vezme celú hotovosť a emigruje do Nemecka.) Po znárodnení fabriky LANA (začiatkom päťdesiatych rokov) je Ondrej Baláž nútený pracovať ako majster v OZKN v Prešove. Odevné závody vznikli z materiálovo-technického zázemia skonfiškovaného pri znárodnení MAGURY a LANY i viacerých súkromných dielní a menších výrobní odevov. Po uvoľnení pomerov pôsobi Ondrej Baláž, ako pedagóg na tunajšej strednej textilnej škole. Dizajnérska rodinná tradícia pokračovala v osobe Jozefa Baláža najml. (1939-2014). Slováka, jedného z prvých československých interiérových dizajnérov, pôsobiacich vo Švédsku. Jeho práce nájdeme v desiatkach hotelov, foyerov, spoločenských a účelových stavieb na Slovensku v Čechách i vo Švédsku. Poslednými predchodcami v rodinnej tradícií boli maliar Peter Baláž (1955-1983), grafik Jaroslav Baláž (*1951), významný zberateľ európskeho umenia Milan Baláž a architekt Miroslav Macejko. Ivan Baláž Kráľ pokračuje v dizajnérskej tradícií a venuje sa najmä interiérovému dizajnu. Vytvára úžitkový bytový dizajn a bytové doplnky. Používa recyklovanú drevnú hmotu a recyklované súčasti starého nábytku (revival design). Rovnako spracúva produkty masového priemyslu, ktoré pretvára na účelné a praktické súčasti neoindustriálnych domácností. Z materiálov používa najmä drevo, oceľ, dyhu, plasty... a ich vzájomné kombinácie. Realizovaným produktom dodáva osobitý vnútorný no vždy úžitkový rozmer. KNIŽNÉ MONOGRAFIE 2000 – Básne živé i mŕtve ISBN 80-968325-0-6 ( Arkus, Prešov, SK) (Poems living and dead) 2001 – Ondrašovce, ľudia a obec na výšinách (co-author / Prešov, SK) (Odrasovce, people and village in highlands) 2003 – Básne bara ex nihilo ISBN 80-968325-5-7 (Arkus, Prešov, SK)(Poems of bara ex nihilo) 2006 – súmrak / kar múz ISBN 80-969590-0-X (Prešov, SK)(twilight / afterfuneral muses party:) 2006 – Kompendium reklamy (manuscript / Ružomberok, SK) - (Compendium of advertising) 2007 – Návrat Braku (co-author /Žilina, SK) ISBN 978-80-85161-51-9 (Return of the Schlock) 2010 – Muuza (co-author / Trnava, SK) ISBN 978-80-8105-168-5 (Muse) 2011 – Muuza 2011 (co-author / Trnava, SK) ISBN 978-80-8105-213-2 (Muse) 2011 – REKLAMA A SPOTREBITEĽ ISBN 83-89884-67-4 (Warszawa, PL) (Advertisement and consumer) 2011 – Modern views on social counseling ISBN 978-83-611-49-37-8 (co-author / Chełm, PL) 2012 – Communication in Social Marketing Consultancy ISBN 978-80-89372-38-6 (co-author / Prešov, SR) 2014 – vrieskajúca posteľ (CZ, SR villa bala) ISBN 978-80-971854-0-4