Denník N

Kazachstan je ako vaša obľúbená deka (prvá časť)

Kazachstan je ako vaša obľúbená deka

Ako detí nás učili spájať si kultúry s niečím typickým. Takéto stĺpy boli typické tu, hentaké pyramídy sa stavali tam. Niekedy príliš zjednodušené, ale celkom funkčné a pestré šablóny. Čo je typické teraz? Čo je typické pre Kazachstan, Čínu či Slovensko teraz? Každý sa rád pýši tým, čo bolo. Ukazujeme svoje čipky, modrotlače, drevené kostolíky. Ale čím sme teraz? A čím je Kazachstan?

Pri návšteve Kazachstanu som si zaspomínala na časy, keď som ako decko hrala počítačové hry. Hrala som väčšinou iba stratégie, kde si človek staval mestá, infraštruktúru, rozvíjal kultúru a civilizácie. Z malého kmeňa, ktorý sa mlátil kyjakom a býval v slamených chatrčiach ste postupne dospeli do levelu, v ktorom ste vypúšťali rakety do vesmíru a vaši obyvatelia bývali vo futuristických domoch. Keď som vtedy videla ten kontrast, vždy mi to bolo akési čudné. Prečo naprogramovali tým Číňanom také moderné domy?! Veď to sa k nim vôbec nehodí. Kam sa podeli špicaté strechy a pagody?! Môj diplomatický zástupca už nenosí tradičný čínsky odev, ale nudný sivý oblek. Namiesto tradičných domčekov som stavala vežiaky. A tam ma hra často aj prestala baviť.

Medzitým som vyrástla a hoci by som v kútiku duše chcela svet, kde stále chodíme v krojoch namiesto uniformných riflí, už sa ničomu nečudujem. Keď som uvidela Astanu, jediné čo tu pripomínalo nespútanú nomádsku minulosť Kazachov boli pestrofarebné miniatúry júrt dekoratívne rozmiestnené na hlavnej promenáde. Kazašské jurty vystriedali moderné technológie. A vtedy som si spomenula na svoju hru. Všetko je inak ako na začiatku.

Našou prvou zastávkou bolo mesto Semey, známe tiež ako Semipalatinsk. Jedno z miest, ktoré keď vidím, samej sebe si poviem, že tá naša Bratislava je vlastne veľmi pekné mesto. Rozhliadam sa z ruského kolesa v miestnom zábavnom parku a je mi jasné, že na prehliadku mesta nám bude stačiť táto vtáčia perspektíva. Radšej si teda ideme dať zemiakové pirohy do miestnej „stolovaje“ voňajúcej za kôprom. Skvelá ale bola návšteva Dostojevského múzea. Svetoznámy spisovateľ Fiodor Michajlovič Dostojevskij strávil totiž v Semipalatinsku päť rokov v exile. Stále tu stojí jeho drevený domček ako päsť na oko medzi socialistickými panelákmi. Práve Dostojevskij sa aj nám postaral o jeden z príbehov, ktorý by bol hodný zápisu do denníka.

Kazachstan je ako vaša obľúbená deka
Múzeum Dostojevského, Semipalatinsk

Stalo sa to na hranici medzi Ruskom a Kazachstanom. Kontrola prebehla v poriadku a chystám sa nastúpiť do autobusu, keď vidím, že ruský policajt si ešte odchytí Martina. „Otvor batoh“, tvári sa prísne. Martin vytiahne z batohu mikinu, mastné pirôžky a Dostojevského román Zločin a trest. Policajt začne skúmať knihu a tvári sa, ako keby objavil niečo výnimočné a v duchu si hovoril „a mám ťa!“. „Kniha je z roku 1966.“ „No, je,“ odpovedá Martin pokojne. „Veď to je už po smrti Dostojevského! Ako to, že máš takúto knihu?“ Policajt v tom šípil nejaký prehrešok a tak do vysielačky nahlási, že našiel u „inostranca“ knihu Dostojevského z roku 1966, čo sa mu zdá podozrivé. „A čo?“ Ozve sa hlas z vysielačky vyčítavo a nadradene tak, že to počujú všetci na colnici. „No, ale je z roku 1966…“ „No a čo? Veď na tom nič nie je.“ Z konfiškácie zakázanej literatúry teda nakoniec nič nebolo a Dostojevskij putoval s nami do Kazachstanu.

V Semipalatinsku sme sa rozdelili. Martin išiel na prehliadku mesta Kurčatov, kde sa za sovietskej éry konali jadrové testy. Stovky jadrových testov! Ja som chcela dať melanchólii sovietskych čias čo najrýchlejšie zbohom a tak som sa vydala do Astany, hlavného mesta Kazachstanu za trochou zmeny.

Kazachstan je ako vaša obľúbená deka
Hlavné mesto Astana

A zmena to teda bola riadna. Astanu niektorí zatracujú pre jej umelosť a márnotratnú megalomániu, nadávajú jej postmoderný legoland, zatiaľ čo iní jej fandia a obdivujú ju pre jej modernosť a ambicióznosť. Kúsok pravdy je na oboch stranách. Astana, v preklade doslova „hlavné mesto“, je bizarným technologickým a architektonickým zjavom uprostred ničoty. Kde končia posledné budovy mesta, tam začína pustá a nekonečná kazašská step. „Ja mám oveľa radšej Almaty na juhu krajiny. Astana je v zime taká neľútostná. Fúka tu silný a surový vietor, človek sa ledva udrží na nohách,“ hovorila mi mladučká študentka Lena, na prašnej ceste niekde medzi Pavlodarom a Astanou. Práve Almaty bolo hlavným mestom Kazachstanu do roku 1997. Prezident Nursultan Nazarbayev sa však zo strategických dôvodov rozhodol presunúť centrum krajiny z juhu o viac ako tisíc kilometrov na sever. Za posledných pár rokov tu vyrástlo moderné, ligotavé, ale hlavne ambiciózne mesto, plné biznis centier, nových technológií, dizajnov a okázalých nákupných centier. Jedným z hlavných monumentov a turistických atrakcií Astany je veža Bayterek. Podľa kazašskej legendy Bayterek je strom života, ku ktorému letí vták šťastia Samruk, aby na ňom nakládol zlaté vajce. Vajce symbolizuje Slnko, nádej a život. Ale dole pri koreni stromu číha Aydakhar, zlý drak, ktorý chce vajce zožrať. Kazachovia stoja v dlhom rade, aby sa vyviezli výťahom na vrchol veže. Práve tam sa nachádza plaketa s otlačkom dlane prezidenta Nazarbayeva, „otca národa“. Nazarbayev je v úrade už od roku 1991, odkedy sa Kazachstan osamostatnil od ZSSR. Aj nadšenie, s akým si ľudia vkladajú ruky do odtlačkov dlane svojho prezidenta svedčí o tom, že na čele krajiny bude ešte dlho. Novovybudované centrum je dôkladne premyslené, nič tu nestojí len tak halabala. Váš pohľad smeruje presne k prezidentskému palácu, ktorý sa hrdo týči takmer na konci nového centra. Za ním je už len Palác mieru a súladu, 77 metrov vysoká pyramída, ktorá je v noci efektne vysvietená. Ak Astanu neodsúdite hneď na začiatku z dôvodu, že nemá takmer nijakú históriu, a oceníte jej novosť a štruktúru, nebude vás ani na chvíľku nudiť. Iba ak tie široké bulváre a zbytočne veľa vybetónovaného priestoru, takže kým prejdete z nákupného strediska Chan Šatyr alebo od novej mešity Nur-Astana k prezidentskému palácu, poriadne sa upachtíte, ak nie uvaríte na páliacom Slnku.

Kazachstan je ako vaša obľúbená deka
Veža Bayterek hrá v noci tými najrôznejšími farbami

Veža Bayterek v noci svieti v najrôznejších farbách

Kazachstan je ako vaša obľúbená deka
Pohľad na Astanu a na prezidentský palác zo žltého „vajíča“ veže Bayterek
Kazachstan je ako vaša obľúbená deka
Staré dámy čakajú na vrchole veže Bayterek, aby sa odfotili s odtlačkom dlane Nazarbayeva
Kazachstan je ako vaša obľúbená deka
Nová mešita Nur-Astana postavená v roku 2008

Kazachstan je ako vaša obľúbená deka. Podstatná je jej rozsiahla plocha, ale predsa najradšej žmolíte jej kraje a rohy. Nuž, Kazachstan je deviata najväčšia krajina na svete. Je obrovská. Lenže jej najlepšie kúsky sú práve na okrajoch. Na severe zvláštne mestá Semipalatinsk a Kurčatov, ďalej novučká Astana či krásna oblasť Burabay, kde môžete jazdiť na koni. Na východe nedotknuté pohorie Altaj, na juhu historický Turkistan, Almaty, národné parky, hory a kaňony, no a na západe smutné zvyšky Aralského jazera a púšť. Aby ste sa dostali od jedného dobrého kúsku k druhému, musíte prejsť viac ako tisíc kilometrovú kazašskú step. Iba tráva a piesok kam len oko dovidí. Mojím ďalším cieľom po Astane bol Turkistan. Zdolať kazašskú šíru step som sa – trošku nechtiac – vybrala moderným rýchlovlakom.

Kazachstan je ako vaša obľúbená deka
Astana sa pripravuje na Expo 2017
Kazachstan je ako vaša obľúbená deka
Nákupné stredisko a zábavné centrum Chan Šatyr. Vďaka najnovším technologickým metódam má svoju vlastnú špeciálnu mikroklímu
Kazachstan je ako vaša obľúbená deka
Napriek tomu, že mám rada tradičnú architektúru a historické budovy, Astana sa mi aj tak páčila

V Kazachstane sa vždy všetci rozčuľujú, že vlaky sú vypredané niekoľko dní dopredu. Na vlakových staniciach vládne stres, panika, rozvetvené rady sa neurčito vlnia k okienkam, je tu nedisciplinovanosť a nervozita. Takže kupovanie vlakových lístkov bolo pre mňa ako za trest. Chvíľku mi trvá identifikovať, čo je rad, pretože namiesto jedného radu sa do okienka valia ľudia v troch radoch a stoja strategicky medzi dvoma priečinkami, aby sa nakoniec vopchali tam, kde sa skôr uvoľní. „Kto krajny?“ znie zakaždým. „Ja.“ Odpovedám. „Ja za vami, da?.“ Povie pani, ktorej sa nechce stáť v rade. Poistí si miesto v rade tým, že „krajnému“, čiže poslednému čakajúcemu oznámi, že „akože“ stojí za ním. Ona sama si pohodlne sadne obďaleč. A takto to robia takmer všetci! Rezervujú si imaginárne miesto v rade a keď ich neviditeľné ja príde na rad, rýchlo sa tam postavia ako keby si to boli poctivo vystáli. Ak by náhodou niekto protestoval, má tu mňa ako poistku, že potvrdím, že stála za mnou. Žasnem nad týmito praktikami, ktoré sú mi povedomé zo škôlkarských čias. Ja som za tebou. Ja som druhý, ja tretí. Takto sme si ako malé decká „rezervovali“ miesta pri čakaniach, keď sa nám nechcelo stáť. Že to funguje niekde na svete aj v dospelom svete, som naozaj netušila. Predstavte si, že by si všetci povedali, že nebudú stáť v rade. Kto by tam vlastne stál? Nebol by nijaký rad a možno ani to okienko s lístkami. Som veľmi rada, že u nás už na mnohých miestach, v bankách či na poštách vynašli systém elektronického poradovníka. Kým sa v duchu čudujem tejto kazašskej absurdnosti pomaly prichádzam na rad. Môj krok k okienku bol však asi o sekundu pomalší a toto „zaváhanie“ využili tri osoby, ktoré ma ráznym skokom predbehli a vopchali si hlavy do okienka. Nedám sa však a vybojujem si svoje poctivo vystáte právo na kúpu lístka. „Bilet net.“ Odbije ma pani pri okienku. Všetko je vypredané, aj na zajtra, aj na pozajtra aj potom. Pri okienku mi ďalej nepomáhajú a pani naznačuje, že chce vybaviť ďalšieho zákazníka. Zo slovíčkom „net“ znejúcim v ušiach sa vzďaľujem od okienka. Čo teraz? Kombinujem a vymýšľam iné trasy. Možno s prestupom uprostred púšte? Alebo zmením úplne trasu? Vystojím si rad v inom okienku ešte raz, čo ak tam mi niečo poradia. Napokon som získala lístok na rýchlovlak Astana – Shymkent. 1000 kilometrov iba za 15 hodín tým najmodernejším vlakom. Jeho rýchlosti zodpovedá aj vysoká cena. Práve preto sa mi podarilo uchmatnúť jedno z posledných miest. Trošku som prestrelila, vyčítam si v duchu trochu neskoro, keďže už držím v ruke lístok. Na druhej strane, prečo nevyskúšať niečo nové? Ospravedlňujem si svoj hlúpy skrat. A tak čoskoro nastupujem do toho najlepšieho dopravného prostriedku, aký v Kazachstane premáva, aby som sa luxusne ako panička odviezla smerom do krásneho Turkistanu.

Kazachstan je ako vaša obľúbená deka
Cesta na juh sa začína

 

Text a foto: Marta Rajková

Viac informácií o Kazachstane nájdete na http://travelistan.sk/destinacia/azia/kazachstan/.

Teraz najčítanejšie

Marta Rajková

Som cestovateľka, blogerka a freelance prekladateľka. Hovoria mi digitálny nomád, no ja si len žijem svoj sen.