Denník N

Muž, ktorý poznal nekonečno

Zase trochu o filme, vede a umení

Ešte je k dispozícii asi iba vo verzii s titulkami, českými alebo slovenskými, komu aké chutí. Rozhodne je lepší ako táto nepodarená anotácia alebo, keď slová neprídu na úchvatné veci…

Je to tak, ako to rozpráva biografia o indickom matematickom zázraku menom Srinivasa Ramanujan. Čo neexistuje skôr, ako náš pokus vyjadriť sa, naša vyčerpávajúca snaha obhajovať (sa) a dokázať, iba to vlastne neexistuje.  Ale to, čo si trúflo zaklopať na otvorené dvere u takej kapacity ako G. H. Hardy a nebálo sa možno raz prijať členstvo s kdejakým horenosom v kráľovskej spoločnosti…

Kto z nás, ktorí sme sa pod vedením dobrého učiteľa/učiteľky naučili na jednotky všetko potrebné aj z chémie, fyziky, ba zvládli úhľadne zapísať štyri veľké zošity prípravy v pevnej väzbe na prijímačky z matematiky, nezatúži po niečom takom, čo na pery zostupovalo tomuto pokornému až pokorujúcemu sa mladému mužovi a nevníma ten obrovský rozdiel medzi tým, čo môžem vedieť a tým, čo proste nemôžem, aj keď niečo s vysvetlením chápem, pretože to nie je takto uvoľnene „božsky“ – ľahko dávané?

Myslím, že sa svet niekedy v čase, o ktorom tiež nič netuší, začal hnevať na Boha, ale ešte aj na to zabudol, čo už teda rozoberať rozdiely… Skutočne nám treba každého –  aj slabšie pohlavie, keď rovnoprávnosť, aj vtipných a verných pedagógov, priateľov s dotknuteľnou fantáziou, aj Bertrandov Russellov, aj originalitu vzorov, nech by sme mali zažiť bytostne navyše len úchvatné prosby o požehnania pri rozlúčke, formy darov bez slova, ktoré moslimov povzbudzujú pobozkať z vďaky knižné čelá, hinduistov pokľaknúť k nohám niekoho vzácneho, to nežné pohladenie špičiek a prísun takto očistenej dlane, jej priloženie na tvár, na srdce… Ba aj tých ateistov, ktorých neodolateľne fascinuje človek, hoci ten verí, čomu oni nechcú, ani takmer na hrane zlomu, za ten svet (u)veriť.

Tvrdohlavosť vie byť nádherná, tiež… Jeremy Irons dokonca na mieru mladne…

Ďakujem, Hardy, Littlewood a Ramanujan. Držte palce.

P.S.:

Hľadala som niečo oslňujúce, čo v prírode vidíme na motívy Fibonacciho postupky, ktorej ešte zbrusu rozumiem… úsmev,

Rukopis je rukopis. Takže niečo fyzicky krásne od hviezdy, ktorá raz zasvietila pre muža, a nie raz stretávajúceho sa s nekonečnom…

 

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.