Denník N

Následky našich činov neriadi naša vôľa.

Napísal som blog o jednom mojom zážitku s deťmi, ktoré som učil v Stráňach pod Tatrami v programe Teach for Slovakia. Mám nádej, že sa blog stane encyklopédiou osobných úspechov mojich detí.

Následky našich činov neriadi naša vôľa. Poznáte príbeh muža, ktorý sadil stromy? Keď bol mladý začal sadiť každý deň stromy na úplne vyprahnutej púšti. Každý deň vysadil niekoľko stoviek stromov a staral sa o nich. Bolo to v krajine, kde nebolo nič, kde dul silný vietor a podmienky na život boli minimálne. Svojou trpezlivosťou a láskou s ktorou robil túto prácu sa dožil v starom veku toho, že to miesto kde vysádzal každý deň stromy sa premenilo na miesto, kde bolo plno zelene, zvierat a veľká rieka a v nej plno rýb.

Vzájomnosť je podstatou života. Žijeme v dobe vzájomnej závislosti. Naše vlastné úprimné sny, ciele, ktoré máme a o, ktorých často nevravíme si vyžadujú vzájomné schopnosti, ktoré prekračujú naše vlastné hranice súčasných schopností. Ako by sme mohli využiť naše ľudské kapacity k tomu, aby sme sa rozvíjali navzájom? Skúsení a múdri ľudia nám tisíckrát vravia, že je to vzájomný rešpekt a úcta. Čo je však skutočnou mantrou úspechu ? Vraví sa, že najviac o nás hovorí náš charakter. Ako povedal raz R.W.Emerson: To, kým ste, kričí z Vás tak hlasno, že nepočujem, čo hovoríte. Krásna veta. Domnievam sa, že mantrou úspechu by mohli byť úprimné vzťahy medzi ľuďmi. Myslím si, že tou najdôležitejšou hodnotou, ktorú môže učiteľ odovzdať deťom je vedieť vychádzať si s ľuďmi. Ako to však učiť naše deti v tak zložitej dobe? Celé tajomstvo tkvie v tom, že to vychádza zo vzájomného porozumenia, ktoré je podmienené tým, že nás na začiatku pozorne a ochotne počúva aspoň jeden človek.

Prečo to píšem?

Pred cca dva a pol rokmi som dostal „povolávací rozkaz“ do služby pre deti v programe Teach for Slovakia. Počas nej som spoznal mnoho ľudských osudov. Dnes vám o jednom poviem. V poslednom čase si píšem s jedným mojím bývalým žiakom, ktorý teraz chodí do školy v rómskej osade v Stráňach pod Tatrami. Počas toho, keď som ho učil angličtinu v Stráňach som si spísal svoju osobnú ústavu, kde som sa zaviazal vo svojom vnútri, vštepovať hodnoty vzdelania a proaktivity pre moje deti. Dnes mi poslal prefotenú žiacku knižku, kde mal napísanú prvú jednotku z angličtiny. Napísal mi, že sa veľmi teší a spoločne sme snívali o tom, čím všetkým môže byť, keď sa bude učiť. Uvedomme si, že je to 11 ročný chlapec, ktorý chodí do školy v rómskej osade, kde mnoho ľudí žije v absolútnej chudobe a pre väčšinu Slovákov v nepredstaviteľných podmienkach. Tento môj žiak využil svoju vynaliezavosť a proaktivitu, aby ma našiel na FB, napísal mi a poslal fotku ako dôkaz . Sú to silné veci.

V našich deťoch, triedach, školách sa ukrýva obrovský potenciál zmeny. Je na nás učiteľoch ako budeme s týmto potenciálom a paradigmov vnímania sveta pracovať. Som hrdý na to, že som učiteľ a uvedomujem si, že jedným z darov, ktoré táto služba ponúka je dávať šancu na lepší život.

Mám sen, že medzi tým ako budú moje bývalé deti rásť a pretĺkať sa životom v biednych podmienkach si nájdu svoju slobodu voľby medzi podnetmi, ktoré budú dostávať a odozvou na nich.

Chcem veriť, že si spomenú na slová, zážitky a činy, ktoré sme spoločne nažili. Chcem veriť, že ak budú dospelí, spoločnosť bude citlivejšia a vnímavejšia. Aj tieto deti si zaslúžia niečo viac ako len „ oblíznuť zem“ a spoznajú rozmanitosť iných kultúr, bohatstvo myslenia v akademickom priestore, dôveru vo vzťahu medzi ľuďmi a iné pozemské veci, ktoré vedia každého človeka potešiť. Dúfam, že sa dožijem toho, že v dospelosti budú moji bývalí žiaci súčasťou „riešenia“, a nie časťou problému v tak zložitej situácii v akej sa nachádzajú. Niekedy stačí, že sa naučíme základ z niečoho, čo nám môže zmeniť život. Možno keď použije anglický pozdrav a povie osade „goodbye“, zmení sa mu život a spozná nový svet, o ktorom som mu dva roky vravel, a po ktorom túži.

 

14442614_160156931101125_2115217838_n

Teraz najčítanejšie

Alexander Jakubčo

Každý z nás má svoju cestu života. Ja som si na svoju životnú cestu obliekol „učiteľské montérky“. Dva roky som slúžil ako učiteľ v Škole pre mimoriadne nadané deti a gymnázium v BA. Dva roky som učil deti v rómskej osade v Stráňach pod Tatrami v rámci programu Teach for Slovakia. Víziou TFS je , aby každé dieťa malo možnosť získať vzdelanie, ktoré mu umožní v živote uspieť. Do TFS som sa zapojil z dvoch dôvodov. Jeden je osobný. Nie mojou zásluhou mi rodičia vštepovali hodnoty, akými sú vzdelanie, úcta k životu, pomoc iným. Cítim zodpovednosť za dary, ktoré som od života dostal. Preto som sa rozhodol zo seba odovzdať viac a venovať dva roky svojho života deťom, ktoré sú podľa majoritnej spoločnosti už pri narodení takpovediac odsúdené na neúspech v živote. Som presvedčený, že niet lepšej univerzity pre formovanie môjho srdca, charakteru a líderských schopností, ako miesto, na ktorom som slúžil. Druhým dôvodom je profesionálna angažovanosť za zlepšenie vzdelávania na Slovensku. Mám veľkú túžbu byť pri zmene vzdelávacieho systému na Slovensku, aby školstvo bolo funkčné, moderné a dávalo šancu každému.