Sonita Alizadeh pochádza z Herátu v Afganistane. S niekoľkými príbuznými utiekla pred Talibanom do Iránu. Tam ju chce jej starší brat predať ako nevestu za 9000 dolárov – aby si mohol kúpiť svoju vlastnú nevestu. V Afganistane je tradíciou predávať dcéry v mladom veku, hoci aj o dve generácie staršiemu mužovi. Často ani nie sú jeho prvou ženou.

Iné plány

Sonita má iné plány. Chce sa stať známou raperkou a vyspievať sa zo svojich emócií, názorov na vojnu, problémov detí na ulici, spolužiačok, ktoré sú predanými nevestami. Rodina ju však prehovára, že pre mladú ženu je neslušné spievať a tvoriť hudbu. V Iráne je to dokonca zakázané. Má sa radšej naučiť variť a vydať sa.

Sonita však o tom nechce ani počuť. Vie, že je na predaj, a tak požiada režisérku Rokhsareh Ghaem Maghami, aby si ju kúpila ona. Ako tvorkyňa dokumentárneho filmu však nesmie zasahovať do priebehu vecí. Ako sa nakoniec rozhodne? Zmení Sonitin osud?

Dozviete sa v oceňovanom dokumente Sonita, zaradenom do súťažnej sekcie festivalu Jeden svet, v ktorej nájdete filmy zobrazujúce životy statočných jednotlivcov, ktorí bojujú za lepší a spravodlivejší svet.

Dohodnuté manželstvá nie sú minulosťou

Mysleli ste si, že dohodnuté manželstvá maloletých patria do minulosti? Mýlili ste sa. Pre 15 miliónov dievčat je to desivá prítomnosť. Podľa britskej organizácie Plan International sa každé dve sekundy stane dieťa obeťou núteného manželstva. Dôsledkom nie je len psychická trauma, ale aj koniec vzdelávania, zvýšené riziko násilia či zneužívania a skoré tehotenstvá. Malé telo na to ešte nie je dostatočne pripravené a tak ročne asi 70-tisíc dievčat mladších ako 18 rokov zomrie už pri pôrode.

Príčinami nútených skorých manželstiev je rodová nerovnosť, chudoba, negatívne tradičné a náboženské praktiky, zlyhanie vymáhania práv alebo konflikty, katastrofy a mimoriadne situácie. Tie zvyšujú ekonomický tlak na domácnosti, a tak aj pre rodiny, ktoré by nikdy neuvažovali nad predajom svojej dcéry, je to posledná možnosť. Manželstvá detí sú pritom vo väčšine štátov sveta zakázané a nie sú ani v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv.

Sú však organizácie a jednotlivci, ktorí proti týmto praktikám bojujú. Napríklad organizácia WalkFree úspešne bojuje proti modernému otrokárstvu, detskej práci, núteným a detským manželstvám. Naposledy napríklad prispela k tomu, že v júli tohto roku postavili Gambia a Tanzánia detské sobáše mimo zákon. Teraz organizácia pracuje na zmene nigerských zákonov.

Podľa údajov UNICEF je Niger krajinou, ktorá vedie rebríček detských sobášov. V prvej dvadsiatke sa objavujú niektoré ďalšie africké štáty, ale aj Bangladéš či India. Nejde pritom o malé čísla. Z dnes žijúcich žien sa podľa organizácie Girls not Brides (Dievčatá, nie nevesty) v detskom veku vydalo až 700 miliónov. A medzi nimi sa nachádzajú aj ženy z niekoľkých európskych krajín, tvrdí organizácia.

Autorka: Martina Jarolínová