Každej rodine 500 eur – to už rozdajme peniaze vrtuľníkom
Prečítal som si návrh Radoslava Procházku darovať každej rodine 500 eur ročne a musím povedať, že jeho odborná úroveň ma dosť nepríjemne prekvapila. Dať 500 eur rodine je samozrejme šľachetný cieľ, kto by to nechcel. Ale zodpovedné gazdovanie vyzerá veru inak.
Opäť viac dlhov
Najväčším problémom je, že tento návrh je plne financovaný na dlh. Vláda ráta s deficitom (teda s dlhom v budúcom roku) vo výške 2%, podľa pravidiel EÚ by sme mohli mať dlh až 2,5% (ale aj tak všetko musíme platiť my). Čo napadne gazdu ako prvé? ROZDAŤ! Prekvapuje ma to o to viac, že bol to práve Radoslav Procházka, ktorý pravidelne a vytrvalo hovoril o zodpovednom, rozumej vyrovnanom rozpočtovaní, napríklad tu, tu, tu, tu, tu alebo tu.
Veľmi ma prekvapuje táto „dlhová“ mentalita – ak smieme robiť dlhy, robme ich. Pritom vyčerpať maximálnu možnú mieru robenia dlhov nie je zodpovedné najmä voči tým, ktorým Radoslav Procházka akože chce pomôcť – malým deťom. On im vlastne nič nedá, len ich donúti sa teraz zadlžiť a splácať to budú v budúcnosti.
Návrh nezvyšuje motiváciu
Ak už rozdáva štát peniaze na dlh, mal by dbať na to, aby to bolo spôsobom, ktorý zvyšuje motiváciu tvoriť hodnoty. A to práve zvýšenie nezdaniteľného minima nie je, lebo znižuje síce efektívnu (celkovú) daňovú sadzbu, ale nie marginálnu. A práve tá marginálna daňová sadzba (teda zdanenie posledného zarobeného eura) rozhoduje o tom, či sú ľudia ochotní tvoriť hodnoty, inými slovami, či sa budú snažiť zarobiť viac. A v tom prípade by aj skutočne platilo, že necháme peniaze tam, kde sa tvoria.
Návrh cieli veľmi nepresne, skôr polieva krhľou
Pán Procházka síce chce pomáhať mladým rodinám, ale pomáha všetkým. Starým rodinám rovnako ako veľmi majetným rodinám, ktoré tú pomoc vôbec nepotrebujú. Zároveň zvyšuje diskrimináciu rodín, ktoré nežijú v manželskom zväzku a kde manželka nepracuje (lebo tam nie je možné uplatniť si nezdaniteľné minimum na partnerku a vyššie nezdaniteľné minimum znamená vyššiu diskrimináciu). A tiež pomáha bezdetným párom a dokonca aj samostatne žijúcim daňovníkom, aj tým najbohatším (tým, že im zvýši nezdaniteľné minimum). Preto by aj návrh mal znieť 129 pre každého daňovníka a 120 eur pre každé dieťa s rodičom pracujúcim aspoň za polovicu minimálnej mzdy. A samozrejme nejde len o zamestnancov, ale o všetkých daňovníkov s príjmom aspoň na úrovni minimálnej mzdy a ich deti, odhadujem tak 70 percent obyvateľstva. To už môže tie peniaze rovno sypať z vrtuľníka.
Zopár technických detailov
Nerozumiem, prečo má nezdaniteľné minimum (alebo aj nezdaniteľná časť základu dane) na daňovníka stúpnuť práve o 680 eur. Nezdaniteľné minimum sa u nás ráta ako násobok životného minima, konkrétne ako jeho 19,2 násobok ročne, alebo 1,6 násobok mesačne. Životné minimum je 198,09 eur mesačne. Toto funguje celkom spoľahlivo vyše 10 rokov a dobré je to v tom, že sa automaticky valorizuje. Strana Sieť ho navrhuje zvýšiť na 22,65 násobok ročne, resp. 1,8875 násobok mesačne. Asi aby so všetkým ľahšie rátalo :-).
Netreba zabúdať ani na milionársku daň vo forme znižovania nezdaniteľného minima pre vysoké príjmy. Dnešný systém je nastavený tak, že jednotlivé veličiny do seba zapadajú, ak zmeníme jednu z nich, tento vyvážený systém narušíme.
Ak už chceli tvorcovia silou mocou hýbať nezdaniteľným minimom, mali navrhnúť zvýšenie o 756 eur, vtedy by sa to aspoň krylo s minimálnou mzdou a dalo by sa povedať, že tí, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, neplatia žiadne dane. Alebo na 21,6 či 22,8 násobok (1,8 alebo 1,9 násobok mesačne), nech sa to ľahšie ráta.
Aké je riešenie?
Treba si uvedomiť jednu vec: Dane na Slovensku sú pre nízkopríjmové skupiny pomerne nízke a to kvôli sadzbe a nezdaniteľnému minimu. Napríklad „mediánová“ žena s hrubým príjmom 491 eur platí dnes na dani z príjmov menej ako 21 eur. Problém sú odvody, ktoré máme na Slovensku jedny z najvyšších na svete, lebo obsahujú príliš veľa zásluhovosti. Okrem toho je nutné obmedziť medzigeneračnú solidaritu (napríklad na životné minimum), pristupovať ku všetkým príjmom z pohľadu odvodov rovnako, nezaťažovať prácu viac ako kapitál, dôsledné ročné zúčtovanie atď. To sa samozrejme nedá spraviť jedným pozmeňovákom, ktorý mení dva parametre, ale iba komplexnou reformou odvodov, napríklad ako navrhnutou v Odvodovom bonuse.
Záverom
Ak teda porovnám vlak zadarmo pre študentov a dôchodcov a 129 eur pre každého daňovníka, veľa rozdielov nevidím. Ten prvý návrh rozdáva služby jednej skupine, ten druhý návrh rozdáva viac peňazí druhej, väčšej skupine. Oboje je kupovanie si voličov a oboje ide na úkor verejného dlhu.
Zatiaľ som zachytil tri podstatné návrhy strany Sieť. Ten prvý bol zrušenie zdravotných odvodov, čo pomôže najmä Pente, ten druhý návrh je počet poslancov v závislosti od volebnej účasti, čo je čistá hlúposť a tento tretí je rozdávanie peňazí na úkor budúcich generácií. Snáď sa zadarí nabudúce viac.
