Denník N

Na Slovensku vládne tataráková prohibícia

zdroj: bratilicious.com
zdroj: bratilicious.com

Nič sa nevyrovná chuti vlastnoručne zamiešaného tataráku. Surové mäso, surové vajce, soľ, korenie, cibuľa, cesnak a chleba opečený na oleji. Mňamka ako vyšitá. Na Slovensku však vládne tataráková prohibícia, hoci ju takmer všetci s prehľadom ignorujú.

Za prohibície v USA (1919-1933) sa alkohol nalieval potajomky v pivniciach a špecializovaných salónoch.  Slovenská tataráková prohibícia je iná,  rovnako slovensky čudná ako Bašternákove vratky DPH. Tatarák podávajú reštaurácie po celom Slovensku. Verejne. Na hulváta. Konzumácia tataráku je skvelým príkladom, že niektoré právne normy sú také hlúpe až ich verejnosť ignoruje.

Tatarák je a súčasne nie je ilegálny. Keď si ho pripravíte doma, je to vaša vec. Avšak ak ho nájdete na jedálnom lístku reštaurácie, tatarák môže reštauráciu vyjsť draho. Na konci môže byť pokuta pár tisíc eur. Vyhláška č. 533/2007 Z.z v § 9 ods. 2 písm. i) totiž „na zabezpečenie zdravotnej neškodnosti vyrábaných pokrmov a nápojov“ určuje, že „možno podáva len pokrmy z tepelne spracovaného mäsa“.

Podľa predstavy hygienikov by bol  tatarák v poriadku, ak „teplota pri tepelnom opracovaní všetkých častí mäsa bola najmenej 70 stupňov C dosiahnutá v jadre výrobku“ a súčasne „sa musí zabezpečiť, aby teplota hotových pokrmov neklesla počas ich prepravy až do času výdaja pod 65 stupňov C.“  Lenže to už potom nie je tatarák. Mám vážne obavy, že aj  niektoré krvavejšie steaky nie sú úplne podľa predstáv hygienikov.

Keď si do Google zadáte príslušné kľúčové slová, vybehne na váš pár tisíc výsledkov.  Úradu verejného zdravotníctva je  dlhé roky jedno, že to je tak. Len raz za čas sa niekto zahrá na pravého akčného hrdinu a vybehne na reštaurácie ako výpalník.

Ako lekár viem aké sú zdravotné riziká tataráku. Ako právnik sa smejem, lebo mi chutí sushi a viem že tam je surová ryba právne úplne v poriadku, hoci sú tam v podstate rovnaké zdravotné riziká. Ryba totiž právne nie je mäso.

Akčnosť Úradu verejného zdravotníctva, ktorý inak tataráky blahosklonne ignoruje, ma podnietila, aby som sa  na Úrade verejného zdravotníctva SR spýtal pár otázok:

  1. Aký počet porušení ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) vyhlášky č. 533/2007 Z.z zistil ÚVZ SR a jednotlivé Regionálne úrady verejného zdravotníctva odo dňa nadobudnutia účinnosti vyhlášky?
  2. Aký bol počet prípadov porušenia § 9 ods. 2 písm. i) vyhlášky č. 533/2007 Z.z v jednotlivých rokoch  a aké sankcie (vrátene ich výšky) boli udelené?
  3. Aká je sumárna výška udelených pokút za prípady porušenia § 9 ods. 2 písm. i) vyhlášky č. 533/2007 Z.z?
  4. Ak sú s dispozícií jednotlivé rozhodnutia v elektronickej forme, žiadame o ich sprístupnenie v elektronickej forme.
  5. Z akého dôvodu bol UVZ SR nečinný a toleroval porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu, hoci porušovanie § 9 ods. 2 písm. i) vyhlášky č. 533/2007 Z.z. je verejne známym faktom, keď iba po prostom zadaní príslušných kľúčových slov do vyhľadávača Google sa zobrazí viac ako 4000 výsledkov vyhľadávania?
  6. Na základe čoho UVZ SR vyberá prevádzky ktoré postihuje za porušovanie § 9 ods. 2 písm. i) vyhlášky č. 533/2007 Z.z.?
  7. Aké sú z hľadiska rizika ohrozenia verejného zdravia hlavné rozdiely medzi konzumáciou tepelne neupraveného mäsa v podobe tatarského bifteku a tepelne neupravených rýb, z ktorých sa v zariadeniach hromadného stravovania bežne pripravuje napríklad „tatarák z lososa“ a ktoré sú súčasťou sushi
  8. Na základe akého právneho predpisu je možné v zariadeniach v zariadeniach hromadného stravovania podávať ryby bez tepelnej úpravy, prípadne aký právny predpis takéto podávanie zakazuje?
  9. Ak došlo od nadobudnutia účinnosti vyhlášky č. 533/2007 Z.z ku prípadom zdravotných komplikácií po požití tepelne neupraveného mäsa vo forme tatarského bifteku, aký počet takýchto prípadov za jednotlivé roky UVZ SR zistil? Aké boli tieto zistené zdravotné komplikácie?

Keď dostanem odpoveď na infožiadosť č. RZ 26252/2016, dám všetkým vedieť, sľubujem.

Teraz najčítanejšie