Denník N

Nový mainstream – centrizmus a jeho hrozby

Začína sa usadzovať nový centrizmus ako arbitrárne vybraný konsenzus mienkotvorných médií, ktoré chcú vytvoriť atraktívnu alternatívu kapitalizmu pre súčasnú mladú generáciu odchovanú na sociálnej demokracii, falošnom blahobyte globalizácie a ktorí takmer univerzálne odmietajú sociálne konzervatívne a a fiškálne klasicky liberálne politické postoje.

Pokračovanie série o demokracii, predchádzajúca časť – … a prečo je klasický liberalizmus (relatívne) blízky k fašizmu, link: https://dennikn.sk/blog/a-preco-je-klasicky-liberalizmus-relativne-blizky-fasizmu/

Prototypom tohto nového stredu je asi Justin Trudeau, tolerantný, pekný, sympatický, afektívny argument pre liberalizmus.

trudeaujpgmatteo_renzi_2015-jpeg

 

Tento nový stred chcú prezentovať ako niečo uberliberálne, ako stelesnenie tolerancie a mieru v spoločnosti, ako kompromis medzi tým unavujúcim striedaním a hádkami ľavice a pravice. Je to niečo nové, je to cool. Sú za gejov, nie sú za zrušenie sociálneho štátu ako Sulík a iní sociálni darwinisti. V prvom rade ide o estetický argument, že je to stred a teda kompromis, dohoda, harmónia, pokoj. Prototyp tohto nového stredu je v Justinovi Trudeauovi, v stranách ako je Ciudadanos, NEOS, FDP, „ľavicové“ frakcie SaS. Čo buď ešte nemajú domyslené, alebo čo je inherentná chyba tohto smeru, je ako aj paradoxne neoliberalizmus bol, jeho fiškálna neudržateľnosť. Vidno to u Trudeaua, ktorý sľúbil vo svojej prvej vláde bežať na deficite, aby znova naštartovali ekonomiku. Ako neoliberalizmus znížil dane v celom západnom svete v posledných tridsiatich rokoch a potom zvýšil výdavky cez väčšie armády alebo neznížil ich na takú úroveň, aby súčasne nepotopil ekonomiku, ale dosiahol vyrovnaný rozpočet, tak tento nový centrizmus je založený na zotrvaní pri nízkych daniach a zotrvaní pri sociálnom štáte. Problémom je, že deficit nebude len v krízových rokoch (čo je tiež otázne, či sa Kanada ešte v nich nachádza alebo či vôbec niekedy ešte západ zažije taký boom ako po vojne), ale aj v nekríze a neustály deficit nemožno udržať aj z toho dôvodu, že nemožno udržať neustály rast, ktorý by tento dlh maskoval. Tento nový centrizmus v podstate už prijala aj väčšina sociálnedemokratických alebo stredových strán v západnom svete v posledných dvadsiatich rokoch, kedy akceptovali znížené dane pravicových vlád. Naposledy vo Francúzsku nastal tento pohyb doprava, kedy aj socialisti v posledných rokoch vlády Hollandea prijali reformy pracovného trhu, veľmi podobné tým, ktoré prijalo nemecké SDP za Schrödera. Návrat k ľavicovej politike pred neoliberalizmom sa ukazuje vo voličských povstaniach v Španielsku (Podemos), Írsku (Sinn Fein a AAA), Veľkej Británii (Jeremy Corbyn), Francúzsku a USA (Sanders). Spôsob, akým je však zastupiteľská demokracia odtrhnutá od voličov a ako vládnuce elity majú odpor voči priamej demokracii rovnako tak ako aj voliči samotní, môže spôsobiť, že to nebude úspešné. Všetky súčasné krízy, ktorým západný svet čelí: utečenci, Rusko, ekonomická a klimatická zmena – spája jeden podstatný pilier, a to je daňová politika. Tieto krízy nie je možné vyriešiť stredovou politikou, keďze pre všetky je potrebné zvyšovanie výdavkov, pričom odmietajú veľké zvyšovanie daní a rovnako tak nie radikálny neoliberalizmus, keďže ten naráža na populárny odpor a ak je vykonaný do svojej plnej miery, má za výsledok recesiu.

neos
Na Slovensku možno za tento nový stred považovať snahy o „ľavicovú“, ale kapitalistickú politiku, alebo hipster politikov.

Napriek tomu má tento centrizmus veľký demografický potenciál a ako prvé politické hnutie v Európe v posledných šesťdesiatich rokoch má šancu získať nadpolovičný alebo ústavný mandát bez koalície. Dôvodmi k tomu sú: jeho afektívny príhovor a perfektné ideologické napasovanie na novú generáciu 18-29 ročných. Táto -moja generácia – má špeciálne špecifiká v tom, že vyrastala v pohodlnej sociálnej demokracii, mala prístup a aj veľká väčšina si zvolila štúdium na vysokých školách, napriek tomu, či to dáva zmysel. Mnohí z nás nepracujú ani v neskorých dvadsiatich, zažívajú falošný blahobyt globalizácie, kedy sa všetky spotrebiteľské tovary zrazu stali lacnejšími, smartfóny, oblečenia, pirátske seriály a filmy. Avšak súčasne nezažila nič z antikapitalistickej kritiky, sociálnych hnutí, ktoré boli pôvodné zamerané na kolektívne oslobodenie a aj na privilégiá spojené s triedou (celá 68-ová generácia), namiesto dnešných hnutí LGBT a feminizmu, ktoré sú vo svojej podstate kultúrne konzervatívne a kapitalistické a vôbec nepočula rétoriku sociálnej demokracie, ktorá by mala niečo spoločné s marxizmom. Tak ako všetky ľavicové strany veľmi jasne z neho vychádzali až kým sa nepremenili na keynesiánskych podnikateľov podporujúcich „etický kapitalizmus“ (humánne vykorisťovanie) alebo „férovú odmenu“, perzonifikované v osobách ako Tony Blair, Bill Clinton, Gerhard Schröder. Práve preto, že žijú v blahobyte globalizácie počas štúdia, to znamená, bez toho, aby zažili odvrátenú stranu globalizácie, síce dvadsať rokov zvyšovania produktivity a žiadnej vyššej mzdy a súčasne vyššej nezamestnanosti, sú nadpriemernými podporovateľmi kapitalizmu (alebo sa nad tým nezamýšľajú, čo sa v podstate dá povedať o všetkých jej podporovateľoch, až na triedu, ktorá v nej má vládnuce postavenie).

gentrific
Gentrifikácia je jedna z oblastí, kde hipsteri ako kultúra zohrávajú úlohu malokapitalistov, to vidno napríklad vo veľkých mestách v centrách, kde všade vznikajú nové „cool“ obchody a kaviarne a popritom vysťahujú z týchto štvrtí chudobu.

Podpora kapitalizmu v mladej generácii – podľa mojej špekulácie – je najvyššia odkedy marxistické politické strany vznikli (moja špekulácia nad 70%). Preto je tento centrizmus najväčšou hrozbou pre ľavicu a socialistickú alternatívu, pokiaľ už nevymrela. A v tom vidno aj úpadok sociálnej demokracie, pretože bez antikapitalizmu stratila akýkoľvek ideologický základ a dôvod na existenciu. Tiež stratila svoju tradičnú voličskú základňu odborov a dnes jej voliči tvoria len pozostatky starej generácie socialistov a nových liberálov, ktorí boli za LGBT práva, feminizmus, drogy a vtedajšie pravicové strany toto neponúkali. Medzi súčasnou sociálnou demokraciou a centrizmom sú len kozmetické rozdiely. Sociálna demokracia pôvodne vznikla ako synonymum pre socializmus, neskôr ako synonymum pre demokratický socializmus, dištancujúci sa od Sovietskej únie, ako opozícia voči čistému marxizmu, to jest revolučnému, jej ideológiou je reformný socializmus, socializmus so súhlasom. V priebehu 20. storočia ale jej reformná politika zmenila význam, od reformám smerom k socializmu – k reformám pre lepší kapitalizmus. Vo svojej podstate, napriek tomu, že častokrát bola s komunistami v ostrej opozícii (napríklad čo sa týka prvej svetovej vojny, weimarskej republiky, vo Francúzsku kvôli kolonializmu a piatej republike), je taká istá ako komunistické hnutia, rozdielna je len v metóde dosiahnutia socializmu. Tento vývoj vidno aj v tom, že Leninova strana sa pôvodne volala Ruská sociálno-demokratická strana práce, z ktorej po Októbrovej revolúcii vznikli boľševici a Komunistická strana Sovietskej únie.

Aký zmysel má dnes sociálna demokracia, ak všetku túto ideológiu stratila? Nemá žiadnu náhradu, ten pojem stráca podstatu, už to nie je sociálna demokracia. Práve preto je sociálna demokracia a ľavica v umieraní, pretože sa z nej stali strany podnikateľov. V rétorike môžu rozprávať o daniach, bohatých a kapitalizme koľko chcú, ale ich politika je jasne prokapitalistická a častokrát aj pravicová. Pravičiari sú aspoň úprimní, keď vám povedia, že nechceme sociálny štát, osobná zodpovednosť, sme za kapitalizmus. Neoliberalizmus ale ako fiškálna politika zlyhal a už aj kapitalisti a pravičiari to začínajú vidieť.

clinton
Snaha o „inkluzívny kapitalizmus“ je dôkaz priorít, radšej fantázia a nemožná utópia než sa vzdať majetku.

Tento centrizmus, nazval by som ho sociálno-demokratický liberalizmus (sociálna demokracia bez antikapitalizmu, ani v rétorike), sa vzdal neoliberálneho sna zrušenia sociálneho štátu a uspokojil sa s dereguláciou a nižšími daňami, preto to bude plný fiškálny konzervatizmus (?) spojený so sociálnym liberalizmom, ktorý je atraktívny pre „mladých“. Vo svojej podstate to je spojenie tých častí neoliberalizmu, ktoré mali úspech a ukradnutých ľavicových ideí okolo sexuálnej revolúcie a boja proti privilégiám. Jedným z dôvodov, prečo všetky tradičné médiá podporujú kandidatúru Clintonovej a návrat Blairistov, Matteoho Renziho a Justina Trudeaua, je to, že všetci títo sú efektívne neoliberálnymi kandidátmi s kompromismi, ktoré sa v posledných tridsiatich rokoch naučili akceptovať (už neexistujú úspešní politici ako Thatcher a Reagan a diktatúry v Latinskej Amerike a Ázii, ktorí by skombinovali neoliberalizmus s neokonzervatizmom a prenasledovaním drogových uživateľov a homosexuálov až do štádia, že ich nechajú umrieť na AIDS, tvrdšími trestnými zákonmi, spolu s antikomunizmom). Začínajú si uvedomovať, že vykorisťovanie v posledných desaťročiach a takmer neexistujúci nárast reálnych miezd spolu s krízami, ktoré sami dereguláciami spôsobili, ohrozuje ich vlastné dlhodobé zisky a postavenie. Snažia sa preto nájsť nejaký spôsob, ako tieto príjmy nechať narásť bez toho, aby podporovali odbory a triedny boj (čo ak by sa to stalo, by bola vrcholne absurdná situácia). A so súčasným sociálnym liberalizmom, ktorý adoptovali, zmiatli skoro každého mladého voliča. Čiže v skratke, pesimistická predpoveď a varovanie je, že môžu vytvoriť hnutia, ktoré budú mať 40-60% podpory a zabezpečiť tak vládu a kontrolu na ďalšiu generáciu.

ciudadanos
Predseda španielskej „stredovej“ strany Ciudadanos Albert Rivera.

Jedným z hlavných pilierov tejto novej ideológie je životný štýl, ktorý možno skrátene popísať ako slniečkársky, kávičkársky a cestovateľský na facebooku. Spája v sebe tri kľúčové veci: buržoáznu/občiansku morálku, hedonistický utilitarizmus a komodifikáciu všetkého. Pod občianskou morálkou možno chápať to, čo dnešné reakcionárske hnutia označujú ako pokrytectvo ľavičiarov (v čom vidieť tiež ich zmätenie), čiže maniere slušnosti, nechcieť niekoho uraziť, usmievať sa, nepýtať sa na nevhodné veci a čo je najdôležitejšie, nerozprávať sa o politike a peniazoch. Súčasná emocionálna iracionálna podpora utečencov je z veľkej časti založená na tejto občianskej morálke a nie na racionálnej argumentácii o materiálnom stave týchto ľudí, o ich znevýhodnení, o princípoch spravodlivosti v prístupe k práci a o pôvode alebo podpore utlačovaných. Hedonizmus kombinovaný s utilitarizmom a individualizmom. Tu je kľúčový veľký dôraz na osobnú zodpovednosť, ktorá je základným politickým argumentom neoliberalizmu proti sociálnemu štátu, osobné a individuálne užívanie si života a tiež individuálny boj s problémami, depresiami, nezamestnanosťou, a ak viníte hocikoho iného než sám seba, je to výhovorka. Všetko, čo si do života pripustíte, musí mať pre vás úžitok. Veľký dôraz na osobnú slobodu, samostatnosť a nezávislosť. Posledná časť zaručuje, že ideológia toho, že všetko môže byť tovarom, že sám som tovarom a majetok je prirodzená vec sa ľuďom vpije do krvi natoľko, že odmietajú v to prestať veriť, aj keď majú dôkazy toho v podobe smrti a bolesti priamo pred očami. Každý priestor sa stáva priestorom, kde je možná výmena tovarov za peniaze, všetko je otvorené k tomu, stať sa súkromným majetkom a tovarom. Nejaký nápad, nejaké slovo, nejaký obrázok, vaše telo, váš kariérny postup, vaše záľuby, váš emocionálny život. Všetko to sú kvantifikovateľné tovary, ktoré sú predávané a kupované v trhovom prostredí. Pôda, na ktorej rastú potraviny, ktoré jete, budovy, v ktorých spíte, stromy, voda, hory, zvieratá sú majetok, ktorý patrí určitým ľuďom, tak prečo nie aj vaša duša? Znie to možno smiešne, ale je to metafora k tomu, že kapitalizmus má tendenciu komodifikovať všetko, čo sa dá. Duša sa zatiaľ nedá, zatiaľ nesvedčia dôkazy dostatočne pre jej existenciu a možno by štátne orgány zakázali vlastníctvo duše, ako je zakázané vlastníctvo ľudí. Keď si kupujete šaty, nekupujete si len oblečenie, ale aj módu a väčšiu alebo vôbec nejakú šancu k socializácii a rozmnožovaniu. Telo sa stáva tovarom ako všetko iné, nielen v kontexte prostitúcie za peniaze či iné.

sex

Nechodíte do fitka, nekupujete si tie či hentie časopisy, nemáte také či onaké záľuby, sami ste na vine, oberáte sa o kapitál na trhu sociálneho pokroku. Hipsterské hnutie je v tejto súvislosti dobrým príkladom toho, že všetko sa stáva tovarom a že pokiaľ nie ste nejak oblečený a nepoznáte nejakú hudbu a nejaké filmy, ľudia sa s vami menej radi bavia, ľudia vás nezamestnajú, ak nemáte určité tovary a správanie. Všetko tovary, majetok, ktorý je vyrábaný cez vlastníctvo produkčných prostriedkov. Jediná cesta, ako sa dostanete k tomu majetku je, že predáte seba, svoju pracovnú silu v pracovnom pomere, kde vy napriek tomu, že vytvárate všetko bohatstvo, nie ste jeho majiteľom, ale ste odmenený vo forme papiera, za ktorý si môžete kúpiť ten skvelý nový iPhone 7, veď už tá 6-ka je rok stará. Súkromie existuje medzi vami a vašimi priateľmi, vašim partnerom, vašimi rodičmi, ale nie medzi vami a Amazonom alebo vašou vládou, tí vedia aj to, aké a ako často porná pozeráte. Samozrejme, ľudia sú všeobecne reflexívne averzívny voči konšpiračným teóriám, avšak len sa zamyslite, aký následok má takýto životný štýl na spôsob, akým riešite problémy na pracovisku, ako volíte, akých sexuálnych partnerov si vyberáte, ako vôbec žijete. Komu patrí byt, v ktorom bývate? Prečo pracujete tam, kde pracujete, veci, ktoré kupujete? K tomu sa ešte pridá afektívny charakter akciových spoločností, v ktorom si vyviniete emociálnu väzbu k tovarom, ktoré kupujete a spoločnostiam, ktorí ich „vyrábajú“,  ale v skutočnosti len predávajú. Pozoruhodné na tejto ideológii je, že protiosvietenecky je takmer výlučne zameraná na emócie a na to, aby sa ľudia cítili dobre v kapitalizme a potlačuje racionálne zaoberanie sa so systémami, ktoré človeka obklopujú. Aktívne skrýva náznaky toho, ako fungujú, že sú zaviazaní len svojim akcionárom, kto to je, akí ľudia a prečo tam pracujú. Aktívne skrýva to, z čoho, kde, kto a ako vám vyrobili váš iPhone, koľko stojí výroba a koľko si zoberú šaržu za poskytnutý kapitál, aktívne skrýva to, že McDonald a Apple sú spoločnosti (v marketingu nikdy nevidíte Inc, AG, s.r.o.), oni sú osoby, čo Vás majú radi a len vám chcú dobre. Ak chce mať ľavica aspoň nejakú šancu poraziť túto ideológiu, musí dekonštruovať všetky tieto podporné predstavy a hodnotové systémy a v tom, ako ľudia žijú svoj život, zmeniť populárnu ideológiu.

Samozrejme, liberalizmus tvrdí, že je za úplnú slobodu životného štýlu a nikomu svoj životný štýl nevnucuje, avšak, každý, kto sa nad tým zamyslí, by mal zistiť, že aj dnešná spoločnosť funguje ideologicky a na základe jednej morálky, metafyziky človeka, ktorá je podporovaná a šírená médiami a legálne násilne udržiavanou kultúrou na pracovisku a sociálne udržiavanou vo voľnom čase. Najväčšími absurdnosťami potom sú aplikácie, médiá, ktoré komodifikujú ľudské emócie, sociálne zväzky, manželstvá, sexuálne životy (Tinder) a sociálnu izoláciu a verejné priestory (Pokemon Go). Najväčšou chybou, ktorú preto ľavica môže spraviť, je to, že sama bude akceptovať občiansku morálku nezachádzania do osobných vecí a nepríjemnej kritickosti a sama žiť v tomto životnom štýle. Nazvite to kľudne kultúrnou vojnou, avšak napriek tomu, že krajná pravica si myslí, že toto je kultúrny marxizmus, v skutočnosti je to kultúrny kapitalizmus v najdokonalejšej forme svojej existencie (v minulosti nemal skoro žiadnu takúto kampaň v širokej verejnosti okrem sexuálnej morálky).

Models, from left, Lily Aldrige, Karlie Kloss, Adriana Lima, Candice Swanepoel, Bahati Prinsloo and Alessandra Ambrosio walk the runway during the finale of the 2013 Victoria's Secret Fashion Show at the 69th Regiment Armory on Wednesday, Nov. 13, 2013 in New York. (Photo by Evan Agostini/Invision/AP) hipster

Tretia časť v sérii – O demokracii

Nasledujúca časť – Moderný liberalizmus a dôvody krízy liberálnej demokracie – bude publikovaný o 24 hodín, link: https://dennikn.sk/blog/moderny-liberalizmus-a-dovody-krizy-liberalnej-demokracie/

Teraz najčítanejšie