Denník N

Nočná mora pri preclení telefónu z Číny

Ilustračné foto – TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Chcel som pre dcéru telefón. Na tom by nebolo nič zvláštne. Ale rozhodol som sa pre osvedčenú značku Xiaomi, čo už v našich končinách zvláštne je. Napriek tomu, že Xiaomi je značka najpredávanejšia v Ázii (a disponuje veľmi kvalitnými produktmi za dobrú cenu), v Európe je takmer neznáma.

Predáva ju aj zopár slovenských e-shopov, ale kedže nemá u nás oficiálne zastúpenie, tak si dovolia predajnú cenu oproti e-shopom z Ázie výrazne navýšiť. A to až toľko výrazne, že aj pri ročnej záruke, cle a DPH, ktoré zaplatíte pri dovoze, a problematickejšej prípadnej reklamácii vychádza tento nákup aj tak výhodnejšie z Ázie (aspoň som si tak myslel). Rozhodol som sa pre konkrétny kus, ktorý bol z tých lepších minulého roka, a dokonca som presvedčil aj susedu, nech si ho kúpi tiež, že sa podelíme o prepravné náklady.

Telefón som objednal a zároveň aj dopravu cez DHL, ktorá bola pri dvoch kusoch telefónov 12 €. Rozhodol som sa nepriplatiť si dopravu cez DHL za 38 €, kde e-shop spraví určitú machináciu a prebalia balík v UK (v EÚ), a potom na Slovensko príde ako keby z cieľovej stanice z EÚ, a teda bez colného konania. Vravím si – nebudem podvádzať, ale neskôr som to trpko oľutoval. Za pár dní ma kontaktujú z DHL cez email, že moja zásielka bude preclená a že to môžu spraviť za mňa, ale potrebujú nasledovné doklady:

1. plnú moc na to, aby mohli colné konanie spraviť za mňa,
2. faktúru od predávajúceho s počtom, cenou a popisom tovarov v zásielke,
3. výpis z účtu, kde bude moja suma podľa bodu 2. zúčtovaná,
4. registráciu v systéme finančnej správy,
5. názov tovaru a jeho popis, na čo bude použitý.

Všetko im môžem zaslať elektronicky a oni to vybavia a colný dlh zaplatím kuriérovi, keď mi to doručí. Vravím si –super. Ešteže som sa rozhodol pre DHL…

Jedna vec ma však zarazila. Bod 4, registrácia do systému finančnej správy, bol s popisom, že sa dá vybaviť elektronicky na priloženom linku. Tak v nádeji kliknem, že informatizácia zapracovala a 1 mld. eur nebola vynaložená zbytočne, klikám na link. Predstavoval som si elektronický formulár, kde vyplním svoje údaje a podpíšem el. podpisom a potvrdím.

Napriek tomu sa mi otvorila stránka fin. spávy, kde zase čítam: Kliknite na link, kde je formulár… Tak neváham a klikám… Chvíľu nič a potom sa mi otvára Word… WTF?! Otvoril sa mi wordový dokument s formulárom. Tak prekliknem naspäť na stránku finančnej správy a čítam ďalej: Formulár si vytlačte, vypíšte (perom), naskenujte a pošlite na email fin. správy (plus oskenovaný občianky preukaz)… ČOŽE??? Nožík sa mi otvára vo vrecku.

Aj na toto išla tá miliarda eur za posledné 3 roky? Nechápem a naštvane riešim tlačenie a sken, stále si šomrem niečo popod nos o zlodejskej vláde a spol. Odosielam sken na uvedený email a za pár minút mi dôjde potvrdenie o registrácii. Vravím si – konečne, na to, že som to mal možnosť robiť všetko elektronicky, tak mi to zabralo slabé 2 hodiny. Super.

Keď som skompletizoval všetky potrebné doklady, tak som si následne všimol poplatok od DLH za túto službu – 2 % z colného dlhu, min. 18 € a max. 90 €. „Fúha,“ vravím si, „na colnom úrade za to chcú okolo 4 €, a kedže bývam blízko letiska, tak si to pôjdem vybaviť sám a budem to mať v ten istý deň (a nie týždeň, ako cez DHL).“ Píšem do DHL, že si to prídem precliť sám…

Tak som si minulú stredu vytlačil všetky potrebné doklady a hurá do DHL a colného úradu. Dorazil som do DHL s tým, že nech mi dajú potrebné doklady o zásielke a idem si to precliť. Po chvíľke čakania mi ich doniesli a hurá na colný úrad. Je to síce vedľajšia budova vzdialená cca 100 m, tak si vravím, že idem pešo. Vrátnik v DHL ma upozorňuje, že mám ísť autom, ale zarputilo ho hádžem do ignoru. Tých 100 m je síce pravda, ale vchod do DHL objektu je na druhej strane ako colný úrad a areál DHL je celkom veľký a treba ho celý obísť. Vonku je síce 30 stupňov plus, ale chvíľu to snáď vydržím.

Dorazím do colného úradu a všade ma vítajú tabule, že najprv mám ísť za vedúcim zmeny. Prichádzam na pracovisku na prvé poschodie a hľadám okienko vedúceho zmeny. Ten sa bohužiaľ rozhodol odísť na prestávku, presne v čase, keď som prichádzal, čo som, samozrejme, v tom čase nevedel, že to je on. Míňal som sa s ním na chodbe a pri okienku nikto… Čakal som 20 minút, kým sa vrátil, zvyšných do 15 pracovníčok sa nudilo, lebo vedúci zmeny je dispečer, bez neho nezačnú robiť. Bohužiaľ. Nezmenilo sa to ani potom, čo prišiel, proste „skapal pes“. Hneď si ma zavolal k okienku a pustil sa do diskusie:

Ja: Mám tu zásielku na preclenie.

Vedúci zmeny (VZ): Ukážte doklady. (A pozrel na faktúru – a cenu.)

Vtedy som ešte netušil, že tým, že som objednal 2 kusy, som sa odsúdil na nemilú povinnosť vyplniť tlačivo jednotného colného dlhu, v skratke JCD. Keby bol v zásielke len jeden kus, tak by som sa cenou nedostal nad sumu, keď je vyplnenie JCD povinné, ale už 2 kusy bohužiaľ áno. Milý vedúci zmeny to hneď z ceny na doklade usúdil, tak hneď začal.

VZ: A JCD máte vyplnené?

Ja: (Vypleštil som oči jak Kaliňák, keď mu Kollár povedal, že sa vídaval s mafiánmi.) A… aaa… to je čo, prosím?

VZ: (Ukazujúc mi náhodne vybrané vyplnené tlačivo z kopy.) To je toto.

Ja: Nemám, ani neviem, čo to je.

VZ: Tak to musíte mať! Ale aj tak to nevyplníte sám. To vám musí pomôcť nejaký colný deklarant. Skúste nejakého osloviť tu. (Otáčam sa po prázdnej miestnosti…)

Ja: (Som úplne v koncoch, čo robiť, čo robiť…) A čo mám teraz robiť?

VZ: (Pokrčil plecami…)

Ja: Tak mi dajte aspoň to tlačivo, nech si to pozriem a skúsim vypísať.

VZ: Vravím – to nevyplníte.

Pracovníčka za ním: „To naozaj nedáte správne, to má 54 položiek.“ Hlavne, že ich tu je tak 15 a nemajú do čoho pichnúť, kedže tam nikto nebol. Ale pomôcť mi by bolo nad ich sily zrejme.

VZ: A hlavne my tu nemáme to tlačivo, to si musíte ísť do ŠEVT-u kúpiť.

Ja: (Koniec, skončil som… – vravím si v duchu.)

VZ: (Videl moje zdesenie.) Dám vám číslo na colného deklaranta… Ten vám to za 20 € vyplní. (A už píše číslo na papierik.)

Ja: 20 €? (Veď v DHL mi to vybavia za 18 € a ešte mi to dovezú domov.) Ani nepokračujte, idem naspäť do DHL.
Šomrúc ešte viac ako pre registrácii do systému finančnej správy, odchádzam potupne z colného úradu. Tých zopár sto metrov naspäť do DHL je neskutočne dlhých, teplo a frustrácia robia svoje.

V DLH odovzdávam ich papiere a pridávam svoje, čo som si krvopotne vytlačil s tým, že chcem, aby prejednali colné konanie oni. Samozrejme súhlasia a ja odchádzam so sklonenou hlavou. Nevyhral som a zabil som hodinu zbytočne.

Dodnes nechápem, prečo odo mňa štát pýta (fyzická osoba nepodnikateľ) povinne vyplniť tlačivo na 8 stranách, na ktorého vyplnenie existuje rozšírený návod na 84 stranách, a hlavne to tlačivo na potrebnom úrade ani nemajú. Ak toto má byť motivujúce, aby som zaplatil daň a clo, tak si to možno nabudúce rozmyslím a priplatím si za ten „ofajč“ a nebudem platiť nič a hlavne ušetrím čas a nervy. GOOD IDEA, SLOVAKIA!

P. S.: DHL, resp. colnému úradu, na základe žiadosti od DHL, to trvalo 8 pracovných dní a dnes sa dcéra teší z nového telefónu. Aspoň jedno pozitívum.

Teraz najčítanejšie

Peter Strapák

Nadšený fanúšik scifi, "bojovník" za lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť. Člen hnutia Progresívne Slovensko.