Denník N

Koľko vážia oblaky?

Leto skončilo, začína jeseň, pršať bude stále častejšie. Neviem ako vám, ale mne pri pohlade na oblaky často napadne jednoduchá otázka – koľko vážia?

Výsledok nie je ťažké zistiť, stačí poznať ich hustotu a prenásobiť objemom. Skúsme ho najprv odhadnúť. Budú to gramy, lebo oblaky nepadajú a tak musia byť lahučké? Alebo to budú tisícky ton, lebo sú také obrovské?

Pekný spôsob ako veľmi hrubo odhadnúť hmotnosť oblakov je zamyslieť sa nad tým, ako oblaky miznú – vypršia sa. Keď sa vyprší oblak s plochou 1 kilometer štvorcový a úhrn zrážok je zhruba 1 milimeter, dokopy napršalo 1 000  kubických metrov vody, každý z nich váži tonu, čiže dokopy 1 000 ton. S vypršiavaním sa oblakov je to samozrejme zložitejšie, no aspoň už vieme, v akých číslach sa budeme pohyvať – nie gramy, ale stovky či tisíce ton!

Pýtať sa, koľko vážia oblaky je ako pýtať sa, koľko vážia balvany – záleží od toho, aký vyberieme. Nieko možno prekvapí, že existuje pomerne podrobná klasifikácia oblakov. Známe ovečky, ktoré vidno často v lete, sa volajú kumulusy a nachádzajú sa zhruba v kilometrovej výške. Okrem ovečiek, pardón kumulusov, sa v tejto výške nachádzajú aj rozťahané stratusy. V strednej výške, okolo 5 kilometrov sa nachádzajú ich obdoby altokumulus a altostratus, vysoké oblaky, okolo 10 kilometrov, sú cirrusy (a aj cirrostratusy a cirrokulumusy).

Najimpozantnejšie sú búrkové mraky, ktoré sa tiahnu naraz cez niekoľko pásiem – napríklad kumulonimbus sa rozpriestiera vo všetkých výškových hladinách. V delení by sa dalo pokračovať aj ďalej, ale načo – máme z čoho vyberať.

oblaky
Oblaky sa delia na vysoké, stredné a nízke.

Ako prvý príklad si zoberme kumulus – typickú letnú ovečku, 1 meter kubický takéhoto oblaku obsahuje zhruba 1 gram vody. Ako rozumný odhad veľkosti poslúži pologuľa s priemerom 1 kilometer. V takomto prípade vychádza celková hmotnosť niečo cez 260 ton – a to sme len pri malej ovečke.

Čo tak búrkový kumulonimbus s rovnako veľkou základňou, ale výškou 10 kilometrov (v tvare valca)? Jeho objem je oproti našej modelovej ovečke tridsaťnásobne väčší, no treba zobrať do úvahy, že búrkové mraky sú až štvornásobne hustejšie a tak sa jeho hmotnosť vyšplhá až na šialených 31 000 ton!

Ako je teda možné, že oblaky nespadnú? Sú tvorené malými kvapkami vody, alebo kryštálmi ľadu, s priemerom oveľa menším než jeden milimeter a tak sa podone ako čiastočky prachu vznášajú vo vzduchu. Keď sa malé kvapky začnú spájať do väčších, začnú byť tažké, prestanú sa vznášať a začnú padať – prší. Niekedy sa stane, že ich prúdy opakovane vynášajú, pričom zamrzajú a nabalujú na seba ďalšie – a tak vznikajú krúpy.

Oproti hustote vzduchu je hustota vody v oblakoch len tisícinová – oblaky sú tak prevažne vzduch, len s malou prímesou kvapiek. Ako je teda možné, že ich je tak dobre vidieť? Narozdiel od čistého vzduchu kvapky veľmi dobre rozptylujú svetlo. No a prečo sú oblaky biele? To si už necháme na inokedy.


Poznámky pod čiarou:

1. Moja definícia a kategorizácia oblakov bola riadne okresaná a zjednodušená, podrobnejšie sa o druhoch oblakov môžete dočítať napríklad tu.

2. Najväčšie krúpy presahujú veľkosť tenisových loptičiek.

3. Kondenzáciu vody v oblakoch (a teda dážď) môžeme urýchliť, ak ich posypeme (dodáme kondenzačné jadrá), bežne sa to robí.

4. Ak by sa celý modelový kumulonimbus vypršal na jednom mieste, napadli by 4 centimetre zrážok, mínus to, čo sa vyparí už počas pádu. Ešteže sa oblaky hýbu.

5. Čo ak by obrovská búrka padla v jednej kvapke?

6. Poznáte oblaky, čo svietia v noci?

Teraz najčítanejšie