Denník N

Vymeňme gastráče za peniaze! Búranie mýtov, časť I.

Pred piatimi rokmi zorganizovali „stravenkové“ spoločnosti pred Národnou radou protest proti zrušeniu gastrolístkov. Foto – TASR
Pred piatimi rokmi zorganizovali „stravenkové“ spoločnosti pred Národnou radou protest proti zrušeniu gastrolístkov. Foto – TASR

Ak podnikateľom vadia koncesionárske poplatky, tak poplatky za nákup stravovacích poukážok sú ďaleko vyššie. Priemerný zamestnávateľ s tromi zamestnancami dá ročne na poplatkoch za stravovacie poukážky asi 180 eur.

Podľa toho, ako sa emitenti stravovacích poukážok začínajú v poslednej dobe aktivizovať, mám pocit, že nás znovu čaká nejaký návrh na zmenu zákona, o ktorej vedia skôr ako my všetci ostatní. Táto téma je naozaj večná a už párkrát sa emitentom podarilo zmenu zákona odvrátiť a zažehnať tak situáciu, žeby si nebodaj museli hľadať inú náplň svojej existencie, v miernejšom prípade by museli počítať so znížením svojich ziskov.

V tejto súvislosti som zachytila aktivity na sociálnej sieti a aj web stránku, kde emitenti presviedčajú o tom, prečo je priam v záujme národa, aby gastráče naďalej existovali. Keďže z praxe viem, ako majú zamestnávatelia v „láske“ ustanovenia o zabezpečení stravovania pre svojich zamestnancov a ako majú zamestnanci plné zuby toho, že napriek tomu, že žiadne stravovacie poukážky, ani teplý obed, v miestnej kantíne nechcú, musia si vybrať len z týchto dvoch možností, pozrela som sa na niektoré tvrdenia ctených emitentov.

Mýtus číslo 1

Gastráče motivujú k pravidelnému stravovaniu

Emitenti tvrdia, že po nahradení gastráčov hotovosťou až 40 % používateľov prestalo pravidelne obedovať, a to by viedlo k zhoršeniu zdravia populácie tejto krajiny. Som dlhé roky živnostník, stravovacie poukážky si môžem dať komplet do nákladov, ale nechce sa mi vybavovať zmluvu s niektorou zo spoločností a platiť jej za to, že mi dá papieriky, za ktoré sa najem rovnako ako bez nich. Dovolím si tvrdiť, že tento môj krok neobmedzil môj hlad, ani chuť do jedla. Navyše, ak sa chcem zdravo stravovať, tak väčšina reštaurácií poskytujúcich zdravšie jedlá (nie klasické „táckarne“), lístky ani neakceptuje, rovnako ako donáškové služby so zdravými jedlami. Zdravie populácie, podľa môjho názoru, neovplyvní to, či platí gastrolístkom alebo hotovosťou.

Mýtus číslo 2

Cez gastráče je kontrola, že sa za ne kúpi strava, pri hotovosti nie

Pisateľ týchto právd o gastráčoch asi nikdy nepracoval ako zamestnanec a nikdy nebol na pracovnej ceste. Náhrada hotovosti za stravovacie poukážky totiž už existuje, a to vo forme stravného pri pracovných cestách. Zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu má v ten deň nárok na stravné namiesto stravovacej poukážky. Podľa počtu hodín strávených na pracovnej ceste mu zamestnávateľ vyplatí stravné a nikto nikdy neskontroluje, na čo predmetné stravné zamestnanec použil a či mal v ten deň teplú stravu. Znamená to teda, že pracovníci, ktorí chodia na pracovné cesty, majú horšie zdravie, znižujú produktivitu odvetví národného hospodárstva, lebo sú chorí a nepracujú a kvôli nim musia stravovacie zariadenia prepúšťať? Nehovoriac o tom, že stravné je oslobodené od daní a odvodov rovnako ako stravovacie poukážky.

A mimochodom, naozaj niekto verí tomu, že za gastráče sa nedá kúpiť nič iné ako potraviny?

Mýtus číslo 3

Gastráčové firmy nemajú vysoké zisky a robia to teda asi iba pre charitu a zdravie národa

Je jasné, že spoločnosti emitujúce stravovacie poukážky (v súčasnosti je ich 5) žijú z poplatkov za ich emitovanie – vydávanie a distribúciu. Ak podnikateľom vadia koncesionárske poplatky, tak poplatky za nákup stravovacích poukážok sú ďaleko vyššie. Priemerný zamestnávateľ s tromi zamestnancami dá ročne na poplatkoch za stravovacie poukážky asi 180 eur (na koncesionárskych poplatkoch 55,68 eur). Oficiálne pramene uvádzajú, že zisky štyroch najväčších gastráčových firiem za rok 2014 boli spolu vo výške 10 miliónov eur. No ďakujem pekne, chcela by som vidieť malú alebo strednú firmu, ktorej by miliónový zisk pripadal nízky.

Prečo teda neponúkneme zamestnancom aj ďalšiu alternatívu vo forme hotovosti, za ktorú by si možno nakúpili zdravé potraviny a pripravili si obed doma, namiesto toho, aby sa museli na gastráče stravovať v miestnej kantíne, kde každý deň bojujú s tým, čo viac nezdravé z menu si vybrať?

Ak sa vám blog páčil, hlasujte zaň na vybrali.sme.sk. Ďakujem.

Teraz najčítanejšie

Jaroslava Lukačovičová

Poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska, prezidentka účtovnej asociácie a expertka strany SPOLU na dane, odvody a podnikateľské prostredie.