Denník N

Ani smrti, ani slnku sa nepozrieš priamo do tváre

Smrť a úzkosť zo smrti stojí za mnohými ochoreniami, či psychickou nepohodou. Od narodenia nás vedú životom rodičia, učitelia, lekári, tréneri a rôzni poradcovia na výživu, kariéru, výchovu. Kto nás ale naučí, ako zvládnuť koniec svojho života? Smrť je téma, o ktorej chcem otvorene písať a toto je prvý z článkov.

V živote máme istotu naozaj iba v 2 veciach

Počas prednášky z klinickej psychológie nám docent položil vcelku dôležitú a zaujímavú otázku pre prácu psychológov: „V životě člověka jsou jenom dvě jistoty. Ktoré to jsou?“ Po niekoľkých prázdnych tipoch sme prišli na to, že jedna z istôt v našom živote je, že každý človek zomrie. Takže smrť.  „A co ješte kromě smrti je v životě jisté?,“ nabádal nás ďalej. „Dane!“ vyhŕkla som s nadšením a položartom. „Cože?!“ chvíľu váhal, či sa medzi nás vplietlo česko-slovenské jazykové nepochopenie. „Dane, ako platenie daní. Benjamin Franklin povedal, že na na svete sú isté dve veci – smrť a dane, “ doplnila som trochu zahanbene vysvetlenie tohto aforizmu. Vyučujúci sa buchol po čele, pokrútil pobavene hlavou a prezradil nám aj druhú časť odpovede: „Člověk má dvě jistoty – že zemře, a taky, že má, nebo měl matku.“

Je zaujímavé uvedomiť si, že na čiare života si človek môže byť istý naozaj iba dvoma skutočnosťami, dvoma bodmi, ktoré nekompromisne ohraničujú život – narodenie a smrť. To, ako túto priamku naplníme, či ju naplníme zmysluplnosťou alebo naopak nezmyslami, závisí od nás. Prečo sa smrťou vôbec zaoberať, keď nám spôsobuje nepríjemné a úzkostné pocity, vystihuje postreh od psychoterapeuta a spisovateľa Irvina Yaloma. Táto veta dokonale zachytáva, o čom je téma smrti:

„Hoci fyzickosť smrti nás ničí, myšlienka na ňu nás môže zachrániť.“

Ja tejto vete rozumiem tak, že smrť nám síce berie telesnú schránku, no premýšľanie o smrti a iných existenciálnych témach nám môže výrazne zvýšiť kvalitu prežívania života, nastaviť v živote správne hodnoty a žiť tak, aby sme na konci života nič neľutovali.  Skutočnosť smrti (vnímaná či už vedome, alebo podvedome) je hlavným zdrojom mnohých našich úzkostí a stresov. Čo keby sme ale žili neobmedzene? Bolo by náš život tak skvelý? Aký by bol váš život bez smrti, si môžete vyskúšať na myšlienkovom experimente večného návratu, ktorý je opísaný na nasledujúcich riadkoch.

Experiment: Odteraz budeme žiť náš život znovu a naveky

Vrátim sa späť k Yalomovi, konkrétne k jeho knihe Pohled do slunce. Názov knihy je inšpirovaný myšlienkou, ktorú som použila aj ako nadpis článku, a síce, že slnku, ani smrti sa nevieme pozrieť priamo do tváre. Pohľad na ne nás páli, automaticky od nich odvraciame zrak. Čeliť im je nepríjemné. No aj tak sú nám slnko a smrť nablízku každý jeden deň v živote.

Ani slnku, ani smrti sa nepozrieš priamo do tváre – Rochefoucauld-  (obr. pixabay)

Táto kniha je plná Yalomových vyše 50-ročných skúseností zo psychoterapie a úžasných postrehov ľudí, ktorí čelili smrti. No najviac z celej knihy ma zaujala jedna myšlienka. Yalom sa odvoláva na filozofa Nietzscheho, ktorý túto myšlienku sám považoval za jednu z najsilnejších a tento myšlienkový experiment opísal prostredníctvom postavy proroka Zarathustru slovami:

„Čo keby ste mali žiť tento život stále znovu a znovu, až naveky – ako by vás to zmenilo? Tento život, ako ho žiješ teraz a ako si ho doteraz žil, budeš musieť žiť ešte raz a nekonečne krát znovu; a nebude v ňom nič nové, ale každá bolesť a každá radosť a každá myšlienka a povzdych a všetko nevýslovne malé či nevýslovne veľké v tvojom živote sa ti bude musieť vrátiť… Večné presýpacie hodiny existencie sa znovu a znovu otáčajú hore dnom a ty s nimi, zrnko prachu! Keby ťa táto myšlienka ovládla, od základov by ťa zmenila, alebo možno zničila.“

Zaujali vás tieto knihy a plánujete si ich kúpiť? Ak si ich objednáte cez tieto linky: Pohled do slunce, Tak vravel Zarathustra, nestojí vás to nič navyše, a mňa potešíte ďalšími knihami, o ktorých budem písať. Pretože kníh nikdy nie je dosť :)

Teraz najčítanejšie

Martina Verešová

Mám rada ĽUDÍ, preto sa venujem PSYCHOLÓGII. Mám rada KNIHY, preto chcem písať o tých najlepších. Mám rada život, možno preto píšem o SMRTI. Vidím, akú dobu žijeme, preto píšem o STRESE.