Denník N

Najprv s ňou nikto nepočítal, teraz valcuje. Britský tenis zachraňuje Austrálčanka

Keď sa v auguste 1984 v elitnej desiatke ženského svetového rebríčka naposledy objavila reprezentantka Veľkej Británie, istá Jo Durieová, len málokto predpokladal, že tradičná tenisová veľmoc bude na jej nástupníčku čakať dlhých 32 rokov.

Aktuálna sezóna má pre Johannu Kontovú zatiaľ prívlastok rozprávková. 25-ročná hráčka s nekompromisným servisom sa totiž na Australian Open senzačne prebojovala až do semifinále, v lete sa dočkala premiérového titulu z hlavného okruhu a uplynulý víkend siahala v čínskom Pekingu na ďalší. Spolu s ďalšími nenápadnými, no solídnymi výsledkami to v súčte znamená rebríčkový posun o takmer 40 miest. Zo 48. priečky, ktorá jej patrila na konci uplynulého ročníka, vyskočila zverenka španielskeho trénera Estebana Carrila až na 9. pozíciu.

Raketa namiesto plaviek

Nechýbalo pritom veľa a kariéra rodáčky z austrálskeho Sydney sa mohla uberať celkom iným smerom. Hoci sa tenisu aktívne venovala jej mama i ujo, otec ju odmalička zasväcoval do tajov plávania. Neskôr však aj kvôli nepríjemnej ušnej infekcii vymenila malá Johanna plavky za bežecké tretry, no keď ako 8-ročná okúsila čaro bieleho športu, atletika napriek počiatočným úspechom dostala košom.

Na dlhej ceste medzi tenisovú smotánku obaja rodičia svoju dcéru všemožne podporovali. V roku 2005 sa dokonca z Austrálie presťahovali do Británie, aby aspoň čiastočne obmedzili únavné i finančne náročné cestovanie po turnajoch na starom kontinente. V tom čase nikto netušil, že Austrálčania prišli o surový diamant.

Funkcionárom Britskej tenisovej asociácie LTA však talent nenápadnej tenistky padol do oka. Zakrátko po získaní občianstva Spojeného kráľovstva v roku 2012 ju zaradili do národného tréningového programu a na jej konto putovalo niekoľko dotácií.

Napriek výraznej podpore zo strany LTA sa však o naturalizovanej Austrálčanke len zriedkakedy hovorilo v superlatívoch. Nadviazať na obdobie zašlej slávy britského ženského tenisu najmä pôvodom domáce mladé pušky Laura Robsonová a Heather Watsonová, ich rozlet však prekazili zdravotné problémy.

Na rozdiel od nich Kontovej pomerne dlho chýbal výraznejší úspech. Rok 2014 ukončila na 148. mieste rebríčka. Podobný výsledok pre v tom čase už 23-ročnú športovkyňu nestál za zmienku, nečakaný sled udalostí ju však katapultoval strmhlav nahor.

Víťazstvá napriek komplikáciám

Prvým dôležitý impulz pre mladú Britku prišiel v podobe spolupráce so skúseným psychológom Juanom Cotom, keďže práve mentálna odolnosť dlhodobo patrila medzi jej najslabšie stránky. Vzápätí ju však takmer zrazilo na kolená razantné zníženie dotácií od LTA, napokon však našla zázemie v španielskom Gijone. Práve presun na Pyrenejský polostrov jej pomohol tráviť viac času s realizačným tímom a výsledky na seba nenechali dlho čakať.

Na domácej pôde v prvom kole Wimbledonu 2015 uhrala Johanna Kontová proti favorizovanej Marii Šarapovovej len štyri hry a po porážke sa na mesiac odmlčala. Po návrate na dvorce však šokovala šnúrou 16 víťazstiev a na US Open sa z kvalifikácie predrala až osemfinále. Na ceste medzi 16 najlepších pritom za sebou nechala aj Petkovičovú či Muguruzovú.

Len o pár týždňov dokázala britská nádej, že v žiadnom prípade nešlo o náhodu. Štvrťfinále na prestížnom podujatí vo Wu-chane a skalpy Petkovičovej, Azarenkovej či Halepovej hovorili jasnou rečou. Posun na koncoročné 48. miesto v renkingu bol logickým vyústením skvelej formy, fanúšikovia však tŕpli v očakávaní, či nový objav na tenisovej scéne dokáže i naďalej napredovať, alebo sa zaradí do šedého priemeru, na ktorý si po čase už nikto nespomenie.

Kontová však očakávaniam nezostala nič dlžná a úžasnú sezónu môže ešte vyšperkovať účasťou na prestížnom Turnaji majsteriek. Účasť v Singapure však ešte nemá ani zďaleka istú, v najbližších dvoch týždňoch ešte musí boj o tri zostávajúce miestenky s Garbiñe Muguruzovou, Madison Keysovou, Dominikou Cibulkovou a Carlou Suárezovou Navarrovou. Ďalší z dôležitých krokov na ceste za pomyselnou čerešničkou na torte môže spraviť už tento týždeň v Hongkongu.

Teraz najčítanejšie