Jana Žitňanská: Malé víťazstvo (a sklamanie zároveň)

Keďže štát dlhodobo nie je schopný zabezpečiť podporu osobám so zdravotným postihnutím a ich rodinám, zabezpečiť kvalitné sociálne služby, kompenzačné pomôcky, ktoré ZŤP potrebujú, a nevie ani doceniť prácu tých, ktorí sa o nich starajú, sú títo ľudia odkázaní na pomoc od iných.

Robia sa rôzne zbierky na rehabilitáciu, na zakúpenie invalidných vozíkov a podobne. Táto pomoc od iných však paradoxne môže viesť k tomu, že sa finančná situácia zdravotne postihnutého zhorší.

Ako je to možné? Podľa dnes platného zákona je to takto: Ak osoba so zdravotným postihnutím poberá príspevky na kompenzácie svojho zdravotného postihnutia a príjme dar od neziskovej organizácie či nadácie, nemusí tento dar priznať, a teda započítať do svojho príjmu. Ak však ten istý dar dostane od právnickej osoby, napríklad od s.r.o, alebo od fyzickej osoby, musí ho započítať do svojho príjmu. A keďže príspevky na kompenzáciu môžu poberať len tie osoby, ktorých mesačný príjem nepresiahne trojnásobok sumy životného minima (čiže 594,27 EUR), každý kto presiahne tento príjem, môže dať zbohom príspevkom. Ak teda osoba so zdravotným postihnutím príjme od iných osôb sumu napr 3000 EUR na zaplatenie rehabilitácie, „stúpne jej príjem“, a teda v ďalšom kalendárnom roku stratí nárok na príspevky od štátu.

Na túto absurditu som pred viac ako rokom upozornila ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, ktorý však opakovane odmietal zákon upraviť, pretože by podľa neho a) došlo k narušeniu filozofie zákona, b) by sa takéto ustanovenie zneužívalo.

Za môj návrh v parlamente, aby sa osoby so zdravotným postihnutím netrestali za to, že dostanú od niekoho dar, predchádzajúca väčšina v parlamente (čiže poslanecký klub Smeru) nezahlasovala.

Dnes máme na stole návrh zákona, s ktorým prichádza ministerstvo práce a ktorý schválila vláda. Aj na základe mojich pripomienok, ale aj pripomienok odbornej verejnosti a rodičov detí so zdravotným postihnutím, sme sa dočkali menšieho víťazstva.

Po novom totiž bude možné, aby poberatelia príspevkov na kompenzáciu ročne prijali nasledovné dary či finančné prostriedky, ktoré nebudú musieť započítať do svojho prijímu:

1) Dary, finančné prostriedky od kohokoľvek. Ich ročná výška však nesmie prekročiť 2377,08 EUR.

2) Dary, finančné prostriedky od neziskových organizácií či nadácii v akomkoľvek rozsahu (tak ako doteraz).

3) Dary a finančné prostriedky, ktoré budú použité na „účely posilnenia účinkov kompenzácie, zachovania alebo zlepšenia zdravotného stavu“ v neobmedzenom množstve a od kohokoľvek.

Hoci – ako píšem – ide o malé víťazstvo, priznám sa, že som sklamaná. Namiesto zjednodušovania pravidiel a zákonov ich ministerstvo naďalej komplikuje. Obávam sa, že formuláciu „na účely posilnenia účinkov kompenzácie, zachovania alebo zlepšenia zdravotného stavu“ si môžu rôzni úradníci vykladať rôzne, a teda okrem toho, že osoba so zdravotným postihnutím bude musieť odkladať bločky, bude musieť aj dokazovať, že jej zdravotný stav ten ktorý dar zlepšil. A okrem toho, ak napríklad takáto rodina použije dar na opravu zatekajúcej strechy alebo netesniaceho okna, „posilní to účinky kompenzácie“, alebo „zlepší to zdravotný stav“ človeka s postihnutím? Ako sa tieto prípady budú posudzovať? Podľa pocitu úradníka?

Rodiny s členmi, ktorí sú zdravotne postihnutí, to naozaj nemajú ľahké. A preto by štát (napríklad ministerstvo) mal byť oveľa viac nápomocný a úradníci oveľa viac empatickí. Nové znenie zákona v tejto citlivej veci, motivované evidentne podozrievaním a riešené zaťažovaním administratívnymi povinnosťami, je cestou úplne opačným smerom.

 

Jana Žitňanská

Autorka je poslankyňa Európskeho parlamentu.