Vedecké konferencie sú o káve a je to dobre
Vedecké konferencie sú udalosti, ktoré sú asi neznáme pre bežného smrteľníka. Mnoho ľudí si predstaví, že v nejakej pivnici, alebo na strašidelnom hrade sedí skupina šedivých vedcov v bielych plášťoch a rozprávajú sa nezrozumiteľnou rečou. Pokúsim sa vám priblížiť, ako to býva naozaj.
Upozornenie: mnohé konferencie sa líšia a ja viem vypovedať len o tom, čo som zažil, videl a počul od ostatných ľudí. Aj tak sa vám pokúsim priblížiť svet vedeckej konferencie tak, ako ho poznám.
Vedecké konferencie sa konajú celoročne, v rôznych krajinách na svete a za rôznym účelom. Niektoré konferencie bývajú skôr lokálnejšieho charakteru, na niektorých sa zídu ľudia z celého sveta. Na konferenciách zväčša bývajú prizvané prednášky známych vedcov, prednášky ostatných ľudí, ktorí sa prihlásili (a boli vybraní) a prehliadka (vybraných) posterov (plagátov štandardne rozmeru A0). Samozrejme všetko je prerývané niekoľkými prestávkami, kedy sa podáva káva, čaj, prípadne chlebíčky a iné občerstvenie. Zatiaľ to asi znie pre účastníkov viac ako dovolenka, než pracovná cesta.
V skutočnosti má účasť na konferencii len veľmi málo spoločné s akýmkoľvek oddychom. Najdôležitejšie je si uvedomiť, že vedecká práca vyžaduje nie len veľa rozmýšľania, ale aj značnú tvorivosť a často je nutné dostať správny nápad, alebo zažiť takzvaný „aháááá!“ moment, alebo „hmmm, to je zvláštne“ moment. Rovnako dôležité je, že veda nie je o práci jednotlivcov, ale o komplexnom úsilí väčšej skupiny obyvateľstva našej planéty rozvinúť a posunúť naše poznanie. A k tomu je práve veľmi dobré stretávať sa, môcť si vypočuť výklad ostatných ľudí, podozvedať sa nové veci a najmä môcť diskutovať. Už si ani nepamätám, kto mi to povedal, ale na konferencii sa často spraví viac vedy za 15 minút pri káve, ako spraví jeden človek za 15 dní sám v kancelárii. Mnoho krát vám iný pohľad na vec, iný výklad, alebo poukázanie na inú spojitosť vnukne nápad, ktorý by vás inak snáď ani nenapadol. (Samozrejme, to isté sa deje aj počas prednášok a prezentácii posterov, ale nakoniec keď vás niečo zaujme, tak sa daného človeka spýtate znova len pri káve.)
A tu nastupuje tá tvrdá drina, presne ako má napísané doc. Fecko na jeho stránke:
„Na konferenciách či seminároch bude treba vedieť rýchlo vyťažiť užitočnú informáciu z množstva rečí, slajdov, posterov, rozhovorov pri kávičke apod.“
Nie je to ľahké, filtrovať informácie rýchlosťou porovnateľnou s Googlom. Nie je to nemožné, ale nie je to ľahké. Týmto sa samozrejme nechcem sťažovať, účastniť sa konferencii je úžasné, dozvedať a spracovávať informácie je celoživotná práca každého vedca a rovnako zaujímavé je spoznať iných vedcov nie len ako mená na začiatkoch článkov, ale aj ako ľudské bytosti.
Konferencie boli, sú a neviem si predstaviť, že by neboli. Konferencie sú o rozhovoroch pri káve, o nadväzovaní kontaktov a výmene pohľadov na vedu. A je to dobre.
