Nie, nie, toto je nie je návod na rozkoše v dobrej spoločnosti. Práve naopak. Po polstoročí sociálneho inžinierstva dnes žije polovica Švédov osamote. Štatisticky je to najviac na svete. Ženy, majúce potomkov samy, tiež nie sú ničím neobvyklým: „Túžila som po deťoch, nie po vzťahu,“ vysvetľuje Marie Helena, dvojnásobná matka.

Ako možno otehotnieť bez muža v súkromí vlastnej spálne? Aj to prezrádza film renomovaného švédskeho režiséra Erika Gandini, ktorý – mimochodom – pochádza z rodinne založeného Talianska.

Po tom, čo švédska vláda v sedemdesiatych rokoch vydala manifest pod názvom Rodina budúcnosti, prioritou sa stala nezávislosť a sebarealizácia. Na papieri to znelo dobre. Ženy sa oslobodia od mužov, seniori zo závislosti na svojich dospelých deťoch a pubertiaci od otravných rodičov. Všetci budú strašne slobodni a ich vzťahy konečne autentické. Vlastne to znelo priam budhisticky – iba nezištná láska je láska. Na láska-vosť sa však pri nadšenom budovaní akosi zabudlo.

Kde len urobili súdruhovia chybu?

Filmová esej postupne odkrýva tajomstvá severskej spoločnosti, pri ktorých divákovi doslova mrzne úsmev na tvári. Štát sa o tých, čo už nevládzu zarábať do spoločnej kasy, samozrejme postará. No každý štvrtý Švéd zomiera opustený, čo i len bez povšimnutia susedov.

Na(ne)šťastie systém myslí na všetko. A tak na filmovom plátne stretávame Anni, ktorej zamestnaním je pátrať po pozostalých. Sýrčanku Nhelu, ako učí afrických utečencov stať sa trochu viac Švédmi. Skupinu mladých hipíkov, pre ktorých sú vzájomné dotyky spôsobom prežitia v „bezkontaktnej“ spoločnosti.

Tento film o Švédoch je tragikomický. No zabávame sa len do chvíle, kým si uvedomíme, za čím sa v živote ženieme my sami.

Aj preto vás srdečne pozývame na festival Jeden svet. Odbúrajte zábrany! Zavolajte po čase svojej babke, kontaktujte priateľov a príďte si spoločne užiť severský humor cez slzy. Švédska teória lásky vás zblíži, aspoň na chvíľu.

Autorka: Zuzana Límová