Férové pravidlá, férové vzťahy
Chcem pre mesto férový podiel na výnosoch z takých vecí, kde hlavnú politickú zodpovednosť ponesiem znovu ja spoločne s mestskými poslancami (ktorých mimochodom takisto zvolili občania celého mesta, zo všetkých mestských častí). A poslanci sú aj prví, s ktorými chcem a budem o týchto veciach diskutovať.
Možno ste zachytili niektoré mediálne výstupy, ktoré sa snažia vyvolať pocit, že som v nejakej „vojne“ so starostami mestských častí. Celá vec je však oveľa prozaickejšia.
Momentálne máme na stole dve veľké témy, ktoré môžu výrazne pomôcť bratislavčanom aj mestu: poplatok za rozvoj a spoločnú parkovaciu politiku. Tá má konečne prispieť k zefektívnenu dopravy v meste a rezidentom priniesť viac miesta na parkovanie. Jadrom celého tohoto “sporu” nie je opäť raz nič iné, ako peniaze – teda spôsob, akým sa prípadné výnosy budú deliť medzi mesto a mestské časti.
Ja samozrejme starostom rozumiem. Každý zodpovedný starosta chce v prvom rade čo najviac peňazí práve pre tú jednu, pre tú svoju mestskú časť. Lenže Bratislava je v prvom rade jedno veľké mesto a mnoho potrieb je spoločných pre všetkých jej obyvateľov – od opráv hlavných ťahov, cez MHD, mestskú políciu, až po starostlivosť o zeleň, atď. Trúfam si povedať, že takmer nijaký občan Bratislavy nefunguje len v rámci svojej mestskej časti. Niekde bývame, niekam inam chodíme do práce, niekam vozíme deti do školy či škôlky a niekde inde sa ideme večer zabaviť. A tak je to úplne normálne, žijeme predsa v jednom meste, v jednej Bratislave.
Práve preto chcem pre mesto férový podiel na výnosoch z takých vecí, kde hlavnú politickú zodpovednosť ponesiem znovu ja spoločne s mestskými poslancami (ktorých mimochodom takisto zvolili občania celého mesta, zo všetkých mestských častí). A poslanci sú aj prví, s ktorými chcem a budem o týchto veciach diskutovať.
Ako primátor som zodpovedný za mesto ako celok a starostovia (a kadekto ďalší) aj s obľubou hádžu zodpovednosť za každý problém na moju hlavu. To je úplne normálne a v poriadku, ja som s tým vyrovnaný a záležitosti, kde má zodpovednosť naozaj mesto, aj riešim. Nakoniec, za dva roky sme pohli s množstvom vecí, do ktorých sa tu nikomu 20 rokov nechcelo; často sme s nimi pohli práve v spolupráci so starostami.
A odrazu tí istí starostovia, ktorí ešte včera či pred týždňom boli u mňa, kde sme našli dohodu na spolupráci pri riešení problémov v ich mestských častiach, sa “hrdinsky” a spoločne postavia pred kamery a ukazujú na mňa prstom. Toto všetko len pre peniaze? Mimoriadne krátkozraké. Ja sa sporu nebojím a ak to bude potrebné, tak doň aj tvrdo pôjdem. Nakoniec, mám doma takmer trojročnú dcéru na vrchole obdobia vzdoru, takže potrebný tréning mám. Myslím si však, že takéto spory sú zbytočné. Je našou elementárnou povinnosťou nájsť dohodu a konsenzus, pretože ak na tieto zbytočné hádky niekto naozaj doplatí, tak sú to všetci Bratislavčania. A to ja nemienim dopustiť.
Zajtra máme so starostami spoločné rokovanie mestskej rady a ja verím, že bude konštruktívne a k veci.
