V.H. 80. Prázdny symbol, alebo živý odkaz?

Zatiaľ čo pred piatimi rokmi sa Havlove 75-iny oslavovali spolu s ním, tento rok si jeho 80-iny už len pripomíname bez neho. Myslím si, že ak niekto po sebe zanechá niečo, čo dáva zmysel aj druhým, budeme si ho prirodzene pamätať. Nie preto kým bol, ale preto, aký bol. Pretože nám dáva príklad, možný návod a odpovede na náš život. A to je veľmi dôležité. Aspoň teda ja stále hľadám uspokojivé odpovede pre môj život. Kto už našiel všetky odpovede pre svoj život a má vo všetkom jasno, tomu blahoželám a srdečne pozdravujem.

Dáva Havlov odkaz nejaký zmysel dnes? Niečo som si o jeho živote prečital, pozrel aj dáke debaty ľudí čo s ním pracovali. Jeho celé dielo som nečítal, nie som ani filozof ani básnik. Nechcem si ho ani idealizovať a nosiť na tričku len preto, že je slávny a že veľa ľudí o ňom hovorí v dobrom. Sú to síce ľudia, ktorých sledujem a uznávam, ale hádam si môžem urobiť svoj názor aj sám. Nasledujúce riadky chcem napísať z vlastnej hlavy, aj keď kredit za inšpiráciu by mohol ísť viacerým ľuďom, tiež inšpirovaných aj Havlom. Ale snažím sa z tejto inšpirácie vydestilovať niečo vlastné a mne zrozumiteľné.

Sloboda je pre človeka prirodzená. Nesloboda, teda nemožnosť robiť rozhodnutia vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť je ubíjajúca, nesprávna a škodlivá. Samozrejme hovorím o slobode nie ako o anarchii bez pravidiel, ale ako o slobode ako o práve, ktoré končí tam, kde začína právo druhého.

Život v pravde sa môže zdať úsmevnou a naivnou predstavou, ale to len pre tých, ktorí sú priveľmi slabí na to, aby také niečo zvládli aspoň pri väčšine životných situácií. Niekedy je klamstvo pohodlnejšie, výhodnejšie, krajšie. Bez pochyby. Ale pohodlnejšia je aj cesta do pekla. A tá nás môže doviezť až do situácie, kedy nik už ničomu neverí. Nie je vám to povedomé?

Morálny rozmer a cnoť. Nie ako frázy, floskule a naučené poučky. Človek je taká bytosť, že inštinktívne vie, čo je správne a dobré. Zároveň ale nie vždy koná v dobrom úmysle. Prečo? Lebo je to – čo? Áno, pohodlnejšie, výhodnejšie a krajšie. Svedomiu a okoliu sa to síce dá nejako „odkomunikovat“ ale seba nikdy tak úplne neoklamete, bude vás to škrieť a dá to veľkú námahu, aby sa to aspoň na chvíľu prekrylo. Niečím drahým, nejakou zábavou alebo dákou drogou. Poznám takých ľudí, „úspešných“ a vnútorne nešťastných. Vykonávať nejakú funkciu alebo poslanie cnostne znamená, že ju vykonávate formálne správne, ale zároveň v súlade s dobrými mravmi, svedomím… doplňte si svoj výraz, viete čo myslím. Znie to naivne, zbytočne? A čo takí „odborníci“, čo robia kopu škôd, ale zákon neporušili a formálne sa žiadna chyba nestala? Toto je lepšie riešenie, lebo veď morálku a cnosť už máme už za sebou a zbytočne to komplikuje život?

Aj v bežnom živote to človeka ťahá tomu, aby si život uľahčoval klamstvom a nemorálnym konaním. Za život v pravde a v súlade so svedomím sa totiž platí. Nie veľa, ale niečo. Rôznymi spôsobmi, každý to pozná. Za totality a neslobody sa však platilo oveľa viac ako dnes. Havel nebol martýr, ale bol ochotný obetovať niekoľko rokov života, aby ukázal, že sa je odhodlaný žiť podľa svojho presvedčenia, aj keď mu režim ponúkal dohodu (mohol žiť v ústraní a mať pokoj). Ak by nebol ochotný zaplatiť túto cenu (ísť do basy), všetko o čom hovoril, by bolo rovnako dôveryhodné, ako slová niektorých našich politikov (hlavne tých, čo by zákon neporušili, ani keby pred očami všetkých ukradli Horalku v Tescu, lebo veď to sa určite dá nejako spochybniť).

Za život v pravde sa teda platí. Prináša aj nejaké benefity? Áno, akurát sa nemusia dostaviť okamžite. Rešpekt u druhých, dôvera, dobré meno, dokonca aj lepší pocit zo života. Môžete sa pozrieť druhým do očí a sám sebe do zrkadla. Ak sa vám dá veriť, skôr s vami budú ľudia spolupracovať a to prináša ďalšie výhody. Z krátkodobého pohľadu je samozrejme často výhodnejšie byť hajzlom. Nežijeme však krátkodobo.

Nedá sa byť vždy hrdinom, dokonalým a vždy správnym. Treba sa však pokúšať a ísť príkladom, nie len o tom rečniť. Potom je ešte jedna dôležitá vec. O Havlovi som počul, že bol revolucionár. Ale to je nedorozumenie. Havel nijakú revolúciu neplánoval. Vedel, že režim raz padne, pretože je neudržateľný. Nebol ale presvedčený, že sa toho dožije. Zvolil si cestu postupných realizovateľných krokov, nahlas upozorňoval na neprávosti, vyžadoval dodržiavanie zákonov a ľudských práv aj napriek tomu, že ho režim za to buzeroval a znepríjemňoval život ako len mohol. Za dve desaťročia spolu s ďalšími ľuďmi toho urobil toľko, že sa stal symbolom odporu voči režimu. Neurobil to sám, ale vo všetkom dôležitom bol nejako zapojený, prepájal ľudí. 17.11.1989 neplánoval nijakú Nežnú Revolúciu, práve sa chystal von z mesta a to isté radil aj ostatným, aby nemali zbytočné bitky s políciou. Lenže po dvoch dekádach postupnej mravčej roboty sa veci nečakane dali do pohybu a ľudia ho chceli mať na čele protestov. Pretože sa mu dalo veriť, mal renomé a ľudia s ním spolupracovali. V ten deň nastala žatva plodov dlhodobej mravčej práce, k čomu samozrejme dopomohlo aj šťastie aj náhoda. Ale pri takomto postupnom úsilí bolo otázkou času, kedy sa to zlomí. Platí, že šťastie praje pripraveným. Mimochodom, organizáciu mohutných protestov (stotisícové davy nie je žiadna sranda) po 17.11. zvládol Havel, mal ako dramatik pripravený scenár v šuplíku. Aj keď neveril, že ho použije ešte v roku 1989.

Dnes aj vďaka nemu za život v pravde a odpor voči neprávosti u nás nikoho nezatvoria, čím sa výrazne znížili náklady na slobodný život podľa svojho svedomia. Zatiaľ čo keď ste sa ohradili proti mainstreamu, mohli vám zničiť život. Dnes? Možno nebudete spočiatku najpopulárnejšia osoba v okolí, prípadne vás môžu ignorovať, prípadne sa nebudete mať tak dobre, ako niektorí nečestní ľudia. Život je otázkou priorít a tie si dnes môžeme zvoliť sami.

Čo z toho všetkého vyplýva?

1. Sloboda je pre človeka prirodzená, ak ju nemá, trpí a prirodzene sa snaží oslobodiť. (Nesloboda však môže byť aj vnútorná, človek môže byť spútaný a paralyzovaný strachom. To ale nič nemení na tom, že sa s tým dá niečo robiť.)
2. Morálne a etické správanie = život v pravde. Krátkodobo sa dá získať aj opačným správaním, ktoré je navyše často aj pohodlnejším riešením. Dlhodobo je to však neudržateľné. Naopak, dlhodobo človek čestným životom môže získať aj niečo naviac, okrem dobrého pocitu. (Samého seba sa nedá klamať dlho. Lož má krátke nohy a v prípade, že vás kryje aj súdna moc, platí, že božie mlyny melú pomaly ale isto. Dobré meno, renomé a dôveru si nekúpite ani za všetky ukradnuté peniaze. Ak sú pre niekoho dôležitejšie peniaze, tak čo mu budem hovoriť o morálke.)
3. Ak chcem niečo zmeniť, nejdem cestou revolúcie, ale cestou postupných a uskutočniteľných krokov. (Tí čo by hneď chceli revolúciu a okamžité zmeny, sú väčšinou nedočkaví ľudia, ktorí musia mať všetko okamžite, pretože sa im nechce dlhodobo sa snažiť a ešte by sa mohlo stať, že zabudnú čo chceli. Dneska chcú jedno, zajtra budú chcieť druhé. Šťastie praje pripraveným a nie tým, čo bezhlavo pokúšajú osud.)

No… Toto mal byť pôvodne krátky blog :) Každopádne, svoju odpoveď mám. Na Havlove narodeniny sa nemusí len spomínať, môžu sa oslavovať. Havel totiž žije a môže žiť. V nás.

P.S.: Obrázok by Martin Hron