Koľko zo svojej identity prenášame na deti

Nedeľa 16. október 2016 Druhý list Timotejovi – 2Tim 3, 14 – 4, 2

Aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo

Milovaný, vytrvaj v tom, čo si sa naučil a čo ti je zverené. Veď vieš, od koho si sa to naučil. Od útleho detstva poznáš Sväté písma, ktoré ti môžu dať poučenie na spásu skrze vieru, ktorá je v Kristovi Ježišovi.
Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo. Zaprisahávam ťa pred Bohom a Kristom Ježišom, ktorý bude súdiť živých i mŕtvych, pre jeho príchod a jeho kráľovstvo: Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou.

Karhaj!

Mária Bruneau

Stala sa taká vec. Rozohnila som sa na doktorku, ktorá mi urobila kompliment. Vyliala som si svoju päťročnú trpezlivosť v nedôstojnom momente. Odvtedy tri noci nespím. Kým si neprečítam tento list Tim. List tým, čo urazili očnú.
V priemere dvakrát za týždeň chodím nejakému doktorovi/terapeutovi s deťmi. Som vďačná, že je taká možnosť. Prebaľujem na chodbe, kým dievčence čítajú v plnej čakárni. V ordinácii kvapkám na zemi pichľavé kvapky jednej do zatvorených očí, kým druhá spolupracuje s optičkou a tretí začína vo vajíčku mraučať. Prejdú dve hektické hodiny. V čistonovom priestore zariadenom ako kancelárie, kde sa každým pohybom maloletý niekde stratí, niečo rozbije, kde potrebujú sekretárky a doktori robiť svoju exkluzívnu prácu pre deti bez detí. Asistentke, ktorá prišla niekoho zhodiť, som prišla do rany, za kvapky, čo neboli v očiach načas. Na čas, ktorý sa nedal zistiť ani z pokynov, ani v lekárni, ani telefónom, čo nikdy nedozvoní. Do každých dverí nás berú v nečas, napríklad keď kojím a vybrali sme farbičky. Odlepím bábo, balím veci, len namiesto navigácie detí do dverí tu každý drží dvere. Vnútri dojčím dojča postojačky a presviedčam hendikepovanú dcéru, ktorá nedobre znáša dotyk, aby sa naštelovala na prístroj čelom aj bradou. Nikto nepresviedča so mnou. Odložím hladné bábo, pritlačím jej tam hlavu pod nátlakom, v posledných dverách bude dáma, ktorá to schytá za všetkých. Na pätnásť-centimetrových podpätkoch, tenučká, tiež drží dvere, ktoré nepotrebujú, usmiata pozerá, ako sa mi nedarí naháňať všetkých jej smerom. Už len pukance.

Naše deti majú celkom sparťanskú výchovu, ale po dvoch hodinách v kanceláriách jej už jedno otvára zatvára rolety, druhé fňuká, že sa ho zas dotkol prístroj a tretie žalostne kvíli od únavy. “Vy sa nenudíte!“, prišiel ten nevypočitateľný kompliment. Zazdalo sa mi, že ma ide spucovať za tento nenormálny cirkus, pričom som čakala skôr pardon, že ho jej klinika svojou nezvyčajne egocentrickou starostlivosťou inšpirovala.
Ak by som sa na každú takúto výpravu nepripravila a nevedela s drobnými tvormi žiť, cítila by som sa ako neschopná mať. Ale tu, kde by dokázali ten pocit navodiť aj bezdetnému, je jednoducho zdravé explodovať.
Ibaže, pre lásku Božiu, nie ako ja!

Nedávajte päť rokov nových šancí, bez toho, aby mal dotyčný poňatia, že tú prvú už pokazil. Bezočivý sa predsa-len sám na bezočivého necíti.
„Karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou.“ Takže hneď! Kým je to aktuálne. Lebo hromadiť nezrovnalosti pestuje hlavne agresiu, nie trpezlivé múdrosti.

Človek na rozhraní kultúr

Ondrej Prostredník /teológ/

Otvára sa pred nami príbeh Timoteja. Je to mladý muž. Vyrastá na rozhraní dvoch kultúr. Matka má korene v judaizme a etnicky je Židovka. Otec je Grék. Jeho život nesporne poznačil zápas rodičov, ktorí sa snažili na svojho syna preniesť čím viac zo svojej kultúrnej identity. Biblický príbeh o ňom je svedectvom tohto zápasu. Príbeh je úprimný. Nezakrýva svoj nárok na zachraňujúci charakter náboženskej výchovy, ktorú získal od svojej matky. Napriek tomu sa z iných biblických správ dozvedáme, že Timotej sa popri všetkej výchove v judaizme formálne nestal príslušníkom židovského náboženského spoločenstva už vo svojej ranej mladosti. Nebol obrezaný ako dieťa. Tak to bolo totiž zvykom v židovských rodinách. Že by to bol výsledok kompromisnej dohody rodičov s odlišným kultúrnym a náboženským pozadím?

Paradoxne, až „apoštol pohanov“ Pavel robí z Timoteja formálne príslušníka judaizmu. Obrezal ho, aby zvýšil jeho misijnú dôveryhodnosť medzi vyznávačmi judaizmu (Sk 16,3). Tento neskorý konvertita na judaizmus sa potom podľa nášho príbehu stáva pre ranú kresťanskú cirkev vzorom ideálneho hlásateľa viery v Ježiša ako Mesiáša.

Zápas o prenos kultúrnej, konfesionálnej alebo náboženskej identity na deti v manželstvách, do ktorých rodičia prinášajú svoje rozmanité dedičstvo, je aj dnes veľkou výzvou pre mnohých. A počet takto kultúrne a nábožensky rozmanitých manželstiev bude len rásť. Príbeh Timoteja ukazuje, že to nie je nič nové. Nadovšetko však ukazuje, že náboženské a kultúrne identity nie sú nezmeniteľné. Ľudia formovaní na rozhraní kultúr a náboženstiev v ich vzájomnej otvorenosti môžu oveľa účinnejšie prispieť k šíreniu tej, či onej myšlienky. Nazdávam sa, že takí ľudia majú aj potenciál robiť to s rešpektom a bez zatrpknutosti v prípade odmietnutia.

Pokračovať v debate ste vítaní na Facebooku:

Prepočuli sme Božie slovo je seriál komentárov k nedeľným liturgickým čítaniam. Liturgické čítania sú tisíce-ročnou tradíciou vyberania úryvkov z Biblie - na mieru pre aktuálny deň. Ponúkame na ne dva uhly pohľadu (a viac), podľa sfér, ktorým sa venujeme. Nejde o žiadnu fundovanú teológiu, ale domácke tlmočenie toho, čo pod týmito dnes zdanlivo nepoužiteľnými textami rozumieme. Alebo úprimnú snahu o ich interpretáciu v súčasnom svete.

Úmysel
Dešifrovať: otváranie Písma (tj. dávneho, len nezainteresovaným neprístupného manuálu), pokus o oprášenie toho, čo v ňom toľkí pred nami videli
Debatovať: nepochopený (ani nechápajúci) nespolupracuje, pričom málokto v našej spoločnosti spolupracuje
Porozumieť: sami sebe a našej vlastnej kresťanskej viere
 
Autori
Mária Bruneau, pôvodne servisná manažérka v IBM, má tri deti (jedno s Downovým syndrómom), píše, žije vo východnom Francúzsku.
Michal Patarák, psychiater vo Fakultnej nemocnici F.D.Roosevelta, má tri deti, píše, prednáša, žije na strednom Slovensku.
Verona Šikulová, spisovateľka, pracuje v Malokarpatskej knižnici v Pezinku, má dve deti, píše, moderuje, žije v Malých Karpatoch.
A ako bonus komentáre hostí z alebo mimo fachu.