Vytiahnime vzdelávanie z digitálnej priepasti

Vzdelávanie v školách, ale aj pedagogický výskum na Slovensku, zaostáva za prudkým rozmachom informačných a komunikačných technológií. Nielenže sa moderné technológie v školách dostatočne nevyužívajú, ale nemáme ani dostatok poznatkov o tom, v akom rozsahu a akým spôsobom mládež digitálne technológie využíva v čase mimo školy, prípadne prečo ich nepoužíva v situáciách, o ktorých sa domnievame, že by po nich mala automaticky siahnuť. 

Jednoducho, nemáme dostatok sofistikovaných dát, ktoré by nám odkryli, ako mladí ľudia využívajú digitálne technológie v rôznych životných situáciách. Nezodpovedanou otázkou taktiež ostáva, aký vplyv na využívanie moderných technológií vo vzdelávaní má rodina, čo všetko a akým spôsobom sa učia od seba generácie navzájom a tiež do akej miery ovplyvňuje sociálny status rodičov rozvoj digitálnych zručností ich detí.  

Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o triviálne otázky, ktoré nie sú pre vzdelávanie v školách až také podstatné. Lenže, ako možno bez ich zodpovedania seriózne uvažovať o rozvoji vzdelávania v dlhodobom horizonte?

Uháňajúci vlak nemožno dobehnúť pohodlným krokom

Triviálnym sa naopak ukazuje byť názor, že na preklenutie tzv. digitálnej priepasti na Slovensku postačí školám zabezpečiť dostatok interaktívnych tabúľ, tabletov a rýchle pripojenie na internet. Práve takéto nenáležité zjednodušenie pomerne komplikovaného problému patrí do „starej školy“. Kým sa totiž školám zároveň s tabletmi neponúkne aj bohatá, voľne dostupná databanka rôznorodých učebných materiálov v digitálnej podobe (oveľa pestrejšia a kvalitnejšia ako spochybňovaná Planéta vedomostí) a kým sa učitelia s týmito materiálmi nenaučia poriadne narábať a zároveň ich aj vytvárať, nebude potenciál moderných technológií vo vzdelávaní využívaný naplno. Ostanú iba elektronickou náhradou klasických pomôcok, pričom výučba bude pokračovať naďalej v zabehnutej podobe bez toho, aby sa posunula za hranice tradičnej vyučovacej hodiny.

Dnešná mládež žije celkom prirodzene v oboch prostrediach – vo fyzickom i virtuálnom, žije vo svete, v ktorom sú tieto dve dimenzie úzko prepojené. Preto ak chceme seriózne uvažovať nad tým, ako mladým ľuďom vzdelávanie prispôsobiť, aby bolo pre nich zaujímavejšie a užitočnejšie,  nemôžeme viac prehliadať dôležité súvislosti medzi ich reálnym a virtuálnym životom. Do úvahy treba začať brať aj viditeľné stieranie hraníc medzi učením sa v škole a mimo nej. Ignorovať nemôžeme ani životný štýl dnešných mladých ľudí a vplyv ich sociálnej komunikácie na rozvoj ich osobnosti, pestovanie vzťahov a utváranie vlastného systému hodnôt a postojov. To všetko by nás malo zaujímať, ak chceme seriózne uvažovať o tom, ako ich čo najlepšie pripraviť na plnohodnotný a aktívny život v dospelosti.

Slobodné a kreatívne individuality nemôžu písať rovnakým modrým perom

V zahraničnom pedagogickom výskume, ktorý sa týmto a mnohým ďalším témam venuje už dávno, sa súčasná mládež nazýva sieťovou generáciou (net generation), digitálnou mládežou (digital youth) či učiacimi sa v digitálnom veku (learners in the digital era).  Na Slovensku je obvyklé hovoriť „iba“ o žiakoch, na ktorých sa stále nazerá ako na homogénnu skupinu prvákov, druhákov, deviatakov, či maturantov, akoby neboli výrazne odlišní od predchádzajúcich žiackych generácií.  

Dnešné deti a tínedžeri sa však od generácie ich rodičov a starých rodičov významne líšia. Líšia sa v mnohom aj od seba navzájom, keďže každé dieťa je individualitou s jedinečnými vlastnosťami a potenciálom. Mnohé z nich už pri nástupe do školy vedia viac ako sme vedeli my v ich veku, samé si dokážu vyhľadať na internete odpovede na svoje zvedavé otázky, majú väčší všeobecný rozhľad a širší záber záujmov a koníčkov. Preto je pri uvažovaní o budúcej podobe ich vzdelávania potrebné zamyslieť sa nad tým, v čom má byť odlišné, ak pre nich nemá byť iba čistou nudou bez zmyslu.

To samozrejme neznamená, že sa majú vyučovacie hodiny zmeniť na púťovú atrakciu a udrživať mládež v stave permanentného úžasu. Naopak, skutočná modernizácia vzdelávania by mala zodpovedať zvýšeným nárokom na kvalitu obsahu aj formy, to znamená primerane zvyšovať a nie znižovať latku náročnosti vo vzdelávaní. Ruka v ruke s vyššou kvalitou však musí ísť väčšia flexibilita vo vzdelávaní, individualizácia výučby, oveľa väčšia pestrosť v učebných materiáloch a možnosť prispôsobiť obsah, formu aj tempo vzdelávania reálnym potrebám učiacich sa. Digitálne technológie sú na zavedenie týchto zmien do vzdelávania ideálnym pomocníkom.

Vzdelávanie nemožno zakonzervovať

Dynamické zmeny v spoločnosti, medzi ktoré patrí aj prudký nástup moderných technológií do prakticky všetkých oblastí nášho života, majú na podobu vzdelávania obrovský vplyv. Dobrou ilustráciou je napríklad vývoj pojmu gramotnosť. Kedysi si ľudia pod gramotnosťou predstavovali schopnosť písať, čítať, počítať. Dnes v celosvetovom i slovenskom kontexte znamená čitateľská, matematická, či prírodovedná gramotnosť niečo oveľa viac – schopnosť porozumieť textu, kriticky myslieť, tvoriť úsudky, riešiť problémy. Na obzore sa však už črtajú tzv. nové gramotnosti, ktoré reflektujú rozšírenie digitálnych technológií do života ľudí. Povedľa stále potrebnej zručnosti čítať a písať na papieri naberá na význame aj schopnosť čítať a písať texty v digitálnej podobe, vrátane zvládnutia multimediálneho spracovania informácií v rovine obrazu i zvuku. Pritom zďaleka nejde len o jednoduché „preklopenie“ tradičných textov do digitálnej podoby, ale o celkom nové formy spracúvania informácií a dorozumievania.

Nové gramotnosti nielenže definujú nové zručnosti, ktoré by mal človek do budúcna ovládať, ale nanovo definujú celý doterajší prístup k rozvoju gramotností – ukazujú, že zďaleka nejde „len“ o nadobudnutie konkrétnych znalostí a zručností, ale že do hry významne vstupujú aj nové podoby rôznych sociálnych interakcií, ktoré sú rovnako dôležité ako výber textu na čítanie alebo príkladov na počítanie. Pri rozvoji nielen nových gramotností, ale aj tých „tradičnejších“, sa bude musieť čoraz viac brať do úvahy význam interakcie a kooperácie učiacich sa vo vnútri triedy, ale aj v rámci širšej vrstovníckej skupiny, či virtuálnej skupiny. Nič z toho však nejde veľmi dokopy so súčasnou podobou každodenného vyučovania v školách.

Porozumieť svetu nemožno bez potrebného kontextu a nadhľadu

Porozumieť správaniu mládeže v reálnom aj virtuálnom svete a zároveň poznať možnosti a limity využitia digitálnych technológií vo vzdelávaní, bude do budúcna mimoriadne dôležité. Bolo by však nezmyselné tlačiť do zodpovedania všetkých týchto otázok  iba pedagogické vedy. Tak, ako sa postupne stierajú hranice medzi vzdelávaním a každodennými ľudskými činnosťami a ako školy prestávajú byť do seba uzatvorenými skleníkom ale postupne sa otvárajú vonkajšiemu svetu, tak aj pri skúmaní procesu vzdelávania dochádza čoraz viac k prelínaniu vedných disciplín. S rastúcim významom holistického prístupu vo vzdelávaní narastá význam zapojenia neurovied, sociologických a antropologických vied do jeho skúmania. Na Slovensku potrebujeme zintenzívniť  interdisciplinárny výskum, pretože zmeny vo vzdelávaní by sa mali plánovať aj na jeho základe.

Čo vieme povedať o budúcnosti vzdelávania už dnes? Čo všetko sa  v našich školách takmer určite zmení? Čo sa z výučby postupne celkom určite vytratí a aké prvky naopak pribudnú? Prudký rozmach digitálnych technológií naznačuje, že zmeny budú presahovať naše tradičné chápanie školského systému, rámcované triedami s tromi radmi lavíc, v ktorých sedia žiaci vo dvojiciach 45 minút spravidla bez pohybu. Pri uvažovaní o možnej podobe vzdelávania v horizonte niekoľkých dekád nám môže pomôcť inšpirácia zo zahraničia. Vo svete existujú školy, kde sa už dnes učí tak, ako by na Slovensku mohlo pri najlepšej vôli o 10 rokov.

Odpovede na otázky, ako sa má vzdelávanie na Slovensku zmeniť, môžu byť rôzne.  Na niektoré podstatné zmeny však jednoducho už dozrel čas a netreba nad nimi dlho otáľať – na posilnenie individualizácie vo výučbe, väčšiu variabilitu príležitostí na učenie sa, na intenzívnejšie vťahovanie detí a tínedžerov priamo do deja a prenechanie väčšieho priestoru ich iniciatíve. Moderné technológie v tom môžu učiteľom významne pomôcť.