Denník N

Nová politika – demokracia, správa, ekonomika a spoločenský pokrok #2 (Politika/Správa)

Často si kladiem otázky, prečo tento svet funguje tak, ako funguje? Čo predurčuje správanie ľudí a rozdelenie bohatstva planéty? Je to čo robíme pre fungovanie sveta a svetovej spoločnosti ako celku, maximum? Mám taký pocit, že to nie je maximum. A rovnako mám pocit, že sa vo vývoji spoločnosti vyskytla chyba. Elity nerobia politiku, ale politikárčenie. Progres by mal vyzerať celkom inak.. (#2)

(Ilustračná foto)

Reforma demokracie je progres vo fungovaní spoločnosti

Demokracia je dnes už stará dáma, potrebuje omladiť a vyladiť muchy. Osobne som toho názoru, že demokraciu treba reformovať. So štartom tam, kde to máme najbližšie – doma. Ako príklad budem používať Slovenskú republiku. Omladenie demokracie znamená vytvorenie zmeny v správnom systéme štátu, ako napríklad: Zmena dĺžky mandátu vlády, zmena spôsobu vlády, zmena spôsobu zastupovania ľudu, regionálna koordinácia, zmena spôsobu voľby zástupcov, kontinentálne integračné procesy, atď. Ale tak isto aj rozširovanie politického a spoločenského povedomia a rozširovanie demokracie.

novej demokracii by mala mať Vláda, respektíve Správca (premiér, prezident) dlhšie funkčné obdobie než 4 roky. Osobne si myslím, že by bolo vhodné nastaviť šesť ročné funkčné obdobie. Šesť rokov je ideálny čas na to, aby Správa a Správca mohli realizovať svoj politický a spoločenský program. Spoločenstvo Správcov (napr. v Európe) by mohlo zasadať a fungovať v hornej komore Európskeho parlamentu, s ďalším jedným voleným senátorom za každý štát.

Ale späť domov, resp. späť k systému vlády. Pozrime sa na dnešné Slovensko (ale aj ČR, PL, HU). Funguje tu pluralitný systém politických strán. Každá oficiálne registrovaná a fungujúca politická strana má právo zostaviť kandidátnu listinu a uchádzať sa o hlasy voličov v celoštátnych, parlamentných voľbách. Po ukončení volieb a sčítaní hlasov sa určí, ktorá strana voľby vyhrala, ktoré strany sú v poradí za víťazom a to, koľko hlasov dostala konkrétna strana. Neskôr sa na základe rôznych volebných systémov prepočíta podľa matematickej metódy počet kresiel prislúchajúci stranám, ktoré sa dostali cez 5% kvórum potrebné na účasť v NRSR. Po volebnom procese zasadne novozvolený parlament zložený z víťazných strán. Nasledujúce týždne sa v parlamente kreuje koalícia politických strán, ktoré budú zastúpené vo vláde. Môže to byť vláda jednej alebo viacerých politických strán. A zároveň s kreovaním vládnej väčšiny sa v parlamente profiluje opozícia, teda zoskupenie strán, ktoré nie sú zastúpené vo vládnej koalícii. Koalícia zostaví vládu, prednostne posiela návrhy zákonov do parlamentu, ktorý o nich rozhoduje väčšinovým systémom.

Toto všetko je modelový príklad fungovania parlamentnej demokracie. Ale ako povedal Sir Winston Churchill: „Demokracia nie je ideálny systém, ale je zatiaľ najlepší, aký sme dokázali vymyslieť.“ A práve o tieto „muchy“ sa v demokratickom systéme jedná najviac. Ak parlament nedokáže zložiť vládu, musia nastať nové voľby. Ak ani ďalší parlament nedokáže zložiť vládu, konajú sa ďalšie voľby a tak to ide ďalej.. Tento parlamentný pat však rovnako zhoršuje aj spoločenskú situáciu. Funguje dosluhujúca vláda, ktorá si však nedovolí robiť dôležité rozhodnutia, keďže už neuplatňuje ústavou stanovený mandát. Politické strany musia pre získanie voliča používať vulgárnejšípopulistickejší štýl kampane a vedenia politiky. Demokracia sa tým dostáva do nevýhody, pretože jej základ – možnosť voľby, môže dostať k moci ľudí, ktorí ju zrušia. Demokracia je vo svojej podstate samodeštruktívna. Samozrejme to platí len vtedy, keď sa nerozvíja a nenapreduje.

Reforma demokracie

Môj návrh na reformu demokracie spočíva v jej rozšírení. Existuje trojdelenie moci – Zákonodarná, Výkonná a Súdna. Priama demokracia sa v tomto prípade uplatňuje len pri spôsobe kreovania Zákonodarnej moci. Výkonná a Súdna moc sa nekreuje priamo občanmi, ale nepriamo, prostredníctvom voľby zákonodarnou mocou, alebo menovaním výkonnou mocou. Trojdelenie moci zaručuje to, aby jedna skupina ľudí, alebo človek, nemohol držať vo svojich rukách všetku moc v štáte. Toto všetko je výborné a účinné. Lenže človek je tvor tvorivý, potrebuje sa neustále vyvíjať a zdokonaľovať. A s ním by sa mala vyvíjať a zdokonaľovať aj správa a demokracia. Reforma by spočívala v posilnení demokracie a jej rozšírení.

Výkonná moc

Politické strany fungujúce v štátoch sú vrcholným stupňom reprezentácie určitých názorov, ideí, predstáv a pohľadu na svet. Zastupujú rôznorodé ideové zloženie ľudí v spoločnosti. Tieto politické strany by si na svojom Valnom Zhromaždení zvolili skupinu Správcov (Vládu). Mohlo by ich byť napríklad 10 až 12, podľa toho, koľko by bolo v štáte momentálne ministerstiev + jeden líder (napr. premiér). Každá z jednotlivých politických strán by teda zostavila demokraticky zvolenú kandidačnú listu, zloženú z expertov alebo odborníkov, špecializujúcich sa na konkrétnu oblasť (zdravotníctvo, školstvo, financie apod.). Fakticky by každá politická strana ponúkla do volieb to najlepšie  najkvalitnejšie spomedzi seba. Voľby Správy/Vlády by sa konali raz za 6 rokov. Toto obdobie je podľa môjho názoru ideálne na naplnenie profesionálne zostaveného a odprezentovaného volebného programu tej-ktorej potencionálnej vlády.

Vláda by mala legislatívne privilégium, teda prednosť v predkladaní návrhov zákona v parlamente. Bola by volená priamo, takže by mohla byť aj priamo odvolaná. Aby sme však zaistili aj systém bŕzd a protiváh, je potrebné umožniť Zákonodarnej moci odvolať vládu, ale len pri dosiahnutí potrebnej, stanovenej väčšiny, pevne zakotvenej v ústave. Dlhšie funkčné obdobie, vláda zostavená z odborníkov len jednej politickej strany a ich priama voľba ponúka  v demokratickej spoločnosti ideálnu príležitosť na skvalitnenie výkonu moci, modernizáciu, pokroku štátu a spoločnosti.

Zákonodarná moc

Na ďalšej méte rozdelenia moci je legislatíva, ktorá by však mala len 3 ročné funkčné obdobie. Jej zástupcovia by reprezentovali mienku ľudu v dostatočne objektívnom časovom horizonte. Táto legislatíva by prijímala alebo odmietala návrhy vlády. Na základe zmeny spôsobu kreovania vlády by parlament prišiel o možnosť vysloviť vláde dôveru na začiatku mandátu. Na druhej strane by to však malo veľmi pozitívny efekt v jeho stabilite. Ak v parlamente nemôže nastať pat v podobe vyslovenia dôvery vláde, môže Parlament zasadať v pravidelných intervaloch, byť volený v rovnaký čas a fungovať kvalitnejšie a vecnejšie. Čas kedy by bol parlament volený je dôležitý kvôli prekryvu funkčného obdobia Vlády. Predčasné voľby by mohli nastať len v takej situácii, kedy by bola Správa/Vláda odvolaná v ľudovom hlasovaní.

Tým, že by sa parlament volil každé tri roky, resp. dvakrát počas jedného mandátu vlády by mohol byť názor ľudu reprezentovaný v legislatívnej oblasti na oveľa vyššej úrovni. Podľa môjho názoru je to ideálny spôsob posilnenia demokracie a dokončenia systému bŕzd a protiváh. Štátne ozbrojené zložky by museli nevyhnutne spadať pod protekciu legislatívy. Slovensko (alebo Európa) by sa mali ideálne rozdeliť na okresy s obmedzeným počtom obyvateľov, na ktorých čele by stáli volení zástupcovia, ktorí by v štátnych parlamentoch tvorili buď hornú komoru, alebo súčasť dolnej komory. Podľa nastavenia systému. Je to dôležité najmä preto, aby bol hlas ľudu v zákonodarných zboroch zastúpený nie len pomerne, ale aj regionálne. Demokracia znova naberie dych len vtedy, ak sa dostane do vyšších obrátok používania. Verím, že mladí ľudia to s demokraciou myslia dobre.

Súdna moc

Táto časť moci nevyhnutne patrí k zdravo-fungujúcemu, demokratickému systém. Lenže, tak ako pri svojich predchodcoch, je potrebné aby aj súdna moc prešla demokratickou reformou. Tá by sa prejavila v priamych voľbách – hlavného, okresného Sudcu. Aby sa to mohlo podariť, musí na Slovensku prebehnúť zmena volebného systému, o ktorej som písal pred nedávnom (https://dennikn.sk/blog/potrebujeme-viac-demokracie-a-v/?ref=rss), teda zmena na Zmiešaný volebný systém.

Slovensko by tvorili posilnené okresy. Na čele každého okresu by stál priamo-volený predseda, ktorý by riadil správu/exekutívu a zároveň by zasadal v jednej z komôr parlamentu. Ďalej by existoval celo-okresný, priamo-volený parlament, ktorý by sa venoval životuproblémom svojho okresu. Ďalším stupňom je priamo-volený okresný šéf polície – Šerif. Ten by dbal o prácu polície vo svojom okrese a o to, aby polícia naozaj ľuďom pomáhala a chránila ich. Posledná inštancia je priamo-volený, hlavný, okresný Sudca. Ten by mal na starosti agendu justície vo svojom okrese. Stál by na čele okresného súdu, riadil by jeho chod a dohliadal na prácu ostatných sudcov. Každý jeden z priamo-volených funkcionárov by musel pre svoju zvoliteľnosť splniť určité kritériá stanovené v zákone.

Všetci hlavní, okresní sudcovia by sa stretávali vo formálnej sudcovskej komore, ktorá by fungovala na ministerstve spravodlivosti ako poradný orgán ministra. Povedzme, že so svojimi radami pre ministerstvo, aj do určitej časti záväzný. Len priamou voľbou a posilnením demokracie môžeme docieliť skutočnú vládu ľudu.

Demokracia je spravovací mechanizmus. Máš viac, vyhrávaš. Máš menej, prehrávaš. Je to fér biznis. Vláda ľudu je o tom, čo si ľud myslí. Môže byť nedokonalá len tak, ako je nedokonalý jej najslabší článok. To znamená, že pri rozvoji inteligencie a povedomia spoločnosti vzrastie aj úroveň a kvalita demokracie. Každý predsa cíti zodpovednosť za miesto, kde žije. Ja to tak cítim.

Teraz najčítanejšie

Igor Melicher

Podpredseda Mladých sociálnych demokratov (MSD). Politológ. Sociálny demokrat. Ľavičiar. Pokrokový. Školstvo. Veda, výskum a technológie. ;)