Denník N

Schizofrénia Bohuslava Sobotku?

Na českých univerzitách opäť vlajú tibetské zástavy. Tentokrát za to prekvapivo môže hlavne predseda vlády.

 

Keď pri príležitosti jubilea narodenia Václava Havla prednášal Petr Pithart dnes už skoro kultovný prejav, zábery kamier v Rudolfíne zachytili takmer zaspávajúceho Andreja Babiša. Pithart vo svojom prejave síce nepriamo, ale zrozumiteľne varoval pred typom politiky, akú razí práve súčasný minister financií. Naopak veľmi priamo sa prihovoril vláde a jej predsedovi s prosbou, aby zabránil odchyľovaniu krajiny a jej zahraničnej politiky z cesty, po ktorej putuje od pádu komunizmu. V tú chvíľu to vyzeralo, že premiér Sobotka na rozdiel od Babiša usilovne poslúcha.

Od onoho prejavu uplynuli dva týždne a s nimi i tri významné udalosti na českej politickej scéne. Tou prvou boli krajské a senátne voľby. Výsledky volieb priniesli rozdielnych víťazov, v oboch prípadoch bol však jasný porazený- ČSSD. Kým v krajských zastupiteľstvách sa sociálni demokrati snažia prepad zachrániť všakovakými možnými i nemožnými koalíciami a zabrániť tak ANO prevziať post najsilnejšej strany v krajoch, v senátnych voľbách sa ČSSD pozrela pravde priamo do očí. Obhájila žalostné dve kreslá z dvanástich a to je už slušný debakel. Ťažkú porážku okrem iných utrpel aj viackrát usvedčený klamár Michal Hašek, či Zdeněk Škromach, dnes už bývalý senátor, preslavený svojimi bizarnými hovormi od bazénku. Títo dvaja majú spoločné predovšetkým to, že sú hlavnými predstaviteľmi proZemanovskej kliky v ČSSD, teda tej, ktorá sa po parlamentných voľbách pokúsila o zvrhnutie Sobotku z čela strany. A napriek tomu, že voliči dali jasne najavo, že si ich arogantné poňatie politiky viac neprajú, časť ČSSD priaznivo naklonená prezidentovi prišla so vskutku zaujímavou intepretáciou volebného neúspechu- zlé vzťahy so Zemanom.

Áno, nájsť logiku v takomto kroku nie je úplne ľahká úloha, podarilo sa to však viacerým čelným predstaviteľom seociálnych demokratov vrátane ministra vnútra Chovanca, či predsedu dolnej komory parlamentu Hamáčka, čo na predsedu ČSSD vyvinulo doposiaľ najväčší vnútrostranícky nátlak od nástupu do premiérskeho kresla. Sobotka sa tejto situácie nezľakol a hneď v pondelok v rozhovore pre denník Právo rázne odmietol príklon k Zemanovi. Ako alternatívu predostrel potrebu orientácie strany na mladého, mestského a liberálneho voliča. Vyslovil sa teda za program „antizeman“, čiže zameranie na proeurópsku, solidárnu a inkluzívnu politiku s dôrazom na životné prostredie. Na chvíľu sa zdalo, že Sobotka v Rudolfíne počas onoho večera predsa len niečo pochytil.

Ale zdanie, ako vieme, často nepekne klame. Ešte v ten istý deň, ten istý Sobotka stihol svoje slová poprieť pri hlasovaní vlády ohľadom správy o ceste prezidenta na Rhodos. Za normálnych okolností by nešlo o nič mimoriadne, Zeman však na grécky ostrov necestoval za dovolenkou, ale na konferenciu organizovanú človekom zo sankčného zoznamu USA a blízkym priateľom Vladimíra Putina- Vladimírom Jakuninom. Ak by Sobotka svoje slová zo spomenutého rozhovoru myslel vážne, hlasovaním proti preplateniu výletu Zemanovcov nemal čo veľmi stratiť. Kancelária prezidenta by tých 300 000 korún prežila bez väčších bolestí a tak ako doteraz by robila svoju autonómnu zahraničnú politiku, ktorá je úplne v rozpore s tým, čo možno nazvať proeurópska politika, o prozápadnej nehovoriac. Na otázku, prečo sa nepridal k inému ministrovi za ČSSD Jiřímu Dienstbierovi, ktorý odmietol zaprieť priority českej zahraničnej politiky, vie odpovedať zrejme len on sám.

Už v utorok dostal predseda vlády šancu na reparát. Pri príležitosti konferencie Fórum 2000 zavítal do Prahy tibetský duchovný vodca Dalajláma. Prvý český prezident Havel bol vôbec prvá hlava štátu na svete, ktorá Dalajlámu oficálne pozvala na návštevu, vďaka čomu má Dalajláma Česko rád a pravidelne ho navštevuje. Samozrejme tentokrát nemohol počítať s tak vrelým prijatím, čo mu prezident Zeman dal jasne najavo tým, že ohradami zabránil jeho vystúpeniu pred sochou T. G. Masaryka v hradnom areáli, kde inak mohol nadávno v pokoji vystupovať protiislamský šialenec Martin Konvička. Napriek tomu sa vo vláde našlo pár „vzbúrencov“, najviac však pobúrilo prijatie Dalajlámu ministrom kultúry Danielom Hermanon (KDÚ- ČSL) na oficiálnej vládnej pôde. Už nie opozícia, ani radoví poslanci, či senátori, ale predstaviteľ výkonnej moci. Akcia zákonite priniesla reakcie. Hermana na sociálnych sieťach nazývajú hrdinom, prezidentov hovorca Ovčáček opäť chŕli jeden nezmyselný status za druhým o podupaní českých záujmov a minister zahraničia zachraňuje situáciu prázdnymi floskulami o vernosti Čínskej ľudovej republike. Čiže v podstate nič, čo by všeobecne nebolo očakávané. Tým mala celá záležitosť skončit. Ale neskončila.

Celý tento príbeh začal žiť novým životom ešte v utorok večer po tom, čo hrad zavesil na svoju webovú stránku „Spoločné prohlášení nejvyšších ůstavních činitelů ČR.” Tento text je šokujúci hneď z viacerých dôvodov. V prvom rade je zarážajúce, že vyhlásenie bolo spísané neobvykle rýchlo a hlavne preventívne, keďže prišlo skôr, ako Čína vôbec stihla vyjadriť svoj hnev. Ešte smutnejší je zbabelý tón celého textu. Štyria najvyšší predstavitelia krajiny podľa Ústavy padajú pred čínskou pandou na kolená a prosia o odpustenie. Zároveň sa zriekajú slobody rozhodovať o tom, s kým sa budú stretávať, čo budú robiť a koniec koncov i toho, čo si budú myslieť. Len aby sa čínsky brat neurazil. Smutné a hanebné.

Čo ale prinútilo podpísať tento nezmysel Bohuslava Sobotku? Zľakol sa hradného hnevu? Málo pravdepodobná možnosť, keďže v minulosti bol Sobotka schopný postaviť sa populárnemu Zemanovi v ďaleko citlivejších témach. Alebo šlo o úprimný strach o zahraničný obchod? Na celom českom exporte sa vývoz do Číny podieľa neuveriteľným jednym percentom a stále klesá. Investície, ktoré Zeman dohodol na začiatku roka pri návšteve čínskeho prezidenta sú v nedohľadne. Naozaj stálo za to pošliapať jeden z najznámejších trademarkov českej zahraničnej politiky- dôraz na dodržiavanie ľudských práv? Ak je odpoveď áno, pri najbližšom stretnutí Zemana s niektorým z predstaviteľov AfD sa dá očakávať memorandum podpísané všetkými až po upratovačku bufetu v Poslaneckej snemovni, keďže export do Nemecka tvorí 30 %.

Ostávajú tak dve možnosti, ktoré by mohli objasniť Sobotkov lapsus. Tým prvým je obyčajná politická neprezieravosť. Predseda ČSSD jednoducho podcenil reakcie českej verejnosti na svoj podpis pod ponižujúcim vyhlásením. V takom prípade si premiér od stredy rána musel neraz buchnúť hlavu o pracovný stôl.

Azda najvierohodnejšie vysvetlenie ale ponúkol vo večernom vysielaní ČT novinár českého rozhlasu Petr Nováček. Vo svojom komentári rozbil mantru, podľa ktorej je prezident Zeman jediný na výplatnej páske čínskeho biznisu (popri ruskom). Po prehratom spore o Lidový dům (ČSSD má zaplatiť advokátovi Altnerovi vyše 300 miliónov korún) si sociálna demokracia nemôže dovoliť pracovať v úspornom móde, obzvlášť keď jej hlavným politickým rivalom je Andrej Babiš disponujúci neobmedzenými finančnými prostriedkami. V takej situácii môžu byť čínske peniaze silné lákadlo. Až tak, že jeden ani netuší ako, a zrazu podpíše niečo, čo je – slovami ministra spravodlivosti Pelikána (ANO) –  poníženie a hanba, aké si česko v slobodnej histórii nepamätá.

Ak si predseda ČSSD naozaj myslí, že od zisku nových voličov ho delí čínsky peniaz, tak plápoliace tibetské vlajky na najlepších českých univerzitách ho jasne presvedčili o opaku. Boj o mladého mestského voliča skončil skôr ako stihol začať.

Ani jedno z možných vysvetlení v žiadnom prípade neospravedlňuje premiérovú servilitu. Na začiatku tohoto týždňa dostal Sobotka jedinečnú možnosť prekročiť Rubikon, no on sa jej chytil veľmi nešťastne. A je to škoda, pretože stačilo  v onen večer dávať pozor na slová Petra Pitharta o postupnom vzďaľovaní sa Západu „račím pochodom“. Dnes už vieme určite – a je to škoda -, že Bohuslav Sobotka tieto slová nepočúval bedlivo, inak by krajinu z račieho pochodu nenasadil na orient express.

Teraz najčítanejšie