Denník N

Zavádza sa povinné vzdelávanie namiesto povinnej školskej dochádzky. Nič to nezmení, ak…

Ministerstvo školstva zverejnilo tézy Národného programu výchovy a vzdelávania. Nachádza sa tam cieľ transformovať povinnú školskú dochádzku na povinné vzdelávanie. Zmena nemusí dopadnúť dobre, ak tento pojem nesprávne uchopíme. Treba súčasne myslieť aj na neformálne vzdelávanie.

Ministerstvo školstva nedávno zverejnilo tézy Národného programu výchovy a vzdelávania. Cieľom bolo predstaviť oblastí pripravovaných zmien, začať odbornú diskusiu a získať spätnú väzbu.

Písať budem konkrétne o cieli pretransformovania povinnej školskej dochádzky na povinné vzdelávanie.

Odborníci mali veľmi dobrú myšlienku prečo to zmeniť: spomenuli existenciu iných alternatívnych spôsobov vzdelávania. Obávam sa však, či budú dostatočne odvážny urobiť také kroky, ktoré žiaci aj reálne pocítia.

Domáce vzdelávanie ako dôvod zmeny

Za príklad a dôvod navrhovanej zmeny uviedli odborníci iba jeden iný spôsob vzdelávania – domáce vzdelávanie. Podľa mňa nešťastne. To už dnes zákon vymedzuje ako formu osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky.

V praxi to vyzerá tak, že žiak spolupracuje so školou – každý polrok ho preskúša na komisionálnych skúškach. Žiak tiež musí nájsť učiteľku, ktorá ho bude doučovať.

Podľa môjho názoru sa domáce vzdelávanie stále dá považovať za povinnú školskú dochádzku – žiak musí prísť do školy raz za polrok, respektíve, škola príde za žiakom, ktorému jeho zdravotný stav umožňuje byť iba doma. Naviac, obsah vzdelávania je rovnaký ako v škole. Bez ohľadu na to, stále mi to nepríde ako dostatočný dôvod na zrušenie povinnej školskej dochádzky a zavedenie pojmu povinné vzdelávanie.

O povinnú školskú dochádzku by, podľa mňa, nešlo vtedy, ak by sa podarilo presadiť, o čo sa snaží občianske združenie domáceho vzdelávania. Im ide o portfóliové hodnotenie žiaka. Portfólio môže pozostávať z vypracovaných pracovných zošitov, ale i projektov, plagátov, fotiek, či nahrávok zachytávajúcich vzdelávanie dieťaťa. Odovzdával by ho za určité obdobie a predstavovalo by danú vzorku jeho vlastných prác.

Dá sa otvoriť téma, či preukázanie portfólia je relevantná metóda, ako zistiť, že žiak dané učivo ovláda. V krátkosti je mojim názorom, že žiak sa nesmie hodnotiť uniformným spôsobom – číslom od jedna po päť. Tým odpadáva argument, že žiak, ktorý sa vzdeláva doma, musí prejsť komisionálkami.

Dobrou správou je, že o zrušení číselného hodnotenia žiaka a zavedení slovného hodnotenia  sa v tézach Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania už hovorí; konkrétne v cieli RŠ-1-5.

Zavádzanie konkrétnych zmien bude už len v uvedomení si spojitostí medzi jednotlivými cieľmi v dokumente a vo vôli expertov, či neskôr vo vôli osôb s rozhodujúcou právomocou.

Opomenuté neformálne vzdelávanie, obava z nedostatku vôle pre realizáciu cieľov

Krátky úvod do problematiky, ako sa delí vzdelávanie:

  • Formálne vzdelávanie (vzťahované na inštitúcie, odborná príprava, vedie k udeleniu uznávaných dokladov alebo nadobudnutiu kvalifikácie. Príklad: mladý človek sa vyučuje v škole za kuchára)
  • Neformálne vzdelávanie (prebieha popri odbornej príprave, nebýva ukončené odovzdaním oficiálne uznávaných dokladov, využíva hravejšie metódy vzdelávania. Príklad: mladý človek navštevuje večerné hodiny varenia)
  • Informálne učenie sa (nevedomé, nezámerné učenie. Príklad: mladý človek pozoruje, ako mama varí).

Najčastejšie sa žiaci neformálne vzdelávajú na školeniach, tréningoch. Organizujú ich organizácie neziskového sektora. Trvať môžu aj celý týždeň. Formuje sa na nich ich osobnosť – zlepšujú svoje mäkké zručnosti. Medzi ne patrí napríklad komunikácia, prezentácia, vedenie tímu, tímová spolupráca, časový manažment, empatia, zvládanie krízových situácií a iné.

Cez víkend na festivale Move padla otázka na poradcu ministra, Vladmíra Burjana, či bude transformácia na povinné vzdelávanie umožňovať žiakovi, aby si buchol po stole a povedal: ,,Kašlem na školu, idem sa vzdelávať inde,“ a pol roka chodil trénovať svoje mäkké zručnosti napríklad na školenia Rady mládeže Prešovského kraja.

Jeho odpoveď bola nie, naďalej bude musieť chodiť do školy, ale v budúcnosti by to bolo možné, ale asi to nedosiahneme.

Dúfam, že to tak nemyslel, keďže na tú otázku nebol pripravený a odpovedal v rýchlosti a nepremyslene. Transformácia na povinné vzdelávanie by mala túto možnosť do istej miery umožňovať a to v súlade s cieľom RŠ-1-14.

Cieľ RŠ-1-14 hovorí o podporovaní a rozvíjaní neformálneho vzdelávania, nie iba formálneho vzdelávania a výchovy, vrátane domáceho vzdelávania. Zabezpečiť podmienky na uznávanie zručností a vedomostí nadobudnutých rôznym spôsobom má štát.

Ak naozaj chceme transformovať pojem povinná školská dochádzka na povinné vzdelávanie, musí ísť táto zmena ruka v ruke s uznávaním neformálneho vzdelávania.

Téme uznávania neformálneho vzdelávania sa dlhodobo venovala príspeková organizácia ministerstva školstva – Iuventa. Už dlhú dobu je však pre vnútorné problémy menej aktívna, a tak sa túto tému máličko pozabudlo a nedebatuje sa o nej.

Čo si od uznávania neformálneho vzdelávania predstavovať?

Ja od uznávania neformálneho vzdelávania očakávam v reforme nasledovné konkrétne zmeny:

  • Možnosť pre žiakov stredných škôl namiesto sedenia v škole absolvovať istý čas za dané časové obdobie na neformálnom vzdelávaní,
  • Do vysvedčení započítavať účasť žiaka na neformálnom vzdelávaní.
    • Zapisovať nie len účasť na akreditovaných vzdelávacích programoch na základe zákona o podpore práce s mládežou ale aj:
    • účasť na školeniach, workshopoch, konferenciách
    • Zapisovať účasť v žiackych školských radách, mládežníckych parlamentoch, redakčných radách a iných aktivitách v škole
    • Zapisovať účasť na mimoškolskej činnosti – úspešné absolvovanie kurzu v základnej umeleckej škole a iné
    • Všetko zapisovať štýlom, aké zručnosti žiak za polrok nadobudol, ideálne samotnou sebareflexiou žiaka.
    • Z pohľadu kvantitatívneho bude možné zapísať hodinovú účasť žiaka na neformálnom vzdelávaní.

Chcem poznamenať, že už dnes na základe zákona o podpore práce s mládežou vydávajú akreditované vzdelávacie organizácie (napríklad Rada mládeže Žilinského kraja) účastníkom vzdelávania (napríklad školenia), po úspešnom vykonaní skúšky, doklady o získanej odbornej kvalifikácii (väčšinou ide o získané mäkké zručnosti).

Už by sa nevydávali doklady, ale všetky vzdelávania žiaka za polrok/rok sa zapíšu do vysvedčenia. Konečne tak budú vysvedčenia zmyselné aj pre zamestnávateľov a nepôjde len o zdrap papiera. Takáto zmena už bude mať priamy dopad na každého žiaka. Pocítia to vtedy, keď im bude na vysvedčení svietiť prázdna alebo zaplnená kolónka s mimoškolskou činnosťou a neformálnym vzdelávaním.

Záver: reformovať konzervatívne sa nebude dať

Podmienky pre reálnu transformáciu na povinné vzdelávanie tu sú.

Ruka v ruke sa bude musieť spoločne s transformáciou zmeniť pohľad na známkovanie. Ovplyvní to domáce vzdelávanie a uznávanie zručností získaných z neformálneho vzdelávania.

Pre uznávanie neformálneho vzdelávania zapisovaním do vysvedčení bude nutná jediná vec: vložiť dôveru do ľudí, že dokážu šíriť vzdelanie medzi mladými ľuďmi aj mimo školskej siete.

A nepozerať sa na školy optikou konzervatívca, že iba ony dokážu zabezpečiť riadne vzdelanie človeka.

Žiakovi musí byť umožnené, aby si buchol do stola a povedal, že teraz nebude v škole, že sa pôjde vzdelávať neformálne. Právo vzdelávať sa inými formami a inde, ako v škole mu musí byť garantované.

Keď budú tieto kroky naplnené, až vtedy sa povinné vzdelávanie bude môcť nazývať povinným vzdelávaním.

Teraz najčítanejšie

Jakub Dančo

Študujem verejnú a sociálnu politiku a ľudské zdroje na Masarykovej univerzite v Brne. Zaujímam sa o verejné dianie, najmä v meste Poprad a oblastiach mládeže, školstva a sociálnych vecí.