Slovensko s novým volebným systémom
Aké by bolo Slovensko s novým volebným systémom, ktorý avízoval p. Rybníček?
Pán Rybníček nám so svojou ideou založenia novej politickej strany predstavil aj myšlienku zmeny volebného systému. Ak by vyšli jeho predstavy, mali by sme dvojkomorový parlament, počet poslancov by sa nemenil a 75 poslancov by sme si volili pomerným systémom a 75 by sme volili systémom väčšinovým.
A čo by to znamenalo pre Slovensku? Akú zmenu by nám to prinieslo?
Ak by sme nový volebný systém prevzali z Nemecka, volili by sme nasledovne:
-
dostali by sme dva hlasovacie lístky
-
jedným by sme volili polovicu parlamentu ako Angličania (jednokolové voľby v jednomandátových obvodoch)
-
druhým listku by sme volili druhú polovicu parlamentu pomocou uzatvorených (tzn. už žiadne preferenčné hlasy) straníckych kadidátiek a to pomerným systémom
Môže sa nám zdať, že sa jedná o zmiešaný volebný systém – väčšinové a pomerné zastúpenie. Konečný výsledok kombinácie týchto ingredencií nie je zmiešaný, ale dokonale proporcionálny. A je tomu tak preto, že rozdelenie federálnych parlamentných kresiel sa prepočítava výhradne na základe hlasov z druhého lístku.
Nemecký systém je potrebné chápať ako systém pomerného zastúpenia, ktorý voličom ponúka výber osôb ( a to u polovice členov Bundestagu).
Možno sa domnievať, že tento systém v Nemecku znižil počet strán (čo by sa nám zišlo), ale nie je tomu tak, skutočným efektom tohto volebného systému je, že sa volebné rozhodnutie voliča „personalizuje“ úspešnejšie (a s menšími rizkami) ako preferenčné hlasovanie s kandidátkami v pomernom systéme.
Čo z toho vyplýva?
Zvolíte si stranu a zároveň si vyberiete jednotlivca z vášho regiónu, avšak v Nemecku sa neočakáva, že ľudia zvolení cez prvý volebný lístok budú slúžiť danému volebnému obvodu a zapoja sa do práce v ňom. A takisto nám to nezníži počet strán.
Teraz nám už len zostáva odpovedať si na otázku, či je toto to čo potrebujeme a či to chceme.