Denník N

Áiša, meč a pečať prorokov

http://www.artuks.com/wp-content/uploads/2012/11/calligraphy-of-muhammad.png
http://www.artuks.com/wp-content/uploads/2012/11/calligraphy-of-muhammad.png

Čo o isláme nehovoríme a mali by sme.

Mala Áiša šesť rokov, keď sa vydala? Deväť? Dvanásť? Šestnásť? Sedemnásť? Devätnásť?

Bol Ježiš pacifista, muslim, prorok, koľkokrát a čo píše o ňom Korán?

Platí Mohamed, Ahmed, Fatima dane, vytvára pracovné miesta?

Človek prepadne často pokušeniu debunkovať hejty. Debunkovať hejty o isláme a muslimoch. Keby na to bola živnosť, odporúčam, budete mať prácu do konca života.

Človek občas zabudne, že hejt sa debunkovať nedá.

Všimnime si, pán Sulík sa odvoláva na Billa Warnera. Tento pán pochádza z Tennessee a vyštudoval na univerzite fyziku a matematiku. Po arabsky nevie. Už 15 rokov sa živí písaním kníh. A hádajte, ktorá kniha sa mu najlepšie predáva? Šaría pre nemuslimov. Majú ju aj v Martinuse, serióznom kníhkupectve, robíme s ním rozhovory ako s odborníkom, v serióznych médiách. Warner píše knihu za knihou na tému politického islámu a hovorí – tvrdia, že som islamofób, ale fóbia je strach iracionálny, a ja mám z islámu strach oprávnený.

Warner nie je ani religionista, ani historik, ani islamológ, ani arabista, ani právnik, jednoducho našiel zlatú baňu v nenávisti a z nej čerpá. Islám a muslimovia sú zlatá baňa aj u nás. Čím hrozivejšia, šokantnejšia, nechutnejšia story bude, tým lepšie.

Diskusia o isláme je na Slovensku nastavená spôsobom, ktorý by nijaké seriózne médium pre nijaké iné náboženstvo nepripustilo. O isláme a muslimoch si môže písať, kto chce, čo chce – fakty, polopravdy alebo čisté bludy. Prijímame všetko. Základné vedomosti o isláme sú také zlé, že chyby pred zverejnením nemá kto opraviť – ani v denníkoch, ani v televízii, ani v časopisoch. Tak sa môžeme dočítať napríklad, že ženy počas ramadánu nedržia pôst (link už nemám, ale okrem hrôzostrašných vecí to býva aj celkom vtipné, hlavne, keď redaktorka pri príprave článku osobne zašla do mešity zistiť, ako taký ramadán vyzerá).

Neznášate muslimov? Fajn, dá sa na tom rozbehnúť a udržiavať politická kariéra. Sulík, Galko, Kotlebovci, Kollárovci, Fico, Šebej, Čaplovič, Lipšic, Danko, Palko, všetci majú čo povedať. Zázračne z toho väčšinou vyplynie, že islám a muslimovia nás chcú zotročiť, povraždiť alebo nám aspoň nepasujú do našej kultúry. Na hejtovačky máme paragrafy, ale že vraj, keď hejtujeme v kontexte utečeneckej krízy, na to paragraf nie je. A že poniektorí hejtovali už poriadne dlho pred utečeneckou krízou? Lol.

Za posledný rok sa na myšlienky islámu nikto nepýta muslimov (možno s výnimkou Jozefa Lenča na TA3). Aj Desatoro vecí, čo treba vedieť o isláme, napísal Tomáš Halík (nič proti nemu). Vedieme tu akože debatu, ale debata je o isláme a o muslimoch (ešte k tomu v duchu Sulík-Kollár-Kotleba), nie s muslimami. Nie, aby sme pochopili, nie aby sme si lepšie porozumeli, nie, aby sme odstránili strach a predsudky, ale ako útok na najnižšie pudy voličov v kampani. A ako činnosť v parlamente, lebo voličom v Rimavskej Sobote iste nedá spávať, kedy bude na Slovensku zakázaná burka.

Muslim v tejto situácii je postavený do pozície, keď sa od neho očakáva, že obháji svoj život. Musí obhájiť, že tu žije. Svoj nárok na občianske práva, musí proaktívne obrániť sám seba, preukázať svoju nevinu. Čakáme, že dokáže, že on je ten liberál, ktorý je akceptovateľný v „našej“ kultúre, on sa od Koránu dištancuje, on pije vodku, on je slaninu. Musí si zaslúžiť, že ho tu necháme žiť. A môže byť aj z rýdzo slovenskej rodiny.

Muslimka ešte viac musí bojovať o svoje miesto v spoločnosti. Ženy v hidžábe či nikábe sú najčastejším cieľom útokom samozvaných obrancov „našej“ kultúry pred islamizáciou v krajinách na západ od nás. Sú najviditeľnejšie a najzraniteľnejšie. A síce pán Sulík nehovorí, že Mohamed vo svojej dobe žil opovrhnutiahodným spôsobom, predsa nám chce niečo naznačiť tým, že islám s „našimi“ hodnotami nie je kompatibilný. A že si to násilnejší jedinci vysvetlia tak, že ženu v hidžábe treba opľuť, škrtiť alebo podkopnúť, keď vystupuje z autobusu, to je jej problém. A môže mať aj slovenský pas.

Vďaka prezidentovi a pár opozičným poslancom, ktorí ako jediní sú na politickej scéne ochotní nenávisť krotiť a nie priživovať.

Žijeme v čase, keď Facebook popieranie holokaustu považuje za alternatívny názor. Keď slovenská prokuratúra usúdi, že reči o „rozprávke o mydlách zo židov“ sú vlastne výzva, aby sme sa viac učili dejepis a biť ženu je podľa šaríe(!) v poriadku.

Ak nehovoríme, že židia pečú chlieb s krvou kresťanských detí, nie je to politická korektnosť a cenzúra bruselských diktátorov, ale základná slušnosť a základná mentálna výbava. Holokaust sa nezačal v plynových komorách, to bol záver storočí nenávisti živenej z každej strany. Bludov, vylúčenia, obmedzení, obvinení, výmyslov o nevinných ľuďoch. Radi zabúdame na to, že celý rad stredovekých uhorských protižidovských zákonov platil zároveň aj pre muslimov (čo zároveň znamená, že muslimovia tu žijú už stáročia). A ešte radšej zabúdame na to, že obeťami holokaustu boli aj muslimovia, väčšina z nich – pokiaľ ja viem – Rómovia z juhovýchodnej Európy. Muslimov rovnako ako židov Hitler považoval za podľudí.

A hľa, kde sme dnes. V pohode je v mainstreame možné povedať alebo napísať, že muslimovia nepatria do našej židokresťanskej tradície, do našej civilizácie. Oni nie sú liberálni, oni nie sú za práva LGBTI, oni nepovoľujú apostáziu od viery. A keď aj liberálni, aj za práva LGBTI, ani ich vôbec nezaujíma, keď niekto odpadne od islámu, stále ešte máme možnosť, že len klamú, lebo muslim neveriacemu klamať môže. A či sú takí, či onakí, islám je vždy politický. Takže aj keď nám na prvý šup neprezradia, čo majú za lubom, majú nejakú politickú agendu, skrytú, tajnú, cudziu. Sprisahanie. Nadvláda. Podrobenie. Likvidácia.

Pomaličky – a vôbec nie potichučky – sa v mene vlastnej bezpečnosti dostávame k plánu Sulík-Petry: veď nemusíme zastreliť všetkých (ale strieľať na všetkých by sme mali). Zatiaľ chceme strieľať na hraniciach. Pri takom prístupe je otázkou času, kedy pôjdeme strieľať do ulíc miest. Prasačie hlavy na dverách mešít visia po celom „našom“ liberálnom západnom svete.

V našej slovenskej debate o isláme a muslimoch vôbec nejde o to, čo si myslia alebo čo robia muslimovia. A už vôbec nejde o to, čo porábal Mohamed v 7. storočí.

Zabudli sme – ak sme to vôbec niekedy vedeli – že muslim nemusí byť liberál (ako v SaS?), nemusí chodiť na Dúhový pochod, nemusí dať deti pokrstiť, nemusí byť za vojnu v Iraku, stále je to človek, ktorý má práva. Muslim alebo muslimka, normálny človek ako hociktorý iný. Zabudli sme – najmä v médiách – že muslim, aj keď je praktizujúci, má v živote aj iné veci, iné vplyvy, iné záujmy ako svoju vieru. Zabudli sme, že muslimovia nie sú len džihádisti ALEBO naše oči a uši v boji proti terorizmu.

Muslimovia nie sú ani horší, ani lepší ako hociktorá iná skupina ľudí. Veria v Mohameda, ktorý je pečať prorokov, teda ktorý zavŕšil u Arabov zjavenie, čo ostatné národy (aj kresťania a židia) už dostali. Mohamed – ako Ježiš – je pre muslimov vzorom ideálneho človeka: verí v Boha, modlí sa, dáva almužnu, navštevuje chorých, je spravodlivý, odpúšťa, keď mu ublížia, má trpezlivosť, keď mu protirečia, diskutuje…

Každý (s výnimkou pomýlených džihádistov, čo čítajú Islam for Dummies pred cestou do Sýrie) vie, že Mohamed aj prepadával karavány, viedol vojsko a riadil štát. Ale pre žiadneho muslima (s výnimkou pomýlených džihádistov, čo čítajú Islam for Dummies pred cestou do Sýrie) Mohamed nie je „vzorom“ ako lúpežník a hrdlorez.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie