Denník N

Legendy a báje pre budúcnosť

Pretože legendy potrebujú všetky národy a krajinky a nám takáto životodarná legenda nateraz chýba, rozhodol som sa procesu pomôcť a stvoriť legendu o krajinke a jej prvých rokoch. Pre čistotu svedomia treba dodať že žiadna z postáv ani udalostí tohto príbehu nie je vymyslená pretože tak komplexnú realitu by nestvoril nikto.

A keď sa napokon z Krajinky podarilo odstrániť zostávajúce skupiny červených čarodejníkov a ich vládcovia rozplynuli sa v nových štruktúrach, zjavil sa Dubčekom ktorí ho zo skorších rokov poznal. I stal sa vládcom úradu ktorí pevnou rukou viedol no nie  na dlho. Ukryl sa na čas Otec Zakladateľ. Stiahol sa Havlom do ústrania aby študoval zoznamy majstrov červenej mágie, privezené do jeho skromného obydlia, z vigvamu veľkého Tisa, ktoré priviezol pohonič nepoškvrnený, aby tak oplýval ešte väčšou múdrosťou a magickou silou spájať rozdeľovaním.

Predstavený rádu rusofilných klerikusov zahájil vojnu, ktorá pretože po mlčky do všetkých chotárov rozkričaná bola, nazval ju ľud po mlčkovou vojnou. No nepáčilo sa to Otcovi Zakladaťeľovy a tak sa rozhodol vrátiť prvý krát . I zvolal si družinu svojich verných a kráľom nechal sa zvoliť. A vytiahol slávny meč z hrobu červených čarodejníkov a zaťal ním do zeme a tak stvoril nechcením krajinky dve.

I postavil sa z družinou nad krajinku a uvidel radosť v očiach tých čo mocný meč kuli a povedal si že je to dobré. A tak v krajinke ktorá sa stala nevďačnou poveril najstaršieho z družiny do cisárskeho stolca zasadnúť a sám ako miestodržiteľ až na veky vekov Krajinke spravodlivo vládol.

Konkrétne takmer dva roky. Lebo keď už mnohý z družiny zradili, aj cisár v sneme plamennú reč krajín zla predniesol a zvyčajne snemý snem korunu kráľovi sňal a v krajine zavládol Mor. No nikto neveril v jeho pád a ani chrliac plamene  a smrť rozosievajúc nepodarilo sa Moru a cisárovi  zastaviť milovaného Otca Zakladateľa a ľud si ho opäť za vládcu zvolil. I nepáčilo sa otcovi čo sa z krajinkou dialo, pretože ľud zostal chorý a hladný a tak Otec Zakladateľ sám všetky nože za jednu noc nabrúsil, aby viac kráv mäsiari mohli krájať a tá noc sa dnes volá noc dlhých nožov. I takto krajinku opäť rozdelením v jedno spojil a opäť vládol spravodlivo a múdro.

I ako veľký ľudomil vykúpil z otroctva babky výmenou za štátne podniky a babky ho potom večnou láskou a hlasmi zahŕňali. A odvtedy sa tiež v krajinke hovori Kúpiť niečo za babku.  A v krajinke zavládol pokoj večný nie však dlhý, pretože sily temných kráľovstiev zo západu opäť na chrbtoch obyvateľov krajinky spočinuli a ani družine otca zakladateľa sa nevyhli. I on sám zradcu vo vlastných radoch opäť odhalil a tak otca spravodlivý hnev na plecia zradcu spočinul a ten musel byť z družiny i zo snemu slobodne samoodvolaný. No to sa nepáčilo zlým kráľovstvám západu a svoje ponosy začali listami posielať. Aj keď sa cisársky syn v batožine svojho koča do ríše samoodkočíroval, aj keď sa ten čo nemal žiadne informácie mafiou sám do povetria vyhodil. No ľud nenaletel na tieto výmysly a miloval Otca Zakladateľa láskou večnou.

No družina sa zmenšila aj múdri staviteľ sa ku kelni navrátiť musel aj Slota pominula a tak sa kráľom stal malý fúzatý krajinám zla zapredaný bicyklista. A z vervou a odhodlaním sa k nemu pohrobkovia červených čarodejníkov pridali a potom spolu krajinku o slobodu obrali, koče aj kone aj seno a sýpky zlým kráľovstvám predali a ľud opäť trpel. Trpel bohatnutím. I riekol si Otec Zakladateľ „toto nie je dobré“ a za zvukov spevokolu tvoreného sebou samým na mohylu dejín sám sa odprevadil, aby len z ticha svojho skromného príbytku pozorovať na dvore svojho malého oslíka mohol.

No mal ešte veľa čo povedať, pretože veľa zoznamov čítal a tak ho národ opäť počúval a ani zlovláda na neho nič nezmohla. A keď pandúrov do jeho asketického príbytku poslali, veľký smútok v krajine nastal a tak po oslobodení tajomným dobrodincom sa Otec Zakladateľ opäť dozvedel, že ľud ho do cisárskeho kresla volá. No tentokrát voľba padla na ďalšieho zradcu, ktorý však bol v krajine najlepším meteorológom, lebo vždy len podľa plášťa poznal, ktorým smerom vietor fúka. A tak sa Otec Zakladateľ opäť na večné veky do ticha meditácie utiahol. No nezanevrel na národ krajinky lebo ho miloval a národ miloval jeho. A tak sa múdrosť z mladistvým elánom po rokoch spojili, aby opäť stvorili krajinku tak, aby dobre bolo. A potom sa otec zakladateľ opäť navždy do ústrania svojho zrubu stiahol. A od vtedy sa už nikdy na svet neukázal. No hovorí sa že ešte stále tam niekde je a keď je najhoršie treba pred dvere päť eur položiť a on sa opäť vráti. Pretože pred zlom zachrániť nás lenon môže.

Teraz najčítanejšie