Óda na Halloween a jeho nekonečné pokračovania

téma z plagátu k prvému filmu; zdroj: wallpapercave.com

Nič nevysvetľuj!

Halloween je filmom, ktorý začal moju lásku k hororom. Keď som ho prvý krát dopozeral, bol som taký vystrašený, že som si povedal, že síce je to geniálny film, ale už ho nikdy nechcem vidieť. Mal som ho ale nahratý na kazete a čo sa nestalo, do polroka som ho videl ešte asi 4 krát.

Film je o chlapcovi, ktorý na Halloween zavraždil svoju sestru a po rokoch uteká z psychiatrie, aby pokračoval vo vraždení (tentokrát sú jeho obete babysitterky). Na tvári má bledú masku, zásadne nikdy neuteká, len sa pomaly plíži, nič nehovorí a nič ho nezabije.

Ťažko povedať, čím ma film vtedy tak nadchol, s odstupom času je na ňom najviac fascinujúci minimalizmus režiséra Johna Carpentera (ktorý je inak mizerný režisér, len vtedy mu to akosi vypálilo). Stačí si vypočuť soundtrack (od Carpentera samotného). Zopár jednoduchých tém na syntetizátoroch a klavíri, kvíliace vysoké tóny a znepokojivé opakujúce sa motívy – a taký je celý film. Minimalizmus v tom najlepšom prevedení. Absencia krvi, úžasná pochmúrna maska ústredného vraha Michaela Myersa, či jednoduchá kamera striedajúca dlhé statické zábery a voyeurský handycam, to všetko umocňuje pocit skľúčenosti a ohrozenia.

Halloween je jeden z posledných starosvetských hororov zo zlatej éry cca od konca päťdesiatych do začiatku osemdesiatych rokov. Bol to samotný John Carpenter, ktorý asi najlepšie vystihol, v čom je zásadný rozdiel medzi prvým filmom a pokračovaniami a vlastne modernými horormi všeobecne. „Michael Myers bol absenciou osobnosti. A napriek tomu sa to všetky pokračovania snažia vysvetliť. Tá hlúposť – proste im nedochádza celá pointa prvého filmu. On je sčasti osobou, sčasti nadprirodzenou silou. Pokračovania sa točili okolo motivácie. A to bola chyba.“ Je to ten pocit nevysvetliteľného, nepremožiteľného ohrozenia, ktorý prevládal v klasických hororoch a samotnom prvom Halloweene.

voyeurizmus – základný trademark Michaela Myersa; zdroj: imgur.com

Filmy nie sú to isté čo knihy a seriály

Napriek tomu sú pokračovania Halloweenu svojim spôsobom úžasné. Tak ako Halloween začal moju lásku k hororom, tak jeho sériou som si zamiloval pokračovania a odvtedy čím viac pokračovaní má horor, tým väčšiu chuť ho mám pozerať.

Knižné série ani dlhočizné televízne seriály ma nikdy nebavili. Série seriálov nikdy uzatvorené nie sú, sú nastavené tak, že pokračujú, kým seriál nezrušia. Knihy zase má v rukách jeden autor, nestrieda sa tam tím, ktorý obohacuje mytológiu a zároveň kladie polená pod nohy tým, čo prídu po nich. A v neposlednom rade má úplne voľnú ruku a nestane sa, že musí vysvetliť odchod nejakej postavy len preto, lebo herecký predstaviteľ odmietol hrať v pokračovaní.

Filmy majú to špecifikum, že každý z nich je jeden uzatvorený príbeh vytvorený jedným tímom tvorcov. A tie tímy sa pokračovanie od pokračovania menia. Pri filmoch je to dokonalá hra na improvizáciu, kde nikdy nesmieš povedať nie na to, čo pred tebou povedal tvoj herecký partner. A to je na nich úžasné!

Michael a jeho zúfalý psychiater Dr. Loomis, ktorý sa ho snaží zastaviť v dieloch 1-6; zdroj: nocookie.net

Základná teória toho, ako nakrúcať pokračovania

Je mnoho spôsobov, ako nakrútiť pokračovanie a väčšina z nich sa nachádza v tejto ságe. Originálne poňatie má už dvojka, ktorá sa začína hneď pár sekúnd po udalostiach z jednotky a do série prináša zásadné odhalenie, že (jemný spoiler všeobecne známeho faktu o sérii) hrdinka predošlého filmu je vrahova sestra (koniec spoileru). Tento absurdný až nezmyselný zvrat sa týmto momentom stáva základným motívom série a neoddeliteľnou súčasťou „kanónu“. Okrem toho film v jednej scéne pripomenie pohanské korene sviatku Halloween, ktoré ostanú na 14 rokov nepovšimnuté a dostanú zásadný priestor v šiestom filme.

Trojka ignoruje predošlé filmy a predstavuje úplne iný príbeh, ktorý sa točí okolo sviatku Halloween, tentokrát o druidoch a vraždiacich detských maskách (a samotná jednotka má meta-cameo ako film, ktorý v jednej scéne, beží v TV).

Štvorka je zase „back to the roots“ pokračovanie, ktoré vracia pôvodné postavy a pôvodné motívy (vrátane babysittingu), no keďže Jamie Lee Curtis tam odmietla hrať, musí improvizovať. Je vysvetlené, že jej postava zomrela pri autonehode, no zhodou okolností ešte predtým stihla mať dcéru a keď sa to dozvie Michael, dostane chuť na novú krv.

A toto je moment, kde ma pokračovania fascinujú najviac. Keď akceptujú pravidlá hry, ktoré nastavili predošlé filmy a okolnosti vzniku filmu, nech to znamená akokoľvek hlúpy, či za vlasy pritiahnutý zvrat. Časté bohužiaľ je, že tvorcovia si zľahčia prácu a odignorujú predošlé diely. To sa deje v Halloweene 5, ktorý ignoruje šokujúci deus ex machina koniec štvorky. Naopak šestka buduje celý príbeh na podobne absurdnom konci päťky.

ústredná maska sa časom tiež menila; zdroj: deviantart.net

Prekliaty Halloween

Práve šestka s príznačným podtitulom Kliatba Michaela Myersa (o podtituloch hororových pokračovaní by mohol byť osobitný článok!) je asi najfascinujúcejší diel ságy. V prvom rade existujú dve radikálne odlišné verzie, tá s názvom Producer’s Cut je ešte zaujímavejšia než kino zostrih, no obe majú úplne šialené príbehy, ktoré rozvíjajú predošlú dejovú líniu a pritom ju posúvajú úplne inam – kino zostrih ku genetike a biologickým zbraniam a (pôvodný) producentský smerom k okultizmu.

Šestka nadväzuje na mystickú postavu muža v čiernom, ktorý sa objavuje počas päťky (jej tvorcovia sa priznali, že netušili, čo je zač, len tam chceli dodať niečo tajomné a nech si to vysvetľujú tí, čo budú točiť ďalší diel), obsahuje postavu už dospelej hrdinky predošlých dvoch dielov, figuruje tam postava, ktorá bola dieťaťom v jednotke, rozvíja a vysvetľuje motív Michaelovej obsesie v zabíjaní rodiny a k tomu ešte pridáva čarodejnícke/pohanské/sektárske motívy Halloweenu/Samhainu, ktoré do série zaviedli v druhom filme a bol im venovaný diel tretí.

Napriek diskutabilným kvalitám filmu, je to bezpochyby unikátny pohľad na tvorbu fikčného sveta pokračovaní. Scenárista filmu Daniel Farrands bol hardcore fanúšikom série a z toho, ako rozsiahlo sa rozhodol rozvíjať rôzne často protichodné motívy a dejové línie predošlých filmov, je jeho nadšenie pre franchise úplne zjavné.

v pôvodnom zostrihu Halloweenu 6 došlo aj na druidské rituály; zdroj: talesontheborder.files.wordpress.com

Alternatívne svety

Film prepadol, ale medzičasom prišiel Vreskot, ktorý oživil žáner slasher, a tak bolo treba urobiť niečo iné, niečo serióznejšie a modernejšie. A vznikol siedmy diel Halloween H20, jednoznačne najlepšie pokračovanie, ktoré zase ignoruje diely 4-6 (aj keď pôvodne to tak byť nemalo, len to akosi nedávalo zmysel), no robí ságu legendárnu v tom, že fanúšikovia vnímajú súbežne niekoľko línií príbehu, akoby to boli alternatívne univerzá v rámci jednej série. Jednu s dielmi 4-6, no bez dielov 7-8, ďalšiu naopak so 7-8 a bez trojice dielov z prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov (a trojka vždy visí kdesi mimo to celé).

Siedmy diel opäť sleduje hrdinku prvých dvoch filmov, tá pred 20 rokmi nafingovala svoju smrť a dlhé roky žila pod falošným menom na druhom konci USA. Michael to ale zistí a vydá sa dokončiť, čo kedysi začal. Film sa končí tak fatálne a uzavreto, že viac sa už asi nedá. Napriek tomu prichádza ďalší diel, ktorý je inak mizerný, no jeden moment ho robí legendárnym.

Halloween 8 (s bohovským podtitulom „Zmŕtvychvstanie“!) je typickým hlúpym pokračovaním, ktoré ako jediné v sérii (!) veľmi nerozvíja mytológiu ságy a viac menej iba posúva hlavného zabijaka do situácie, kde „musí“ zabiť náhodných teenagerov. Má ale jeden moment, ktorý musí nadchnúť každého fanúšika pokračovaní. V H20 Michaelovi (spoiler) odsekli hlavu a to tak, že je záber ako letí a ako sa kotúľa (koniec spoileru). Halloween 8 to úplne akceptuje a poskytuje šialenú no logickú výhovorku, ako to Michael „rozchodil“. A nie, nebolo to ako v Dallase, nikto sa tu nezobudil. To komplikované, neuveriteľné a absurdné vymotanie sa z toho, ako film ukončili tvorcovia predošlého filmu, je presne to, čo na pokračovaniach tak zbožňujem!

ikonický záber z Halloweenu H20; zdroj: cdn.playbuzz.com

Ako to nerobiť

Potom ale prišiel remake , čo je presný opak čara pokračovaní – zahadzuje vybudované univerzum a rezignuje na improvizačnú hru. A je to hrozné. Tak remake ako aj jeho pokračovanie odstránili z Michaela jeho nadprirodzený opar a nahrádzajú ho rutinným white-trash psychologickým vysvetlením jeho vraždenia. A film sa úplne míňa účinku. Nuž najstrašidelnejšie zlo je zlo nevysvetliteľné.

Minulý rok bol na spadnutie nový reboot a čo sa týka fikčného sveta pokračovaní, vyzeralo to zaujímavo. Malo ísť rovno o „pokračovanie“ prvých dvoch filmov s názvom Halloween Returns. A príbeh mal byť o tom, ako niekoľko rokov po vraždách idú Michaela popraviť, no ten utečie a vydá sa po stopách bývalých obetí. Hell yeah! Bohužiaľ produkčná spoločnosť stratila práva a teraz sa chystá iný film, o ktorom sa zatiaľ veľmi nič nevie, ale mal by na ňom participovať John Carpenter.

Halloween pravdaže nie je jediná séria s absurdnými pokračovaniami. Relatívne celistvá je aj séria Nočnej mory z Elm Street, no na rozdiel od Halloweenu si neudržala tie isté postavy (táto séria ale obsahuje jeden meta diel, kde vystupujú skutoční tvorcovia a herci filmu).

Piatok trinásteho je ďalšia legendárna séria (10 dielov plus crossover s Nočnou morou z Elm Street, jeden remake, druhý je na ceste), na príbehy je to ale pomerne chudobná sága, dokonca druhý až štvrtý diel viac menej ani príbehy nemajú (zato v desiatom filme ústredný vrah Jason Voorhees skončil vo vesmíre). Najväčším čarom série sú ale úvodné oživenia Jasona, pričom najkultovejšia scéna je táto.

Dalo by sa písať aj o ďalších sériách, no vždy to skončí pri tom, že nič nemá na halloweensku ságu, ktorá si seriózny prístup a celistvý dej udržala najdlhšie a čo sa týka naratívu pokračovaní len ťažko sa jej dá nájsť konkurencia. A preto, ak nemáte na Halloween program, dajte si maratón tejto ságy!

zdroj: moviepilot.com

PS: jeden článok o ságe s dôrazom na jej chaotický naratív