Denník N

Zápisky z budúcnosti 1: Exponenciálny svet a Ray Kurzweil

Posledný týždeň som mal šťastie stráviť v Silicon Valley, na intenzívnom kurze na Singularity University, počas ktorého mi niekoľkokrát praskla a znovu sa pozbierala hlava. Tu sú moje poznámky z prednášok.

Singularity University založili v roku 2008 Ray KurzweilPeter Diamandis. Nie je to univerzita v pravom zmysle slova, neponúka akreditované vzdelávanie, zameriava sa na kurzy v trvaní od 1 do 7 dní a prevádzkuje 6-8 týždňový inkubátor pre prelomové start-upy. Sídli v areáli výskumného centra NASA v Mountain View, blízko centrály Google – takže ďalší dielik mozaiky Silicon Valley, kde dokázali vybudovať zatiaľ neprekonaný inovačný ekosystém.

Za týždeň sme mali takmer 30 prednášok od špičkových ľudí na najrôznejšie témy od umelej inteligencie, cez virtuálnu realitu a digitálnu medicínu až po smart záchody analyzujúce vašu DNA po každom… spláchnutí. Priebežne som počas týždňa tweetoval, ale nie všetko sa dalo zachytiť a vysvetliť v kontexte. Brutálne na celom programe bolo, že prakticky každý deň bolo v prezentáciách niekoľko slajdov so screenshotmi článkov o veciach, ktoré sa stali len deň predtým (napr. že Google AI si vyrobilo vlastnú enkrypciu alebo OTTO/Uber self-driving kamión doručil prvú zásielku Budweiserov) – čiže speakri museli z časti aktualizovať svoje prezentácie každý deň.

Vzhľadom na objem vecí bude séria rozdelená na viac častí:

  1. Exponenciálny svet, disrupcia, Peter Diamandis a Ray Kurzweil (tento diel)
  2. Umelá inteligencia
  3. Digitálna biológia a medicína
  4. Samoriadiace autá a robotika
  5. Virtuálna a rozšírená realita
  6. Všehochuť (kratšie poznámky k bitcoinu, bezpečnosti, 3D výrobe, vzdelávaniu a trendom v spoločnosti)

Cieľom nie je rozobrať a vysvetliť každú tému úplne do hĺbky a od základov, skôr vypichnúť niektoré zaujímavosti a ukázať, ako ďaleko sú dnes jednotlivé oblasti. Ak niektorú z nich pravidelne sledujete, mnohé veci budete poznať, hovorí sa o nich a už sa nezdajú byť také prelomové, ale dôležité je vnímať ich v kontexte všetkého ostatného. Ospravedlňujem sa za občasnú angličtinu a prípadné nepresnosti v detailoch, nie vždy som ich možno zachytil na prednáškach presne.

Čo je hlavná myšlienka, ktorú si z tohto týždňa odnášam? Že žijeme buď v najúžasnejšej, alebo najdesivejšej dobe sveta. Asi tak trochu v oboch, ale moja poloplná hlava si myslí, že najmä v tom prvom :-) Akokoľvek sci-fi mnohé veci môžu znieť, väčšina zo spomínaných sa už naozaj fyzicky dejú alebo sa ich do pár rokov dočkáme. Netvrdím to ako nevyvrátiteľné pravdy, rovnako som si istý, že niektoré predpovede sa nenaplnia alebo nastanú výrazne neskôr, ale ak sa splní aj len polovica z nich, čaká nás už o 5-10-15 rokov svet, aký nepoznáme. Takže odporúčam zapnúť si hlavu do módu „všetko je možné“ a „rozmýšľajme, ako to využiť pre seba / svoj biznis / ľudstvo“, inak je riziko, že vás to psychicky rozmetá. Varovanie máme za sebou, poďme na to!

Exponenciálny svet

Sila exponenciálov

Zásadné na pochopenie všetkého, čo bude nasledovať, je vnímať rozdiel medzi lineárnym a exponenciálnym uvažovaním. Skúste odhadnúť nasledovné:

  • Ak urobíte 30 lineárnych krokov, ako ďaleko sa dostanete? (lineárny krok = bežný krok, teda každý má rovnakú dĺžku, napr. 1 meter; ak ich teda urobíte 30, odpoveď je celkom jednoduchá – ale aj tak nechám tú matematiku chvíľu na vás :-)
  • Ak urobíte 30 exponenciálnych krokov (teda každý krok má dvojnásobnú dĺžku toho predchádzajúceho – prvý 1 meter, druhý 2 metre, tretí 4 metre…), ako ďaleko sa dostanete?

Kým zavaríte kalkulačky a skontrolujeme odpoveď, trochu kontextu. Ľudstvo väčšinu času žilo v lineárnom svete – ľudia ešte pred pár sto rokmi vedeli pomerne dobre predpovedať, ako bude vyzerať život ich detí. Pri troche šťastia bude kúúúúsoček lepší ako bol ich, ale rovnako je dosť možné, že zmena medzi 2-3 generáciami nebude ani len postrehnuteľná. (Nehovoriac o tom, že sa dožívali priemerne polovicu toho, čo dnes my.) Toto sa zásadne zmenilo – veci 10 rokov dozadu nepredstaviteľné máme dnes vo vreckách (smartfóny). Grafický výkon dnešného iPhone je 240-násobne vyšší ako ten prvého iPhone predstavený v roku 2007, a môže sa rovnať s hernými konzolami. Ľudia nedokážu prirodzene uvažovať exponenciálne – a preto dnes často nevieme uchopiť brutálny progres rôznych oblastí: zdajú sa nám neuveriteľné.

Späť k príkladu. Schválne, ak ste ho dokázali vypočítať, koľkokrát ste sa nad výsledkom museli zamyslieť, či ste neurobili chybu, lebo sa to zdá byť ako neuveriteľné číslo? (Lebo ja asi 5x :-)) Ak urobíte 30 lineárnych krokov, prejdete 30 metrov. Ak urobíte 30 exponenciálnych krokov, prejdete okolo sveta – takmer 27 krát! (1.073.741.823 metrov).

Toto je podstata exponenciálnych technológií a sveta – a presne toto sa momentálne okolo nás deje vo veľa oblastiach. Existuje nespočetne veľa chutných príkladov, ktoré rečníci radi používajú na konferenciách, a takisto nám tým masírovali hlavu na SU – keď uvidíte ten známy hokejkový graf v piatej prezentácii, začnete ho mať zuby plnšie ako start-upista na tridsiatom neúspešnom pitchi, ale je veľmi dôležitý:

  • Moorov zákon. Základy exponenciálneho uvažovania položil Moorov zákon – týpek si kedysi dávno všimol, že počet tranzistorov, ktoré sa zmestia na rovnakú plochu, sa každých 18-24 mesiacov zdvojnásobí – a predpovedal, že tento trend bude trvať ešte minimálne 10 rokov (nakoniec sa chalan trochu sekol a trend trval takmer 50 rokov)
  • Superpočítač za cenu Latte. Najhmatateľnejší výsledok toho je, že dnes za cenu Latte v Starbuckse (5 USD) dostanete 2,5x viac výpočtovej sily, ako mal najvýkonnejší superpočítač v roku 1970, ktorý stál milióny USD. Bizarné na tom je, že kým cena výpočtovej sily pôjde pravdepodobne ešte ďalej dole, cena Lattečka pôjde hore.
  • Počítačová pamäť? V roku 1956 mamutí disk s kapacitou 5 MB (dnes jedna priemerná fotka pred prejdením instagramovým filtrom) stál 120.000 USD = 24.000 USD za 1 MB. Dnes stojí 128 GB microSD karta 50 USD = 0,0004 USD za 1 MB. To je 60-miliónkrát lacnejšie za 50 rokov, a pri veľkosti to asi bude podobné (tých prvých 5 MB sa prevážalo lietadlom, ak tie fotky nie sú hoaxy). A držme si klobúky: keď naozaj vstúpime do éry nanotechnológií, datacentrá Googlu budú mať veľkosť kocky cukru.
  • Sekvenovanie DNA. Platí to ale aj na iné oblasti – sekvenovanie ľudskej DNA sa prvýkrát podarilo v roku 1999 po dlhých rokoch vývoja a nákladoch 2.700.000.000 USD (tomu sa hovorí vyhodené peniaze – veď za to by sme mohli takmer 3x mať informatizované Slovensko.sk!). V roku 2007 táto suma klesla na 350.000 USD (seems more like that). V roku 2014 stálo sekvenovanie ľudskej DNA 1.000 USD. To je 2,7-miliónnásobne (!!!) menej. O 2-3 roky má stáť menej ako pizza. A potom… to spláchneme. Ale o tom neskôr :)
exponential2

Zdroj: RobotsWillStealYourJob

Z toho vyplýva ďalšia vec: budúcnosť si môžete kúpiť už dnes, akurát vás bude stáť veľa, naozaj veľmi VEĽA peňazí. Sila exponenciálov teda nie je v tom, že by zvyšovali výkon, ale robia rovnaký výkon zásadne lacnejší. Čo principiálne znamená, že pri exponenciálnych technológiách sa cena za jednotku raz priblíži k nule.

Keď firmy vyvíjajú technológie, spoliehajú práve na takýto vývoj:

  • Keď Dropbox spustil 1TB úložisko (to je 4-8x viac ako väčšina dnešných diskov v notebookoch), neznamená to, že hneď pre vás kúpil celý disk, to by celkom rozbilo ich prasiatko. Počítal však s tým, že kým ho naplníte, 1 TB pamäte bude stáť mnohonásobne menej – kedy zároveň budú môcť zvýšiť kapacitu na 10 TB za rovnakú cenu, pretože… you do the math.
  • Zároveň vďaka tomu môžu fungovať mnohé tzv. freemium služby – náklady Dropboxu na 5 GB úložisko sú tak radikálne nízke, že vám ho môže poskytovať prakticky navždy zadarmo (samozrejme však, hoci je ten náklad minimálny, stále je a niekto ho musí zaplatiť – platia ho vlastne tí, ktorí si zaplatia vyššiu kapacitu)
  • Keď Apple spúšťal prvý iPod, ktorý bol pomerne drahý, veľký, ťažký a mal kapacitu iba 1.000 pesničiek, vedel, že z prvej verzie nebude masový produkt; zároveň však vedeli, že o pár rokov budú môcť za nižšiu cenu urobiť zásadne menší iPod so zásadne väčšou kapacitou (dnes do bežného iPhone zmestíte 20.000 pesničiek a je násobne menší)
  • Preto keď dnes Tesla spolieha na elektrickú energiu… ide v princípe o niečo podobné, ale o tom v samostatnom článku.

Ak robíte s čímkoľvek, kde vidíte (alebo tušíte), že by to časom mohlo ísť cenovo (zásadne) dole, rozmýšľajte, ako to vo svojom podnikaní využiť, hoci je aj dnes ešte daná technológia vesmírne drahá.

Technicky vzaté, exponenciálny vývoj konkrétnej technológie nie je donekonečna exponenciálny – skôr tvorí krivku v tvare S („sigmoid“), teda po čase sa zaoblí. História ale ukazuje, že vtedy už začína svoju trajektóriu S-krivka ďalšej technológie a teda vývoj postupuje ešte rýchlejším tempom. (Napríklad Moorov zákon sa už spomaľuje, ale kvantové počítače môžu byť zase úplne iná liga.)

Predpokladá sa, že takýmto vývojom v najbližších pár rokoch vznikne počítač, ktorý bude mať hrubú výpočtovú silu ľudského mozgu. A ak sa v uvažovaní trochu utrhneme z reťaze možného a nemožného, tak pri tomto vývoji by okolo roku 2060 mal existovať počítač s hrubou výpočtovou silou celého ľudstva. (Ray Kurzweil predpokladá, že sa to stane ešte skôr.) Ten moment futurológovia nazývajú singularita. K tomuto existuje perfektný článok na blogu Wait But Why, určite odporúčam prečítať.

Trik pre deti: Keď vám rodičia začnú dávať vreckové, povedzte im, že vám stačí 1 cent na mesiac, ale že ako budete rásť, nech vám každý mesiac vreckové zdvojnásobia. O dva roky budete dostávať 167.000 eur mesačne.

 

Peter Diamandis: Ako vynájsť budúcnosť hojnosti

Peter Diamandis je jedným zo zakladateľov Singularity University. Napísal fajn knihu (Abundance – The Future Is Better Than You Think; vyšla aj v češtine pod názvom Hojnost) práve o exponenciálnych technológiách a ich vplyve na svet. Je CEO nadácie X PRIZE, ktorá robí veľké výzvy na zásadné breakthroughs pre ľudstvo. Najviac sú známi vďaka Ansari X PRIZE, keď vyhlásili súťaž o 10 miliónov USD o prvý súkromný let do vesmíru. Má tituly z MIT (molekulárna genetika a letecké inžinierstvo) a z Harvardu (medicína). Tu sú zápisky z jeho prednášky.

  • Ľudia sú tisícročiami naučení rozmýšľať lineárne a lokálne. No dnes už svet zďaleka nie je lineárny: čokoľvek sa kdekoľvek stane, vieme o tom všetci do pár sekúnd. Dnes to považujeme za prirodzené, pár desaťročí dozadu to bolo science fiction.
  • Aj preto sa oplatí čítať science-fiction. Mnohokrát z toho „-fiction“ časť časom vypadne, a zostane pure science :-) „Budúcnosť je už tu. Akurát, že nie je rovnomerne rozmiestnená.“ (William Gibson)
  • V momente, ako sa niečo podarí digitalizovať, spúšťa sa exponenciálna krivka. Tam často ležia najväčšie biznis príležitosti. Vo veľmi veľa oblastiach ten moment nastáva práve teraz – a nielen v „počítačoch“ samotných; tento princíp sa týka všetkého možného od energetiky po medicínu.
  • Ako podnikateľ vždy uvažujte vo „first principles“ – rozložte si nové technológie a revolúcie na malé časti. Napríklad samojazdiace auto sa pred pár rokmi zdalo byť sci-fi, lebo technológie neexistovali alebo neboli dostatočne malé, ale preto treba ísť na to z opačného konca: radary na snímanie okolia sú dnes väčšie ako futbalová lopta, ale ako malé sa môžu stať? (dnes sú už vo veľkosti krabičky kariet) Podobne digitálny asistent Siri v iPhone – keď ju začali vyvíjať, ešte na to neexistovala dostatočná technológia. Autori museli pozerať dopredu na exponenciálnu krivku a uveriť, že do pár rokov už bude výpočtová a prenosová kapacita na takú službu dostatočná.
  • Čokoľvek je dnes vzácne (scarce – vyskytujúce sa v malom množstve) sa stane hojné (abundant – vyskytujúce sa v prakticky neobmedzenom množstve). Ak predávate „vzácnosť“, takmer určite časom skončíte.
  • Je voda vzácna? Well, aj keď rozprávka voda nad soľ hovorí iné, v princípe to nie je úplne tak – vody je na svete neuveriteľne veľa, akurát ju (1) nevieme efektívne získať (slaná voda) a (2) dostatočne efektívne transportovať (Afrika). Vyriešiť tieto dva problémy síce nie je zrovna „koľko je 1+1“, ale zároveň je to obrovská príležitosť z podnikateľského hľadiska i z hľadiska ľudstva.
  • „Chcete byť miliardárom? Pomôžte miliarde ľudí.“ (Peťo Diamantový) Pauza, moment, stop, hlboká myšlienka!
  • Zamyslite sa, v akom ste skutočne biznise. Viď Kodak moment. Pamätáte si, keď to bola v roku 1996 ikonická značka s valuáciou 28 miliárd USD a 140.000 zamestnancami? V roku 2012 zbankrotovala a prepustila zvyšných 17.000 zamestnancov. V tom istom roku kúpil Facebook Instagram za 1 miliardu USD a dnes má mnohonásobnú hodnotu… Kodak sa totiž primárne vnímal ako chemická firma a tak nezachytil digitálnu revolúciu, hoci na to najprv išli správne – v roku 1975 práve oni vynašli prvý digitálny foťák. Podobný príbeh je Netflix vs. Blockbuster (sieť požičovní filmov v USA). Ľahko mohli urobiť vlastný Netflix, ale vnímali sa ako „real estate company“ (vlastnili veľa výborných lokácií po USA). Nedisruptli sa a skončili.
  • Ak moment prelomu na exponenciálu vo vašom biznise nezachytíte, dobehnúť to potom je prakticky nemožné – práve kvôli povahe exponenciál (vývojársky tím Siri bol niekoľko rokov pred ostatnými, kým technológie skutočne dospeli a mohli vypustiť produkt).
  • Je strašne dôležité nastaviť si správny mindset. Prezident sa spýtal Diamandisa: „Ako to, že ste taký optimistický o budúcnosti? Veď nepozeráte správy?“ Diamandis odpovedal: „Nie, nepozerám.“ Človek je evolučne nastavený na precitlivené vnímanie rizika (nazdar bazár, amygdala!), no nedokáže rozlišovať, či je riziko skutočné a bezprostredné, alebo len silno teoretické. Amygdala reaguje vždy. Kedysi to bolo dobré: ak vám unikla pozitívna správa, väčšinou vás to nezabilo. Ale keď sa pohli kríky, radšej utekajte, lebo ten tiger si vás dá na večeru a finito.
  • Staré dobré časy? Nie až tak… Pozrime sa na fakty a nie sentiment: kedysi bol život krátky, brutálny a ľudia robili minimálne 80 hodín do týždňa len aby fyzicky prežili.
  • Žijeme v historicky zďaleka najlepšej dobe. A netýka sa to len „horných 10.000“. Ľudia budú tvrdiť, že žijeme vo veľmi nebezpečnom svete. Drvivá väčšina štatistík ale hovorí úplný opak: žijeme v najbezpečnejšom svete a najväčšom blahobyte v dejinách. Proste pozerajme sa na dáta. Nikdy v hlavných správach neuvidíte „Dnes sa na svete nestalo žiadne letecké nešťastie. Dnes nebol žiadny teroristický útok. Dnes v Bratislave nikoho nezrazili.“ hoci dní, kedy to tak je, je drvivá väčšina. (A aby sme sa rovno vyhli téme „zmanipulovaných médií“, tak ruku na newsfeed, ani my každý deň nezahlcujeme svoje fejsbúčiky podobnými radostnými správami o svete.) Samozrejme, hovoríme o priemere, ale ani 50 najbohtaších svetovládnych rodín nepohne ani za mak štatistikami o tom, koľko ľudí má doma tečúcu vodu, mobil, internet, teplo – veci, ktoré ešte pred veľkými desiatkami, nehovoriac stovkami rokov, boli len „vymoženosťou kráľov“.
  • Dajte si informačnú diétu. V médiách platí – „if it bleeds, it leads“ (krv predáva) – médiá potrebujú sledovanosť, to je dôvod, prečo vidíme 90% zlých správ a 10% dobrých. Médiá predávajú „vaše očné bulvy“ zadávateľom reklám. Dobré správy očné bulvy nepriťahujú, zlé áno. (Keď sa hovorí o útoku na najnižšie pudy, tak toto je jeden z nich.)
  • Toto celé je ale úplne samostatná téma a tu sa jej budem dotýkať len okrajovo, ale fakt by nám pomohlo viac sa nad tým zamyslieť, ťažiť z vecí, ktoré sú super, prestať mrnčať (© Truban) a radšej proste makať na veciach, ktoré nám vadia. Ah, nádych, výdych, ideme ďalej :-)
  • Exponenciálne fázy podľa Diamandisa (jeho 6D Exponential Framework):
    1. Digitalizácia. Moment, keď sa podarí analógový svet pretransformovať na digitálny. Napríklad schopnosť zachytiť fotku v digitálnej podobe miesto filmu, alebo sekvenovať ľudskú DNA.
    2. Dezilúzia / klamlivosť (Deceptive). Kedy ste prvýkrát počuli o digitálnom foťáku? Bol vynájdený v roku 1975. 3D tlač? Technológia stará viac ako 30 rokov. Mnohé veci, keď sa objavia, väčšina ľudí si ich nevšimne a tí, čo si ich všimnú, sa na nich smejú. Dlhé roky.
    3. Disrupcia. Po dlhých rokoch tichého vývoja „z noci na ráno“ začali digitálne foťáky predbiehať analógové. (To je asi podobné „z noci na ráno“ ako tie podnikateľské overnight úspechy. Ak nepočítame slovenskú éru privatizácie, tam sa to očividne naozaj dalo.) O disrupcii viac nižšie.
    4. Dematerializácia. Váš dnešný smartfón obsahuje desiatky zariadení, ktoré buď čiastočne alebo úplne z bežného života vymizli (diktafón, hudobný prehrávač, digitálny foťák, prenosné rádio, kalkulačka, písací stroj, kalendár, atď.)
    5. Demonetizácia. Náklady na replikáciu / vytvorenie ďalšieho kusu – ak je to digitálne – sa blížia nule. Toto je na tom zásadné. Skype prakticky zrušil „long-distance calls“, Google vyhľadávanie v encyklopédiách, Uber postupne ruší taxislužby, cez FaceTime robíte videohovory na druhý koniec sveta – zadarmo. Urobiť aj tisíc fotiek digitálnym foťákom za deň vás nestojí vôbec nič, ani uploadnúť ich na 10 rôznych on-line služieb, všetky môžete mať zadarmo, lebo aj náklady na to na strane poskytovateľov sa limitne blížia nule.
    6. Demokratizácia. V Afrike bude v tomto roku už pravdepodobne 1 miliarda mobilov. Napriek chudobe, ktorá stále v mnohých častiach sveta je, smartfóny má alebo v dohľadnej dobe bude mať naozaj takmer každý – technológiu, ktorá ešte pred 20 rokmi stála malý majland. Predpokladá sa, že do roku 2020 bude mať prístup na internet 5 miliárd ľudí z celkovo 7,5 miliárd.

Čiže áno, priatelia, to lattéčko bude stále drahšie, ale kúrenie asi bude stáť časom menej (aj keď to nikto palcovými titulkami v Novom čase písať nebude). Ísť na koncert kapely bude stáť viac, ale počúvať ich hudbu už môžete bez debilného pocitu, že ste pirát, za pár eur. Áut je dnes viac ako kedykoľvek predtým (= má ich stále viac ľudí), mobily sú v každom vrecku, ľudia už nepočítajú počet znakov v SMSkách (pamätáte, keď boli po 4 koruny?) ani impulzy pri telefonovaní a internete. Každý má digitálny foťák, ktorým je zachytávanie svojich ratolestí nepomerne lacnejšie ako kedysi, nehovoriac o tom, že ste ho možno dostali od operátora, spolu so superpočítačom, ktorý by vám ešte 10 rokov dozadu závidela aj armáda, za 1 evríčko. Máme sa lepšie, ako sa mali ľudia kedysi – čo neznamená, že na svete stále nemáme milión problémov a stále viac ako miliardu smutných príbehov, ale proste je ich stále menej a menej. A tiež to neznamená, že o nich nemáme hovoriť, ale ak ich chceme skutočne vyriešiť, nemôžeme pozerať len na to, čo sa nedá, čo je zle, čo nefunguje, ale čerpať energiu z toho, čo sa nám už podarilo. Step by step, together. (Ale tak čo s tým narobíme, sme z opíc a opice to vidia jasne :-))

Disrupcia

No a ešte pár slov k načastejšiemu buzzwordu a vete v Silicon Valley a start-up svete celkovo: Ideme disruptnúť odvetvie X!

  • Start-upčatá pozor, disrupcia nie je inovácia. Inovácia znamená robiť rovnaké veci o niečo lepšie, pridávať funkcionalitu. Disrupcia znamená urobiť nové veci, ktoré môžu urobiť zo starých vecí nepotrebné, pretože sú rádovo lepšie (kone => autá, pevné linky => mobily, encyklopédie => internet).
  • Veľké firmy robia malé postupné inovácie svojich produktov. Preto ak start-up (alebo všeobecne odvážny konkurent) nerobí niečo revolučné, neuspeje – na tomto poli ich porazia zabehnutí hráči, ktorí si budú každý rok pokojne vykrochkávať svoje Touch Bary a dvojnásobnú kapacitu pamäte. (Ale sarcastic mode off, podľa viacerých na SU Apple aktuálne končí ich sigmoid, takže buď opäť zásadne disruptnú, ako sa im to parádne podarilo s iPodom a iPhonom, alebo ich predbehnú iní. To isté tvrdia o open vs close system – aj Diamandis má iPhone, ale myslí si, že v long-term vyhrajú otvorené systémy ako Android. Disclaimer: som veľký fanúšik Apple. Tuším mám smolu.)
  • Disruptívne technológie často začínajú ako slabé – kupujú si ich len nadšenci, ktorí sú pre revolučnú inovatívnosť ochotní odpustiť mnohé funkčné nedostatky. Zabehnuté firmy ich prehliadajú – no práve vďaka tomu môžu start-upy rásť, lebo získavajú nejaké peniaze a mašina sa môže roztočiť. A ak sú naozaj disruptívne, vyrastú do niečoho, čo sa už nedá ignorovať – no keď sa vtedy na ne veľké firmy začnú pozerať, už je neskoro.
  • Dôležitý je bod, kedy dosiahnú „good enough“ funkcionalitu – nemusia byť v parametroch najlepšie na svete, stačí, ak spĺňajú to, čo reálne ľudia potrebujú (pre masu je zbytočné auto, ktoré dokáže jazdiť 200 km/h, ak sa bežne jazdí max. 130 km/h) – a následne je rozhodujúca otázka: dokáže robiť ďalšie mega veci, ktoré predchádzajúci produkt / prístup nedokázal?
  • Tesla to ale urobila opačne – začala nie shitty produktom, ale vymakaným super-autom, ktoré prebilo ostatné takmer vo všetkých oblastiach (zrýchlenie, bezpečnostný rating, 17″ touchscreen, self-driving). To ešte nie je disrupcia, pretože je to príliš drahé – ak by Tesla zostala na takejto cene, nikdy neprerazí masovo. Používa však peniaze technologických nadšencov, ktorí sú ochotní kúpiť si auto za 100.000 USD na to, aby mohla postupne urobiť lacnejšie auto pre masy (v roku 2017 sa začína vyrábať Model 3, ktorý bude začínať na 35.000 USD).
  • Dobrá kniha na túto tému je Innovator’s Dilemma – je strašne ťažké rozkopať svoj súčasný biznis model, ktorý prináša investorom pravidelné peniaze, a risknúť niečo nové. No ak to firma neurobí, je veľká šanca, že to urobí niekto iný a aj tak ju úplne vymaže. (Hello, Kodak. Vedenie na tú mašinku s rozlíšením 1Mpix, ktorú práve ich ľudia vynašli, pozeralo s otáznikom, že prečo by sa mali v rámci svojho chemického priemyslu a fotiek s dokonalým rozlíšením venovať niečomu takémuto?)
  • Disrupcie sa radikálne zrýchľujú. Najväčšie firmy z roku 1920 boli priemerne disruptované po 67 rokoch; dnešné po 15 rokoch.
  • Zásadne stúpa počet experimentov. Dnes je ľahšie ako kedykoľvek predtým založiť start-up a otestovať myšlienku. Často takmer nulové vstupné náklady a pritom jednoduché a lacné na škálovanie cez cloudové služby (obe vďaka exponenciálnym technológiám).
exponential1

Zdroj: Capgemini

Ray Kurzweil

Ray Kurzweil jeden zo súčasných najväčších vynálezcov, mysliteľov a futuristov. Už 30 rokov má pozoruhodne dobrý track-record presnosti predpovedí. Forbes ho nazval „ultimátnou mašinou na rozmýšľanie“ a magazín Inc. „pravým nasledovníkom Thomasa Edisona.“ Nuž, časopisy sa môžu predbiehať v superlatívnych prirovnaniach, ale fakt je, že vynašiel prvý CCD skener, mnohofontové OCR (optické rozpoznávanie textu), text-to-speech syntetizer a pár ďalších vecičiek. V roku 2015 dostal Technical Grammy Award. V roku 1990 napísal knihu predpovedí o budúcnosti, pričom do roku 2009 mu zo 147 predpovedí vyšlo 86% úplne presne alebo v princípe presne. Tu je pár poznámok z jeho prednášky. (K niektorým témam budú Rayove myšlienky viac rozvinuté ešte v ďalších dieloch.)

  • Veľa hovoril o AI (umelá inteligencia). V 60tych rokoch prvýkrát počul o modeli neurónovej siete, ktorá však ešte nedokázala rozlíšiť ani psa od mačky. Problémom bola hĺbka siete a to, že neurónové siete potrebujú milióny a miliardy príkladov, aby sa dokázali veci naučiť.
  • Ako vyhral počítač AlphaGo nad ľudským šampiónom v hre Go? Programátori počítaču najprv dali ukážky pár miliónov odohraných hier, aby naučili počítač základné princípy. A potom nechali AlphaGo, nech hrá dokola sám so sebou a učí sa vyhrávať sám nad sebou.
  • Už dnes by sme sa mali baviť o bezpečnosti a etike v rámci AI, lebo už dnes v obmedzenom meradle s AI pracujeme a o 10-15 rokov možno budeme s AI prepojení cloudom cez nanoboty. (Well, to je Ray – ale nezabúdajte, 86% :))
  • Bude to raz AI vs. ľudia? Nemyslí si to; podľa neho budeme prepojení. Sami nepostavíme mrakodrapy, no vymysleli sme mašiny na to, aby sme to dokázali, aby „radikálne posilnili naše svaly“. To isté môže byť AI a náš mozog.
  • Vzdelávanie budúcnosti? Súčasný systém je zúfalo zastaralý. Keď bol Ray na univerzite, práve vyšli kalkulačky a bola to silno kontroverzná téma. Učitelia hovorili, že decká sa už prestanú učiť matematiku, lebo im budú stačiť kalkulačky. Stalo sa to? Kalkulačky sú tu ďalej a detské hlavy mali a majú viac času riešiť iné výzvy. Deti by sa mali učiť robením vecí. Väčšina z nás sa najviac naučila práve robením vlastných projektov – prečo tak nevyzerá vzdelávanie? Bez ohľadu na to, či je projekt úspešný, alebo kráľovsky zlyhá, človek sa veľa naučí. Deti sú skvelí digital natives, skvelo sa vedia učiť samé, veď máme pred očami dôkaz – nikto ich moderné technológie neučil používať a pritom nás ďaleko prevyšujú v „našej vlastnej hre“ (moderné technológie sme vymysleli my, nie deti). Zároveň komunikujú s celým svetom každý deň – vyrastajú ako občania sveta, nie len občania jednotlivých krajín. Úloha rodičov a dospelých je však enormná, v úlohe guidov / sprievodcov. Naučiť deti správne pracovať so záľahou informácií, musia sa učiť perspektíve a kontextu. Kedysi ste na 30-dielnu Britannicu potrebovali 1000 USD. Dnes máte omnoho, omnoho viac a úplne zadarmo pre všetkých. To je veľká vec, naozaj veľká.
  • Ray, čo ty a strava? Vidí niekoľko levelov / mostov k radikálnemu predĺženiu života. Vie, že len lepším jedením bude vedieť žiť navždy – to ho dostane maximálne na level 2, vďaka biotechnológii a preprogramovávaniu nášho biologického softvéru (DNA). Aktuálne napríklad metformin znižuje kalorickú závislosť a popritom zabíja niektoré rakovinotvorné bunky, ale to je len malý hack. (Inak povedal takú zvláštnu vec, že mužské hormonálne lieky sú výrazne popredu vo vývoji oproti ženským.)
  • A čo večný život? Level 3 je o nanotechnológii v krvnom obehu. Najprv zlepšíme náš imunitný systém. Následne budú nanoboty opravovať a nahrádzať orgány. Každý orgán okrem srdca niečo z krvného obehu berie a niečo do neho dáva. No a ďalší level je urobiť akýsi „back-up“ svojej hlavy. A to nemyslí metaforicky. Ľudia budúcnosti budú šokovaní, že sme žili bez pravidelnej zálohy hlavy. (Niečo ako keď prídete na to, že ste si nezálohovali disk s fotkami zo strednej – no keď sa disk zrazu pokazí, už je neskoro. Alebo také niečo.) No a keď sa mozog stane hybridným, ne-biologická časť sa zazálohuje do cloudu. (Well, asi opäť Rayov spôsob rozmýšľania. :))
  • Má tu v budúcnosti miesto náboženstvo? Náboženstvá sa snažia odpovedať veľmi dôležitú otázku, ktorá zostáva v platnosti aj pri nástupe AI či dlhovekosti. Prečo sme tu? Prečo umierame? Práve spracovávanie našej smrteľnosti je veľkou časťou náboženstva. Keď sa bude blížiť nesmrteľnosť, aj náboženstvá sa budú musieť vyvíjať. Väčšina náboženstiev má však „zlaté pravidlo“, ktoré je výborné: správaj sa k ostatným tak, ako chceš, aby sa správali k tebe. Určite je dobrý nápad také veci zachovať.
  • Kedy si počítače uvedomia samé seba? Podľa jeho predpovede v roku 2029 počítače úspešne zvládnu Turingov test. Ale Ray si myslí, že chat je len jedna z úloh, reálne by ich malo byť viac. Zároveň však pre consciousness nie je jednoznačné vedecké platí / neplatí. Budeme sa musieť rozhodnúť. Jeho názor je, že ak uznáme, že nedokážeme rozlíšiť v komunikácii počítač od človeka, mali by sme s ním zaobchádzať ako s mysliacou bytosťou. Ľudia často hovoria, že to bude ľudia vs. mašiny. Myslí si, že naopak, bude to stále menej tak.

To je na dnes všetko. Nezabúdajte, prosím, že toto je len prvý diel / intro. Priebežne dávam dokopy ďalšie diely o jednotlivých oblastiach a veciach, aké to môže mať konkrétne pozitívne (aj negatívne) dopady na naše životy (keďže slovami klasika, „z čísel sa nenajeme, hoci aj z exponenciálnych“). Budem ich postupne vypúšťať nasledujúce dni – najbližšie by sme sa mali pozrieť na AI / umelú inteligenciu. Alebo ona na nás. Info dám aj na FBTwitteri. Stay tuned :)

Ďalšie vydané diely zápiskov:

  1. Exponenciálny svet (tento článok)
  2. Umelá inteligencia
  3. Digitálna biológia a medicína
  4. Samoriadiace autá a elektromobily

Teraz najčítanejšie