Denník N

Zápisky z budúcnosti 2: Umelá inteligencia

Druhý diel zápiskov o návšteve na Singularity University, v ktorom sa bližšie pozrieme na umelú inteligenciu a všetko pekné aj nepekné, čo s ňou súvisí.

Vďaka za feedback a zaujímavú diskusiu k prvému dielu, veľmi sa z nej teším. Viacerí ste upozorňovali, že ono to celé možno nie je až také cool, ako to znie, že exponenciáli radi vyberajú len čerešničky na torte, že je X oblastí, kde sa exponenciálny vývoj zastavil alebo ani nikdy nenastal. Couldn’t agree more; aj počas prednášok neraz vo vzduchu visela protiotázka alebo „ale“. Viaceré z nich aj zazneli a bavili sme sa o nich, a viackrát aj sami prednášajúci povedali „Toto fakt neviem / Sám som zvedavý / Čo si o tom myslíte vy?“.

Boli oblasti, kde si boli vo svojich úvahách super-istí (autonómne autá, solárna energia, špecifická umelá inteligencia, sekvenovanie DNA a genetické modifikácie, vývoj cien v mnohých oblastiach), v niektorých boli optimistickí (kvantové počítače, nanorobotika), naopak v niektorých sami hapkali a priznávali, že je to len projekcia toho, ako by to mohlo vyzerať, ak by exponenciálny trend pokračoval – pričom netušíme kedy, alebo či vôbec, to nastane (umelá superinteligencia, vyriešenie prenosu energie, vyriešenie pitnej vody). Takisto treba povedať, že hlavným focusom týždňa nebol humanitno-vedný pohľad, ktorý by podľa mňa bol minimálne na ďalší týždeň, pritom v celej debate je určite mimoriadne dôležitý.

„Exponenciálny“ pohľad neberiem ako absolútnu, všeobjímajúcu pravdu o svete. Ale po týždni na SU som sa začal mnohé veci pozerať aj z iného uhla – a o tom to pre mňa je. Akýsi rewiring mozgu, malý alebo veľký, každému podľa chuti. Pozývam vás do ďalšej oblasti, ktorá s tým mozgom vlastne dosť súvisí: umelá inteligencia.

Čo je umelá inteligencia?

Existuje veľa definícií umelej inteligencie (AI), ale jednoduché vysvetlenie by mohlo znieť takto: stroje, ktoré dokážu imitovať rozmýšľanie ľudí. Dokážu sa učiť, uvažovať, riešiť problémy, samé hľadať spôsoby, ako sa dostať k cieľu. Asi by stálo za to povedať si o troch leveloch AI:

  • ANI (Artificial Narrow Intelligence) je AI, ktorá je síce super, ale je špecializovaná, teda zvláda len jednu konkrétnu úlohu. Napríklad dokáže vyhrať nad človekom v šachu, ale pritom nerozozná štvorec od trojuholníka. („Brr, strašidelné! Nechcem žiadnu mašinu, ktorá je v čomkoľvek lepšia ako ja!“ Nuž, tak okamžite zahoďte svoj smartfón, lebo je to taká malá veľká zbierka ANI.)
  • AGI (Artificial General Intelligence) je AI, ktorá je v princípe na úrovni človeka – zvláda všetky úlohy, ktoré zvláda aj človek. Teoreticky je to spojenie mnohých ANI do jedného.
  • ASI (Artificial Super Intelligence) je AI naprieč všetkými oblasťami múdrejšia ako človek (pričom to môže byť len od nepatrne múdrejšia po triliónkrát múdrejšia).

Potom je tu také srandovné slovíčko singularita, ktoré v technologickom kontexte znamená moment, kedy mašiny prekonajú ľudskú inteligenciu (AGI -> ASI) a čo sa stane potom je vlastne nemožné predpovedať, pretože ak budú mašiny inteligentnejšie ako my, tak je mimo naše súčasné pochopenie, čo sa vtedy môže diať. Mašiny sa stanú také inteligentné, že dokážu zlepšovať samé seba, čo ich urobí ešte inteligentnejšími, vďaka čomu sa dokážu zlepšovať ešte viac a rýchlejšie, čo ich urobí ešte inteligentnejšími, vďaka čomu… you get the point. Od tohto momentu sa už aj úvahy ľudí zaoberajúcich sa touto témou rozlietajú ako ohňostroje na Silvestra. Že možno dokáže radikálne rýchlo nájsť riešenia na hlavné problémy ľudstva (energia, hlad, …) a liečbu + prevenciu na všetky choroby, je nuda v kontexte ďalších nápadov. Urobiť z ľudí nesmrteľných začína byť väčšia zábava. Alebo sa AI rozhodne, že cieľom života je potešenie a tak zapojí všetky bytosti do virtuálnej reality, v ktorej ho budú mať nekonečne. Alebo si AI postaví vesmírnu loď a zdrhne preč (a ak budeme milí, spojí nás s mimozemšťanmi). Alebo ten náš matrix, v ktorom možno už teraz žijeme, vypne. Vážne, tu pokojne zapojte svoju fantáziu, povedzte prvú vec, čo vám napadne, a pokojne to môže byť valídna alternatíva :)

Čo je nové v AI?

Teraz sa ale vráťme na chvíľku na zem a dajme si prehľad, čo sa aktuálne na tomto poli deje. Téme AI sa venovali na SU viacerí rečníci, ale najviac Neil Jacobstein. Z matrixu nás, zatiaľ, neodpájajú, takže, prosím, pre istotu, tie hliníkové čapice stále na hlave.

  • Vízia širokej a hlbokej superľudskej inteligencie, ako isto vieme, zatiaľ nenastala. Iba že by nastala a preto o tom nevieme :-)
  • Programovanie vs. machine-learning. Historicky existujú dve školy v rámci vývoja. Dlho vyhrávalo programovanie, ale ani najlepší programátori sveta, ani Chuck Norris (inak ultimátna AI), nedokážu naprogramovať samoriadiace auto alebo aj len dobrú GPS navigáciu. Tých možností je jednoducho príliš veľa, nedá sa na všetko urobiť „keď sa stane toto, urob toto“. Na to je potrebné, aby sa systém vedel učiť sám (machine-learning).
  • Deep learning & neural networks sú víťazi. Neurónové siete sa snažia napodobniť ľudský mozog – fajn je to vysvetlené napríklad v tomto videu. Deep learning sú systémy, ktoré sa dokážu naučiť riešiť komplexné problémy a používajú vrstvy – napríklad na rozoznávanie tvárí. Čím viac vrstiev máte, tým vyššia presnosť, že jo. Microsoft práve oznámil systém so 152 vrstvami – vďaka tomu už rozpoznáva tváre s vyššou presnosťou ako človek. (K rozpoznávaniu tvárí: ak máte napríklad najnovší iOS na telefóne, otvorte si galériu fotiek a tam časť Tváre / ľudia; úplne v pohode vám medzi tisíckami fotiek nájde vašu tvár z rôznych uhlov, dokonca v rôznom veku, a priradí ju už vo veľkej časti prípadov správne. Koľko by trvalo takto oštítkovať fotky vám?)
  • Technológia sama o sebe nie je taká nová; neurónové siete existovali už v roku 1950 (Perceptron), aj keď dokázali len rozlíšiť trojuholník, štvorec a kruh.
  • Zásadne sa však zmenilo, že zrazu máme brutálne veľa dát, ktoré sme kedysi nemali – a neurónové siete sa tak zrazu majú z čoho učiť.
  • Dnes už existujú stovky firiem, ktoré sa intenzívne zaoberajú AI – od malých start-upov po tých najväčších hráčov ako Google či IBM. Pozrite si napríklad tento super prehľad AI firiem podľa odvetví.
  • Do AI tečú obrovské peniaze. Zrýchľujú sa investície do nových start-upov, najväčší hráči (Google, Facebook, Apple, Amazon, IBM) vo veľkom nakupujú sľubné firmy. Veľká časť je však skôr acquihire – teda nie je to ani tak o konkrétnom produkte, ako o „kúpení“ zakladateľov a zamestnancov firmy, špičku vo vývoji AI a posilňovaní AI talentu veľkých hráčov. AI wars!
  • Google kúpil firmu DeepMind za 500 miliónov USD v momente, keď ešte nemala žiadnych zákazníkov. Mali však AI systém, ktorý sa dokázal naučiť hrať 6 starých Atari hier (napr. Pong) – bez toho, aby vedel čokoľvek o tom ako tie hry fungujú. Dostal jedine cieľ: dosiahni čo najvyššie skóre. Pozrite si video, ako to dopadlo. (Prekonal najlepších ľudských hráčov a po 4 hodinách hrania mu to už celkom išlo.)
  • Superpočítače postupne porážajú svetových šampiónov v rôznych hrách. V roku 1997 IBM DeepBlue porazilo Kasparova v šachu, čo bolo prvýkrát, čo počítač vyhral na turnaji nad šachovým majstrom. (Nie, to, že vás porazil Chess vo Windows 95 pred 20 rokmi sa nepočíta.)
  • Superpočítač IBM Watson v roku 2011 vyhral nad ľudskými rekordérmi v populárnej hre Jeopardy (hoci, s celou Wikipediou v pamäti a schopnosťou v nej bleskovo hľadať to je možno o niečo ľahšie, ale tak, kto vám bráni?).
  • Ďalší zásadný moment nastal nedávno, keď AlphaGo vyhral nad Lee Sedolom, majstrom sveta v hre Go, 4:1. Už výhra počítača nad Kasparovom bola pre niektorých šokom, no šach je pritom neporovnateľne jednoduchší ako Go. Šach má v každom ťahu 35 alternatív, čím a kam sa posunúť. Na to sa ešte dá ísť hrubou silou – vyhodnotiť každú alternatívu každého ťahu seba i súpera a nájsť najlepšiu možnú stratégiu na výhru. Pri Go je to iné. V každom ťahu je 250 možností. Nasimulovať všetky možnosti prvého ťahu je jednoducé – bude ich 250. Už druhý ťah je však komplikovanejší – pre každý z 250 ťahov prvého kola musíte nasimulovať ďalších 250 ťahov druhého kola. Dokopy teda 62.500 kombinácií. Tretí ťah opäť – a už sme na 15.625.000 možnostiach. V 6. ťahu sme na 244 biliónoch možností. Šach priemerne trvá 40 ťahov. Go 200 ťahov. Aha ich, exponenciály hrajú proti nám! :)
  • Zaujímavé však je, že 4. hru vyhral AlphaGo absolútne nepredvídateľným ťahom, ktorého šancu na zahranie by experti odhadovali na 1:10.000. Lee Sedol si zobral chvíľu času v zákulisí, vrátil sa a v 5. hre počítač porazil. Zahral podobne nepredvídateľný ťah – a neskôr povedal, že sa to naučil práve od počítača. Keď toto uvidela Južná Kórea, začala investovať 3 miliardy USD do AI.
ai1 race_for_ai_q3-16_1

Zdroj: CBinsights

 

Viac ako hry!

AI však samozrejme nie je len o hrách. Majú obrovský dopad v bežnom živote a vývoj napreduje v oblasti hardvéru aj softvéru. Brutálne však najmä v dostupných dátach, pretože práve tie umožňujú mnohé doteraz nemožné veci.

  • Mnohé nástroje na prácu s AI a big data budú zadarmo (už dnes TensorFlow od Google/Alphabet, R-Studio), hodnota bude práve v dátach. Aj preto dnes od vás všetci chcú rôzne hodnotenia, lajky, životné výročia, obvod zadnej labky vášho kocúra – často bez toho, aby tušili, na čo to vlastne potrebujú, jednoducho veria, že AI v tom raz nájde niečo užitočné.
  • IBM Watson ekosystém je jedným z driverov inovácie. V roku 2013 otvorili platformu vybraným partnerom, v roku 2014 oznámili ďalšiu investíciu 1 mld USD do Watsona a podporu start-upom postaveným na Watsone.
  • Zmeny sú aj na poli hardvéru. Google predstavil špeciálny procesor (TPU – Tensor Processing Unit), ktorý vyvíjali špecificky pre machine-learning. Vďaka vyladeniu na konkrétny typ operácií sa im podarilo urobiť počítač, ktorý výkonovo predbehol vývoj podľa Moora o 7 rokov. Ak ste sa v poslednej dobe uja gúgla pýtali „Kto je Dominika Navara?“, obsluhoval vás už aj tento procesor.
  • Prichádza IBM Neuromorphic computer platform. 16 miliónov neurónov, ktoré cuckajú len 2,5W energie. Prečo je to podstatné? Pretože keď príde vo veľkom Internet of Things, budeme potrebovať AI, ktoré bude žrať minimum energie.
  • Existuje množstvo start-upov postavených na umelej inteligencii. Dám tu len pár tipov, pozrite si, ak máte chuť: Enlitic (evidence based medicine, dokáže rakovinu detekovať už presnejšie ako rádiológ), GingerIO (mentálne zdravie), AlphaSense (zamerané na finančníkov). Alebo VIV (AI as a utility), ktoré nedávno kúpil Samsung. Na Slovensku / v Česku vzniká v tejto oblasti napríklad GoodAI Mareka Rosu. Ak zatiaľ nechcete investovať do vývoja vlastného AI, existuje už viacero služieb, ktoré vám s tým pomôžu, príp. rovno dáta zanalyzujú: napríklad Kaggle alebo Experfy.
  • Väčšina z nás už má dokonca AI vo svojom telefóne alebo počítači. Siri od Apple, Alexa od Amazonu, Home od Alphabetu, Cortana od Microsoftu – implementované priamo v operačnom systéme. Baby sa ešte majú čo učiť, najviac asi zaostáva Siri, ale nemáme ďaleko dobu, kedy počítače / telefóny budú našej reči rozumieť bez zaváhania – možno 2-3 roky.
  • V Amazone na Alexe / Echu robí 1000+ ľudí; je to taký malý repráčik, ktorý vás stále počúva a ovládate ho hlasom – od plnenia nákupného zoznamu, cez objednanie taxíka, po zhasínanie svetiel, otváranie garáže a púšťanie hudby. Nájde vám informácie na webe, prečíta vám audioknihu alebo nadiktuje recept. Za 180 USD máte takého okripleného Jarvisa.
  • S AI sa denne stretávame kade-tade: Facebook (naznačíte, že čakáte malého špunta? odrazu máte reklamy na pampersky), Google, odporúčania na e-shopoch. Facebook robí analýzy textu, vie odhadnúť sentiment. Smutník k statusu zatiaľ za vás ale nepridá.
  • And guess what? Všetci zbierajú tony dát, vďaka ktorým tie systémy fungujú každý deň lepšie. Nie vylepšovaním hardvéru, iba zbieraním viac a viac dát, z ktorých sa učia.
  • Samoriadiace autá a robotika. Možno ste si všimli, že tu stále riešim AI skôr z hľadiska konceptu a použitia v softvéri a on-line službách. No hoci AI má obrovský potenciál práve pri spojení s robotmi, tomu sa dnes nevenujem schválne, pretože robotike a self-drivingu bude venovaný ešte jeden samostatný článok.

 

AI prichádza… sme pripravení?

Čo to ale bude znamenať pre bežný život? Pre ľudí? Pre svet? Pre civilizáciu? Pre vesmír? Pre…
  • AI by radikálne mohlo zmeniť napríklad vzdelávanie. Každé dieťa a študent budú môcť mať 100% prispôsobené tempo, obsah aj formu vzdelania ich tempu a potrebám, počítačový tutoring one-on-one. To sa týka samozrejme napríklad aj zdravotníctva, aj keď, ako povedal jeden z rečníkov: „People will still want a neck to choke when things go wrong.“ Takže lekári by mali byť v pohode :)
  • AI radikálne zmení aj takmer všetko ostatné. Pozrite si ten obrázok, čo som spomínal vyššie – AI start-upy sú dnes v oblastiach od autonómnej dopravy a logistiky, cez HR a prijímanie ľudí, marketing, zákaznícky servis, poľnohospodárstvo, právo, zdravotníctvo, výrobu, až po vzdelávanie a financie.
  • V práci budú vznikať tímy ľudí a mašín. Na helpdesku od Nuance bola AI schopná sama vyriešiť 78% požiadaviek zákazníkov; na ľudských operátorov zákazníckeho servisu teda prešla len každá piata otázka.
  • Zásadná otázka je dôvera. Budeme veriť AI? Bude AI veriť nám? Budeme si veriť navzájom ako ľudia, že budeme technológiu používať zodpovedne?
  • Vzniknú nové dilemy, ktoré budeme musieť riešiť. Aj na SU sme riešili niekoľko dilém vo forme žaloba – obhajoba. Dostali sme 4 témy a náhodne vybrané, či budeme na strane „pre“ alebo „proti“. Náš tím mal nasledovnú situáciu: „Je rok 2040, OSN pred 5 rokmi zakázalo vývoj a používanie AI vo vojenských systémoch a mašinách, z obavy, kam by to mohlo smerovať. Pred malou chvíľou zaútočili autonómne bezpilotné stíhačky na New York, Londýn, Peking a Dubaj. Bezpilotné stíhačky poľahky premanévrovali stíhačky obrany, pretože mohli pokojne robiť manévre s preťažením 35G, násobne viac ako ľudskí piloti. Obete sa počítajú na desiatky tisíc, k činu sa zatiaľ oficiálne nikto neprihlásil. Tím „proti“ tvrdí, že treba okamžite ten zákaz zrušiť a nechať tomu voľný priebeh, lebo takéto niečo hrozí znova. Tím „pre“ tvrdí, že zákaz je správna vec a treba ho nechať v platnosti naďalej.“ Po pár minutových preslovoch jednej aj druhej strany a vzájomnej paľby (ako na debatnom klube) publikum hlasovalo o víťazovi. My sme boli tím obhajoby – tvrdili sme teda, že nechať zákaz v platnosti naďalej je správna voľba (stalo sa to prvýkrát, tento zákaz doteraz pravdepodobne zachránil oveľa viac životov, chceme zostať ľuďmi a vyzdvihovať humanitu, etc.). Tím „proti“ to mal na prvý pohľad jednoduchšie – zakázať AI všetkým znamená, že aj tak ho niektorí na pozadí vyvíjajú a pravdepodobne sú to bad guys, takže takéto veci sa budú opakovať, musíme zakročiť, zrušiť zákaz a dupnúť na vývoj vojenského AI na obranu. Výsledok hlasovania bol 52:48 pre náš tím, teda za zachovanie zákazu, ale myslím si, že obidva tímy by sa v pohode vedeli vymeniť a obhajovať ten druhý pohľad. (Ďalšia dilema napríklad bola, či má firma právo deaktivovať osobného asistenta / robota, ktorý sa staral o jednu rodinu a stal sa členom ich domácnosti, a nahradiť mu čip novou verziou.)
  • A takisto vznikne nekonečne veľa filozofických aj praktických otázok. Dokážu raz stroje ľúbiť? Mať vedomie? Budú to raz bytosti so svojimi (robotickými) právami, alebo to budú proste len veľmi chytré mašiny? Ak ich nebudeme považovať za akési samostatné bytosti, kto bude zodpovedný, ak mašina urobí niečo zlé? Kto ponesie následky? Ten, kto ju vyrobil? Ten, kto ju kúpil? Ten, kto ju spustil? Budeme vedieť, kto to bol?
  • Ak vám niekto povie, že AI je super-dobré, alebo AI je super-zlé, neverte im, vytrhávajú z kontextu. Ako každá technológia, aj AI prichádza s veľkými prísľubmi, ale aj veľkými rizikami, kompromismi a trade-offmi, ktoré sa musíme naučiť zvládať. (To je napríklad to, čo sa momentálne deje s internetom a sociálnymi médiami: prvýkrát v histórií môže byť každého človeka počuť, každý sa môže vyjadriť, šíriť svoje myšlienky, uchovávať – zadarmo, masovo, bleskovo. Vytvára to však záplavu dát, názorov, dezinformácií, v ktorých je ťažké sa zorientovať. Bol by svet lepší bez sociálnych médií? Dnes vidíme, že v niektorých aspektoch asi áno; zároveň však ich pozitíva berieme už za tak automatické, že máme tendenciu ich ignorovať.)
  • Na pozitívnej strane neuveriteľné zrýchlenie riešenia problémov, mnohé z nich doteraz neriešiteľné (nájdenie liekov na choroby, samojazdiace autá, inteligentná infraštruktúra), zásadné zjednodušenie či spohodlnenie života, nie pre horných 10.000, ale skutočne pre masy. Je to strašný paradox, ale už dnes je pokojne možné, že človek v Afrike, ktorý doma nemá tečúcu vodu, má vo vrecku telefón so vstavaným AI asistentom.
  • Na strane rizík strata veľkého množstva pracovných miest, riziko zneužitia alebo že sa to nebodaj vymkne z pod kontroly. Ak by sa mala AI sama rozhodovať, musíme to urobiť veľmi zodpovedne (tip na knihu: Superintelligence, ešte som nečítal). Podobné ako s ohňom alebo elektrinou, ktoré sa dajú použiť na dobré aj zlé veci. Podstatné je, že to nebude invázia z vesmíru; tvoríme to my, takže je na nás, ako rozumní pri tom budeme, aby to bola symbióza ľudí + mašín / AI.
  • „Musíme byť super opatrní s AI. Potenciálne nebezpečnejšie ako atómové zbrane.“ tweetol dávnejšie Elon Musk. Neskôr to rozšíril, že potrebujeme bezpečné AI: jednak bezpečnosť systému ako takého, a zároveň mnohonásobné možnosti kontroly, aby sa dal systém vrátiť späť alebo vypnúť, ak sa niečo stane. Bojí sa vlády jedného Skynetu, preto začal investovať do Open AI. Všetci sme spolu na jednej planéte, tak sa tak správajme :-) (Aj keď možno práve preto chce Elon zdrhnúť!)
  • Už aj keby sa technológie od zajtra nijako nezmenili, AI si nájde cestu do strašne veľa oblastí – veľkému množstvu zamestnaní hrozí disrupcia. (Pamätáte, čo znamená disrupcia? „urobí z pôvodného produktu nepotrebný“)
  • Ako prvé sú ohrozené joby, ktoré robia opakované, monotónne úlohy. Nezabúdajme, tu už nehovoríme o manuálnej výrobnej práci, kde ju už dnes často nahrádzajú roboty. Hovoríme aj o prácach, ktoré sa dnes študujú na odborných aj vysokých školách.
  • Chcete vedieť, s akou pravdepodobnosťou vašu prácu do 20 rokov nahradia stroje (či už cez robota alebo AI)? Poďte na tento web. Psychológovia, farmaceuti, architekti, hudobníci – otvorte si pivko, mali by ste byť v pohode. Skladníci, kameramani, kvetinári (!), well, fifty-fifty. Teleoperátori, účtovníci, recepční, daňoví poradcovia, predavači… ehm, asi som vás mal upozorniť, aby ste ten link radšej preskočili :-/
  • V rámci OECD je 57% zamestnaní ohrozených automatizáciou. USA je na tom o niečo lepšie (47%), veľký problém majú Čína (77%) či Etiópia (85%). Veľká Británia iba 35%.
  • No a teda myslíte, že som z celých exponenciálov a AI len brutálne napichaný? Priznám sa, že tu som scared as hell; nie kvôli tomu, že by mi ako geekovi srdce neplesalo z predstavy plnohodnotného Jarvisa, ale že budeme musieť ako spoločnosť prejsť zmenou, ktorú si dnes možno ani nevieme (alebo skôr nechceme) predstaviť. Desí ma to o to viac, že jednotlivé spoločnosti a krajiny si tým budú asi prechádzať do istej miery samostatne a rôznymi tempami.
  • Pripravme sa proaktívne na „super-impact“. Akože, ono môžeme hrať na tú kartu, že je to celé prehajpované a vôbec to nebude také dramatické, lenže keď sa nad tým zamyslíte hlbšie, čo by sa muselo na súčasnom vývoji zmeniť, aby tu o 5-10-15 rokov neboli takmer plne automatizované účtovné oddelenia, sklady, zákaznícka podpora, virtuálni recepční? Jasné, stále tu bude veľa hotelov so živými ľuďmi (a tie budú stáť viac!), účtovní poradcovia a koordinátori, agenti zákazníckeho servisu, na ktorých počítače presunú komplikované úlohy, ale… ak už dnes dokáže Siri alebo Google rozpoznať množstvo vašich požiadaviek, ak to dokážu Facebook Boti, ak AI helpdesk už dnes sám vyrieši viac ako 3/4 požiadaviek reálnej firmy, naozaj sa ideme tváriť, že ani o 10 rokov ešte nebudú implementované v drvivej väčšine firiem?
  • Do roku 2030 budeme celosvetovo potrebovať 600 miliónov nových pracovných miest (prírastok populácie + zaniknuté zamestnania). Nie je šanca. Vplyvom AI a technológií určite vzniknú úplne nové typy zamestnaní (ešte pred pár rokmi by ste „social media specialist“ považovali za výstup z generátora náhodných slov), ale asi si nalejme čistého vína, 600 miliónov ľudí neuživia. Automatizácia a AI bude naďalej prácu ľuďom odoberať, nie pridávať. Nie je náhoda, že stále viac sa na svetlo dostáva koncept univerzálneho základného príjmu a viaceré krajiny s ním už experimentujú.
  • Zároveň si myslím, že ten pokrok sa nedá zastaviť. Podľa mňa nie sme v situácii „Heeej, chalani, rozhodnime sa, či tie veci teda ideme robiť, alebo na to radšej kašleme“. Pritom veľa vecí vyššie je len o zlepšovaní vecí, ktoré tu už dnes máme a len sú každým dňom presnejšie = ANI, a už tá nás asi niekedy desí, a to ešte reálne neriešime AGI ani ASI.
  • S veľkou pravdepodobnosťou nás čaká redefinícia spoločnosti – úlohy všetkých ľudí v nej, vnímaniu ich hodnoty, aj keď nepracujú. Toto je fakt veľká výzva a bojím sa, že ak na tom všetci spolu nebudeme makať, ak nenasadneme na vlnu „nezatvárame pred tým oči a zvládneme to“, nemusí to dopadnúť dobre.
  • Ak sa tu stane niečo škaredé, nebude môcť za to technológia ako taká, ale naša neschopnosť prispôsobiť sa našim vlastným vynálezom.
  • Čo s tým ideme robiť? Túto otázku sa pýtam posledné dni sám seba stále častejšie. A asi by sme sa ju mali pýtať všetci. Ešte nás čaká pár zaujímavých tém v tejto sérii, ktoré prinesú ďalšie otázky, vrátane jednej, ktorá by mala byť špeciálne zaujímavá pre Slovensko – samoriadiace autá. Snažím sa dávať si dokopy myšlienky a dúfam, že ku koncu tohto seriálu budem mať aspoň bledomodrý šajn aspoň o pár veciach, ktoré by malo zmysel robiť, konkrétne u nás. (Ale samozrejme pevne verím, že hlavy pri Námestí slobody o tom už dlho pilne uvažujú každý deň.)
  • A ak tá AI revolúcia vlastne nakoniec nepríde a nič sa nestane? Nuž, tak aspoň budeme mať za sebou veľmi zaujímavé kreatívne cvičenie ;-)

Ďakujem za pozornosť a dočítania nabudúce!

Ďalšie vydané diely zápiskov:

  1. Exponenciálny svet (úvod)
  2. Umelá inteligencia (tento článok)
  3. Digitálna biológia a medicína
  4. Samoriadiace autá a elektromobily

 

PS1: Viacero vecí do tohto článku som čerpal aj z perfektného blogu Wait But Why?, ktorý som spomínal už minule. Ak ešte z toho nemáte žalúdočné nevoľnosti, veľmi veľmi odporúčam prečítať k téme AI podrobnejšie a ucelenejšie tam.

PS2: Nie som expert na AI, ani na žiadnu inú z tém, o ktorých tu píšem. Ak mám v texte faktické chyby, prosím odpustite mi ich a ak napíšete do komentárov, veľmi rád opravím. Vďaka!

Teraz najčítanejšie