Denník N

Popísať depresiu zdravým ľuďom, je ako vysvetľovať mimozemšťanom život na Zemi

Originálne a sugestívne rozprávanie o depresii, ktoré prispieva k pochopeniu tohto medicínsko-spoločenského fenoménu.

Depresiu zažije vo svojom živote jeden z piatich ľudí, hoci je zrejmé, že ešte viac ľudí trpí nejakou inou duševnou chorobou. Užívanie antidepresív stúpa takmer všade na svete. Najvyššiu spotrebu má Island, po ňom nasleduje Austrália, Kanada, Dánsko, Švédsko, Portugalsko a Veľká Británia.

Napriek medikamentóznej liečbe však paradoxne neklesá počet samovrážd, hoci aj  v týchto štatistikách panujú medzi krajinami veľké rozdiely. Napríklad ak žijete v Grónsku, pravdepodobnosť, že sa zabijete, je dvadsaťsedemkrát vyššia, ako keby ste žili v Grécku.

Zabíja depresia viac mužov ako žien?

Každý rok spácha samovraždu milión ľudí, a ďalších desať až dvadsať miliónov sa o ňu pokúsi. Podľa svetových štatistík pácha samovraždu viac mužov ako žien, hoci s depresiou zápasí dvakrát toľko žien ako mužov. Vo Veľkej Británii je to v pomere 3:1, v Grécku 6:1 a v USA 4:1. Je to bežný svetový priemer, z ktorého vybočuje len Čína a Hongkong, kde sa pre samovraždu rozhodne každoročne viac žien ako mužov.

Prečo je depresia smrteľnejšia v prípade mužov? Bežná odpoveď znie, že muži vnímajú duševnú chorobu častejšie ako prejav slabosti a zdráhajú sa vyhľadať pomoc. Neradi o svojich pocitoch rozprávajú verejne, hrdia sa že nikdy neplačú, hoci na slzy, emócie a diskusiu sú vybavení rovnako ako ženy.

Britský spisovateľ Matt Haig je však iný. Rozhodol sa verejne popísať svoje skúsenosti s depresiou, pričom jeho kniha s názvom Prečo zostať nažive ponúka aj recept ako využiť náš pozemský čas, a to najmä vtedy, ak človeka ovládne depresia či chorobné stavy úzkosti.

Kniha bola prijatá veľmi pozitívne, pričom od mnohých osobností britského verejného života dostávala prívlastky ako „malé veľdielo, ktoré môže zachrániť život“ alebo „kľúčová kniha pre naše kolektívne duševné zdravie“.

Matt Haig mal dvadsaťštyri rokov, keď u neho toto ochorenie naplno prepuklo. Bolo to šokujúce aj preto, že bol mladý, dokončil štúdium, práve si užíval život na plážach Španielska, surfoval, mal priateľku, a zrazu nastal zlom. Pred sebou mal každý deň tie najúžasnejšie výhľady. Trblietavé Stredozemné more, pobrežie olemované vápencovými útesmi a bielymi zakázanými plážami, no on mal napriek tomu v sebe iba túžbu skočiť a zabiť sa.

Lenže v skutočnosti to nebolo také ľahké. Na depresii je podľa Haiga zvláštne to, že hoci má človek samovražedné myšlienky, strach zo smrti zostáva rovnaký. Jediný rozdiel je v tom, že ešte rýchlejšie sa stupňuje bolesť zo života. Je to prosto komplikácia za komplikáciou, a zároveň je to celé nepochopiteľné.

Môže byť príčinou depresie aj povaha nášho sveta?

My ľudia sme sa totižto vyvinuli až priveľmi. Cenou za to, že sme natoľko inteligentní, že si ako prvý druh plne uvedomujeme kozmos, je naša schopnosť pociťovať temnotu celého vesmíru. V spojitosti s mozgom sa vynára ešte jeden paradox.

Matt Haig trefne poznamenáva. Ľudský mozog je ako všetko ostatné stvorený z atómov, ktoré vznikli z hviezd pred miliónmi rokov. O tých vzdialených hviezdach však vieme viac, ako o procesoch nášho mozgu, jediného prvku v celom vesmíre, ktorý dokáže rozmýšľať o celom vesmíre.

Veda samozrejme tvrdí, že pozná príčiny depresie. Podľa najhlavnejšej vedeckej teórie je príčinou tohto ochorenia nerovnováha v hladinách serotonínu, ktorú spôsobuje nízka produkcia tohto neurotransmitera samotnými mozgovými bunkami.

Pacient Matt Haig však nezdieľa iba toto jediné vysvetlenie. Každý pacient môže mať podľa neho úplne špecifické indikácie, pričom nepodceňuje ani civilizačný faktor ako príčinu tohto psychického ochorenia.

„Svet je čoraz viac naprojektovaný tak, aby nás deprimoval. Šťastie nie je pre ekonomiku veľmi dobré. Prečo by sme chceli mať viac, ak by sme boli spokojní s tým, čo máme? Ako predáte hydratačný krém proti starnutiu? Tak, že v ľuďoch vyvoláte strach zo starnutia. Ako povzbudíte ľudí, aby volili určitú stranu? Tak, že v nich vyvoláte strach z imigrácie. Ako ich prinútite, aby zaplatili poistenie? Tak, že v nich vyvoláte strach zo všetkého. Ako ich prinútite, aby si dali urobiť plastiku? Tak, že zdôraznite ich fyzické nedostatky. Ako ich prinútite pozerať televíznu šou? Tak, že v nich vyvoláte strach z toho, že o niečo prichádzajú. Ako ich prinútite, aby si kúpili nový smartfón? Tak, že v nich vyvoláte pocit, že sú pozadu“.

Ako vlastne vyzerá typická depresia?

Aj napriek podobným symptómom má každý pacient podstate vlastnú genézu tohto ochorenia. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je takmer polovica všetkých duševných porúch prítomná v nejakej forme ešte pred dosiahnutím štrnásteho roku života. Spätne si aj Haig uvedomil, že ani v jeho prípade tomu nebolo inak.

Hoci mal normálne a šťastné detstvo, nikdy sa necítil príliš normálne a väčšinou mal pocity úzkosti, ktoré sa v pubertálnom veku ešte prehĺbili. Definitívne vypuknutie choroby nastalo až vtedy, keď jeho okolie predpokladalo, že už prekonal všetky nuansy dospievania a že ho čaká už iba štandardný pracovný život.

Nad ním sa však akurát v tom čase roztrhol temný dažďový mrak. Hoci mal vedľa seba rodinu a priateľku, s ochorením sa mu darilo zápasiť s diametrálne odlišnými výsledkami. Už keď mu bolo lepšie, stačilo máličko zapochybovať a nastal regres. Ako keď kvapka atramentu kvapne do priezračného pohára vody a celý ho zahmlí.

„Zvonka videli ľudia moju fyzickú podobu, že som jednotná hmota atómov a buniek. No vnútri som sa cítil, akoby nastal veľký tresk. Stratený, rozdrobený, roztrúsený po vesmíre v nekonečnom tmavom priestore“.

Ľudia popisujú depresiu ako ťažobu, ako fyzickú, no aj metaforickú, emočnú. Matt Haig však tvrdí, že ťažoba nebola tým, čo najviac vystihovalo, čo skutočne cítil. Navonok vraj vyzeral spomalený, letargickejší než zvyčajne, ale vo vnútri prežíval všetko neúprosne a tiesnivo rýchlo.

Keď sa k depresii pridala úzkosť, celé prežívanie tohto patologického psychického stavu sa ešte zrýchlilo. Podľa autora knihy, keď človek trpí depresiou, jeho myseľ sa akoby ponorí do močariny a stráca hybnú silu, ale ak sa primieša k tomu ešte aj úzkosť, močarina zostáva močarinou, no zároveň sa v nej ešte rozprúdia aj víry.

„Príšery, ktoré sa v tej bahnitej vode ukrývajú, sa neustále hýbu ako krokodíly najväčšou možnou rýchlosťou. Neustále ste v strehu. Ste v takom strehu, že by ste každú chvíľu mohli omdlieť, pričom sa celý čas zúfalo snažíte zostať nad vodou a dýchať vzduch, ktorý všetci ľudia na brehu dýchajú s takou ľahkosťou“.

Vysvetľovať depresiu ľuďom, ktorí ňou netrpia, je ťažké. Je to ako vysvetľovať mimozemšťanovi život na Zemi. Styčné body jednoducho neexistujú a trpiaci sa musí uchýliť k metaforám. Mnohí to však nedokážu, a preto ostávajú nepochopení, nevypočutí a neliečení.

Mattovi Haigovi však ide rozprávanie dokonale. On je totižto okrem človeka so skúsenosťou aj prozaikom. Takže čitateľ v jeho texte naráža na množstvo analógií a alegórií, ktoré k predstavivosti napomáhajú, a tak zároveň prispievajú k pochopeniu tohto medicínsko-spoločenskému fenoménu.

 

Matt Haig: Prečo zostať nažive, Vydavateľstvo: Premedia, 2016, Preklad: Ľubomíra Kuzmová

Teraz najčítanejšie