Denník N

6 najväčších politických kecov, kvôli ktorým radšej volíme bláznov

Ako zachrániť štandardnú politiku? V prvom rade by bolo fajn konečne začať rozprávať normálnou ľudskou rečou.

Dôvodov, pre ktoré sme prehrali voľby je mnoho, môžeme sa a mali by sme uanalyzovať do zbláznenia. Jedným som si ale istý: existuje sada vlastností, premietnutých v svojráznej politickej reči “štandardných politikov”, ktorá pôsobí obzvlášť odporne. Neúprimný, alibistický a úplne neľudský jazyk, umelý politický newspeak, ktorý dotvára dojem, že politici sú nejaká zvláštna trieda, špeciálna odnož, spolovice človek, spolovice hmota. A samozrejme, že sú všetci rovnakí. Minimálne tak vyzerajú.

Sorry, ale zaspali ste dobu, toto už skrátka nebude fungovať. Celý svet je posadnutý honbou za autenticitou alebo aspoň jej kvalitne vybrúseným fejkom. Vedia to celebrity, ktoré dnes vidíme častejšie na nejakej prepálenej selfičke ako na vyretušovanej fotke, vedia to social media ninjas a ich behind the scenes posty, vedia to korporácie snažiace sa čo najviac “poľudštiť” svoje značky, vedia to malé handcraft, artisan, hip firmičky. Všetci sa snažia pôsobiť akokoľvek, len nie umelo a strojene.

Nie je až tak prekvapivé, že keď sa potom objeví nejaký Kollár a Kotleba, alebo Donald Trump, Andrej Babiš, Alexis Tsipras, ľuďom budú aspoň v niečom sympatickí. Nemusia byť lepšia voľba, ale sú iní a mnohým to skrátka stačí. Samozrejme, cieľom nemá byť znížiť sa na ich úroveň, ale ak im má byť normálna politika schopná konkurovať, je treba sa navždy zbaviť niektorých jej prejavov, kvôli ktorým mávame pocit, že nemáme do činenia s normálnym človekom, ale s nejakou nabrífovanou, amorfnou, kravatovou hmotou. Ak by som mohol, tieto vety by som vytesal ponad parlamentný vchod pod nadpis NEPOUŽÍVAŤ:

„Všetko prebehlo v súlade so zákonom“

V preklade: Aj tak mi nič nemôžete.

Toto je najväčšie peklo. V čase keď verejnosť očakáva vysvetlenie, dostáva od politika priznanie, ktoré zároveň obsahuje jeho nedotknuteľnosť. Kapitulujúci politik, ktorý síce zúfalo, ale aj tak víťazoslávne oznamuje, že síce nevie vysvetliť v čom jeho rozhodnutie malo byť výhodné pre štát, ale on bude aj tak ok. Odvolávka na samotnú legálnosť je vo všeobecnosti veľmi nízko položená látka, ale v krajine kde je v súlade so zákonom ešte aj Lexa alebo Slota, je to totálny výsmech. Po všetkých tých prúseroch, ktoré boli presne touto vetou prikrývané, mám v tomto úplne jasno: kto bude takto zdôvodňovať svoje konanie v politike, u mňa ako voliča, skončil.

„To je hypotetická otázka“

V preklade: Veľmi dobrá otázka.

Ak by som bol volič KDH, tak by ma teraz úplne prirodzene zaujímalo, ako by sa KDH zachovalo, ak by sa do parlamentu dostali a ocitli by sa v podobnej situácii ako Most a Sieť. Síce neľahká, ale úplne normálna, konkrétna otázka a taký Janko Figeľ si myslí, že on to týmto v pohode odbije a voliči mu to spapajú. Ešte som nestretol normálneho živého človeka, ktorý by mi na akúkoľvek otázku odpovedal, že je “hypotetická”. Toto môže spraviť jedine politik. Zlý politik.

„Ak máte akékoľvek podozrenie, obráťte sa na orgány činné v trestnom konaní“

V preklade: Nech sa páči, máme to ošefované.

Toto je ďalší klenot. Nepoužijú sa normálne slová ako polícia alebo prokuratúra, lebo to by znelo ako obráťte sa na Kaliňáka alebo na premiérovho spolužiaka. Tak sa znova použije táto čudná abstraktná úradníčtina, ktorá hovorí o nejakých “orgánoch”, ktoré sú “činné” príznačne v trpnom rode, pretože skutočne činné som ich v týchto veciach v živote nevidel. Každopádne, keď vidím niekoho takto odpovedať na vážne otázky, v mojich očiach sa v tom momente sám premieňa na jeden ľudský orgán.

„Toto ľudí nezaujíma, prečo sa ma radšej neopýtate na náš program?“

V preklade: Som v primetime a vy mi odopierate reklamný priestor?

Zbožňujem keď sa politik tvári, že ľudí zaujíma práve jeho “hmotná zodpovednosť politikov”, ale vôbec ich nezaujímajú veci ako financovanie strany, Matovičova nahrávka alebo spolupráca so Smerom. Je na vás a na vašej šikovnosti ako sa vám podarí predať program v kampani, ale to čo prirodzene dobýja internet sú vaše kauzy, prúsery a zaváhania. Iste, aj program patrí do predvolebnej debaty, ale zvedaví sme hlavne na to ako zareagujete na nepríjemné, ťažké otázky. Netvárte sa, že to ľudí nezaujíma, nebuďte alibisti, nehodnoťte novinárske otázky, nevykrúcajte sa a neoblbujte. Postavte sa čelom nepríjemným veciam a dajte si záležať na čo najlepšej odpovedi. Krátkodobo to možno prinesie straty, ale dlhodobo určite menšie ako to čo robíte teraz.

„Je to moja súkromná vec/vnútorná vec strany a vás to nemá čo zaujímať“

Preklad: Nemám žiadny iný argument, prečo by to malo ostať neverejné.

Procházka sa stretne s Kaliňákom po voľbách ešte skôr, ako nám ostatným odišla opica a je to vraj jeho osobná vec, čo on robí vo svojom voľnom čase. My máme skrátka iba veriť, že tam hrali pexeso a vôbec neriešili zostavovanie vlády. Rovnako ako dôvod, pre ktorý získala premiérova topless asistentka svoj job má byť akože Ficova osobná vec, podobne napr. taká koaličná zmluva je zase vnútorná vec tejto vlády. Transparentnosť je presne ten nudný politický buzzword, o ktorom si každý myslí, že keď ho bude používať, tak to niekoho bude zaujímať. Nebude. Transparentne treba hlavne konať, nie o tom len kecať a potom sa vyhovárať na súkromie.

„Toto nie je v mojej kompetencii“

 Preklad: Som iba premiér, čo ja s tým?

Najkrajšie je, keď to hovoria najmocnejší ľudia v krajine. Pamätáte ako Dzurinda vysvetľoval, že on nemá vôbec nič spoločné s tým, že jeho poslanec Janiš si zmyslel nominovať Trnku na generálneho prokurátora? Ja to mám v hlave zahniezdené lepšie ako niektoré jeho reformy. Ťažko mať rád niekoho, kto sa s vami rozpráva ako keby ste boli pripečený chmuľo.

Nechápte ma zle, som si vedomý nevyhnutnosti diplomacie, vypočítavosti a taktizovania v politike. Seriózny líder bude vždy v nevýhode oproti populistovi bez škrupúľ. Kradnutie sa, koniec koncov, vždy bude vysvetľovať ťažko, to je zase iná téma. Ale ešte aj tie kauzy sa musia dať uhrať lepšie ako ďalším nákladom arogancie. Koalícia so Smerom sa tiež dá vysvetliť lepšie ako všeobecnými rečami o zodpovednosti a stabilite. Musí existovať nejaký zdravý stred medzi neokrôchanými sulíkovskými hláškami a tou uspávajucou generickou úradničtinou. Musí byť možné zachovať si takt a úroveň, ale zároveň odpovedať na otázky, komunikovať priamo a pokiaľ možno otvorene. Nevravte mi že nie, musí sa to dať. Nepoužívať podobné vety ako som tu popísal je nevyhnutné minimum.

Teraz najčítanejšie

Jakub Goda

Publicisticky, analyticky a aktivisticky sa venuje dezinformáciam. Infiltroval sa do Hlavných správ, pomohol k tomu, aby Billa a Tesco vyhodili Zem a vek z predajní. Vytvára reklamné vizuály, animácie a vizuálne efekty. Študoval na Fakulte managementu UK a neskôr Philosophy, Politics and Economics na University of York v UK. Pracuje pre ministerstvo zdravotníctva, kde má na starosti boj s dezinformáciami. Novinárske ceny Nadácie otvorenej spoločnosti:
  • Najlepší príspevok uverejnený na blogu (2016) za sériu blogov