Denník N

Na odsúdenie únosu a vyšetrenie Gorily naša spoločnosť v súčasnosti jednoducho nemá.

Kauzy únosu a Gorily nemožno odtrhnúť od prostredia v ktorom vznikli a v ktorom boli resp. sú vyšetrované. Ak toto prostredie umožnilo ich vznik a následne sa zásadne nezmenilo nemožno očakávať, že také prostredie umožní ich vyšetrenie a nebodaj potrestanie vinníkov. To je jednoducho nereálne.

Nič neľutujem, ale som rád, že končím. Mám toho určite dosť. To sú slová Mareka Gajdoša, bývalého šéfa vyšetrovacieho tímu na vyšetrenie tzv. kauzy Gorila, ktorý odchádza nie len z postu, ktorý doteraz zastával, ale po 17 rokoch aj z Polície. Svoj odchod zdôvodnil slovami „podmienky v ktorých som sa vzhľadom na prístup osôb majúcich vplyv na moju prácu a nepriamo aj na jej výsledky ocitol, sú z dlhodobého hľadiska mnou subjektívne netolerovateľné“. Môžme len tušiť a domýšľať si čo všetko sa za týmto opatrným, ale veľavravným výrokom skrýva. P. Gajdoš pôsobil v polícii 17 rokov a z toho posledných asi 5 (presne neviem) ako vedúci tímu vyšetrovateľov kauzy Gorila. Je jasné, že k svojmu závažnému rozhodnutiu, ktoré podstatne ovplyvní jeho ďalší život nedospel náhle pod tlakom jednej udalosti, ale že toto rozhodnutie v ňom klíčilo a dozrievalo dlhodobo. Nie je tiež ťažké identifikovať „osoby majúce vplyv na jeho prácu a nepriamo aj na jej výsledky“. Boli to v prvom rade jeho kolegovia – vyšetrovatelia z tímu, ktorých prístup však ťažko mohol pre neho vytvoriť „netolerovateľné podmienky “ , pretože ako šéf tímu a v podstate ich nadriadený to bolo naopak, on ovplyvňoval ich prácu. Naviac, ak by si pri vedení týmu počínal neprofesionálne, alebo akokoľvek nevhodne určite by jeho kolegovia na to upozornili nadriadených a bola by zjednaná náprava, alebo by bol odvolaný. K ničomu takému zjavne nedošlo. Preto kolegov – vyšetrovateľov p. Gajdoša môžeme z okruhu osôb, ktoré mali vplyv na jeho prácu a vzhľadom na ich prístup sa ocitol v pre neho subjektívne netolerovateľných podmienkach vylúčiť. Kto teda mohli byť tie osoby? To vie iba p. Gajdoš. Mi ostatní však vieme, že v zmysle príslušných zákonov na prácu vyšetrovateľa dohliada dozorujúci prokurátor. Nadriadeným vyšetrovateľa v rámci jeho služobného pomeru v Policajnom zbore sú príslušný riaditeľ, viceprezident a prezident PZ. Ich nadriadenými sú, ak sa to tak dá nazvať minister vnútra a premiér.

Kauza Gorila nie je jediná v ktorej vystupujú politici, hoci svojou povahou a rozsahom je špecifická. Nevyrástla však zo dňa na deň a na zelenej lúke. Aj pred ňou tu bolo veľa politických káuz, ktoré však išli do stratena. Ona je iba ich voľným pokračovaním a dôsledkom. A aj oná sama má možno už svoje pokračovateľky, ale teraz o nich ešte nevieme. V súvislosti s úmrtím exprezidenta Kováča sa oprášila aj kauza únosu jeho syna a následné amnestie. Ani tá, hoci fakticky bola vyšetrená, nebola dotiahnutá do konca z dôvodu amnestií. Pritom táto kauza je podľa mňa závažnejšia ako Gorila. A pamätáme si ako museli vyšetrovatelia únosu odchádzať nie len z jej vyšetrovania, ale aj z PZ. Keď nebola vyriešená kauza únosu a ani ďalšie, prečo by mala byť vyriešená Gorila? Čo také významné sa medzi tým zmenilo? Únos a Gorila sú predovšetkým politické kauzy, ktoré mal v prvom rade vyriešiť občan vo voľbách. To sa nestalo a významná časť spoločnosti ich nebrala a stále neberie až tak vážne. A tí, ktorých sa tieto kauzy negatívne týkali, alebo stále dotýkajú sa podľa toho zariadili. Ak kauza únosu naznačila, tak kauza Gorila potvrdila, že vyšetrovatelia sú v týchto kauzách iba bábky v rukách niekoho mocného, kto nechce aby pravda o nich vyšla najavo. Vtedy ani teraz nikto významný z okruhu kauzou dotknutých osôb proti odchodu vyšetrovateľa neprotestuje, nevznáša obavy, nepátra po dôvodoch. A vtedy ani teraz nie je dostatočný verejný tlak a záujem, ktorý by nútil zodpovedné osoby aby nebránili spravodlivosti. Naopak sú signály a nie len v týchto kauzách o opaku.

Netvárme sa, že tu neexistuje sila, ktorá by polícii, alebo prokuratúre dovolila postupovať v týchto aj v iných kauzách úplne bez vonkajšieho vplyvu. Však už len nominácia prezidenta PZ je zo zákona zverená ministrovi vnútra a hoci Generálneho a Špeciálneho prokurátora volí NR SR, p. Čentéš sa generálnym prokurátorom napriek svojmu zvoleniu nikdy nestal. Aby sa tomu zabránilo musel exprezident Gašparovič porušiť jeho ústavné právo. Prečo asi toľko námahy? Kauzy únosu a Gorily nemožno odtrhnúť od prostredia v ktorom vznikli a v ktorom boli resp. sú vyšetrované. Ak toto prostredie umožnilo ich vznik a následne sa zásadne nezmenilo nemožno očakávať, že také prostredie umožní ich vyšetrenie a nebodaj potrestanie vinníkov. To je jednoducho nereálne. Pochopil to aj Marek Gajdoš  hoci mu to trvalo dlhšie. A preto z tohto prostredia dobrovoľne a rád odchádza. Ten kto príde po ňom bude mať v tomto prostredí iba dve možnosti, buď kauzu zahrá do stratena, alebo bude nasledovať svojho odchádzajúceho kolegu.

Teraz najčítanejšie