Denník N

Segregácia pre Rómov a študentské pôžičky ako program pre školstvo?

Predseda opozície Sulík dokázal cez víkend nemožné. Dokázal sa s vážnou tvárou v ankete spýtať, či je ten Marián Kotleba naozaj extrémista, predstaviť svoju víziu školstva a ešte sa posťažovať o tom, ako to má biely pracujúci heterosexuálny muž v Amerike ťažké pretože  „žijeme v pomýlenom svete prehnanej politickej korektnosti. Bojuje sa za práva všelijakých menšín, za práva migrantov, za zákazy čo len náznaku diskriminácie, proti najmenším prejavom extrémizmu, xenofóbie, rasizmu… s výsledkom, že biely, pracujúci, heterosexuálny a dane platiaci americký muž je v Amerike najväčším chudákom.“

Predseda opozície Sulík túto myšlienku posunul aj do školského programu. Pekným Kotlebovským riešením. Prosto sa podľa neho netreba báť segregácie Rómov. Podľa HN je Sulík je presvedčený, že nesmie byť zakázané dať do jednej triedy rómske deti, ktoré majú problém so vzdelávaním a vzdelávať ich špeciálne. Podľa svojich slov „Tu jednoducho treba byť odvážny a treba tie deti tak vzdelávať, aby sme sa im prispôsobili“.

Škoda len, že od roku 2012 je k dispozícii výskumná štúdia – „Segregácia alebo inklúzia Rómov vo vzdelávaní: Voľba pre školy?“ Keby si ju Sulík prečítal, prišiel by na to, že „prípadové štúdie  potvrdili, že segregované školy a triedy sú pre vzdelávacie trajektórie rómskych žiakov najmenej vhodné a len prehlbujú vzdelanostnú a sociálnu priepasť medzi rómskymi a nerómskymi žiakmi.“ (http://www.noveskolstvo.sk/upload/pdf/OSF_2012.pdf)

Sulíkov nápad tak treba hodnotiť len ako ďalší spôsob, ako sa priblížiť Kotlebovskému voličovi. A spôsob ako nenávratne poškodiť akúkoľvek snahu o zlepšenie stavu vzdelanosti Rómov, ktorá nie je len v ich prospech ale prospech celého Slovenska. Lebo je reálnym faktom, že ak sa zdvihne vzdelanostná úroveň podstatnej časti obyvateľstva, zdvihne sa HDP celej krajiny.

To sa ale podľa Sulíka robí zjavne inak. A to tak, že sa peniaze z vysokého školstva presunú do stredného! Lebo on už má dosť všetkých tých politológov a sociálnych pracovníkov, a chce viac nástrojárov a remeselníkov, ktorí by sa asi podľa neho najlepšie uplatnili v dnešných továrňach. Svojím zásahom do systému sa tak chce sústrediť na profesie, ktoré ale budú výhľadovo do 15-25 rokov podľa celosvetového trendu nahradené robotizáciou, automatizáciou a rozvojom inteligentných softvérov. Tak ako sa stratila profesia telefonistiek, ktorá kedysi prepájali medzimestské hovory. Celosvetovo sa hovorí až o 50% existujúcich pracovných miest, ktoré budú takto nahradené.

Ale aby sa nepovedalo, Sulík má aj recept na vylepšenie vysokého školstva. Zavedením poplatkov. A spôsob, ako zabezpečí, aby aj menej majetní mladí ľudia mali rovnaký prístup ku vzdelaniu? Štátne pôžičky. Nech je nám pri navrhovanom systéme pripomienkou Sulíkom spomínané  USA. Jedna z vecí, ktorá bráni rastu HDP, zamestnanosti a rozvoju USA je práve dlh mladých ľudí, ktorý im vznikol z pôžičiek na vysokoškolské vzdelanie!

Štatistiky hovoria, že až 40 miliónov Američanov má na krku dlh zo študentských čias – celkovo ide o sumu 1,2 bilióna dolárov, čo je dvakrát viac ako pred desiatimi rokmi. Sedem z desiatich amerických študentov po skončení vysokej školy skončí v dlhoch!

Predsedovi Sulíkovi sa navyše vďaka nápadu zaviesť poplatky na vysokých školách, podaril nájsť najspoľahlivejší spôsob, ako vyhnať ešte viac slovenských vysokoškolákov do zahraničia, najmä do susedných Čiech. Poplatky pre študentov a nápad na plošné zníženie financií do vysokého školstva by tak spolu fungovali ako posledná rana ako takej konkurencieschopnosti slovenského vysokého školstva.

Školský program predsedu Sulíka je krátkozraký, demagogický, namierený proti rôznym skupinám obyvateľstva, a je len prispôsobovaním rétoriky vybraným voličom, vyberajúcim si medzi Kotlebom, Kollárom, Matovičom a práve Sulíkom. S jediným cieľom – po nás potopa.

Teraz najčítanejšie