Denník N

Trump zlikviduje mierový proces na Blízkom východe

Palestínsky štát nikdy nevznikne. Čo z toho vyplýva pre nás?

Na rozdiel od Jozefa Banáša som očakávala, že Trump prezidentské voľby vyhrá. Na rozdiel od Borisa Kollára si nemyslím, že s Trumpom prichádza zdravý rozum. A na rozdiel od ruských poslancov sme jeho víťazstvo nevítali potleskom.

Prečo Trump uspel a kto za to môže, sem nepatrí.

Hoci Trump svoju kampaň založil na nenávisti, rasizme, xenofóbii, islamofóbii a antisemitizme, na Blízkom východe prevláda názor, že by prezidentka Hillary nebola oveľa lepšia. Nemýľme si názory tyranov s verejnou mienkou – egyptský tyran Sísí už stihol pozvať nového prezidenta na návštevu, gratulácie prišli aj z teokratickej absolútnej monarchie menom Saudská Arábia.

V otázke Izraela a Palestíny sa napríklad počas kampane Trump vyjadril, že by USA mali byť neutrálne. Svoje stanovisko neskôr upravil v tom zmysle, že stopercentne podporuje Izrael a ako prezident by presunul veľvyslanectvo z Tel Avivu do Jeruzalema.

Nevieme, čo sa mu naozaj podarí presadiť. Podľa mien, o ktorých sa hovorí, to na mierové riešenie v Palestíne nevyzerá. Ale zaujalo ma toto:

two-state

Výhra Trumpa v Izraeli potešila. Netanjahu ho ocenil ako skutočného priateľa Izraela. Ajeled Šaked aj Cipi Hotovely sa nevedia dočkať amerického veľvyslanectva v Jeruzaleme. Naftali Bennett, minister školstva, ktorý rád spomína, že zabil v živote veľa Arabov a nebol to problém, vidí vo zvolení Trumpa koniec dvojštátneho riešenia. Nechal sa počuť, že palestínsky štát nikdy nevznikne.

V to, že Trump pomôže vedľa Izraela vytvoriť nezávislý palestínsky štát, veria v podstate len the usual suspects – megaskorumpovaní minityrani Abbás a Irikát (a oficiálne EÚ s OSN). Aby bolo jasné, EÚ sa vždy na papieri znepokojí, keď Izrael oznámi výstavbu nových osád. Dokonca plánuje od Izraela žiadať odškodnenie za zničenie stavieb postavených z európskych peňazí. Keďže na papierové znepokojenie nie sú napojené žiadne postihy, môžeme si predstaviť, ako sa izraelská vláda trasie, aby vyhovela požiadavkám EÚ.

Vo Francúzsku sa prezident Hollande nedávno po tisíci krát pokúsil oživiť mŕtvolu zvanú dva štáty pre dva národy. Izraelský vyslanec Francúzom oznámil, že o účasť na mierovej konferencii záujem nie je. Jeruzalemský primátor Nir Barkat varoval, že ak by sa odstránila ilegálna izraelská osada Amona, dá zbúrať palestínske domy vo východnom Jeruzaleme. Nedávno Naftali Bennett tiež navrhol, že ideálny čas na anexiu Západného brehu Jordánu je práve teraz. Poslali tak našu two state solution do péčka dostatočne jasne?

Nemá zmysel naoko viesť mierový proces s heslom dvoch štátov, keď okupácia pokračuje a Izrael bez ohľadu na zničenie šance na vytvorenie dvoch štátov od nás dostáva na papieri sklamanie a v skutočnosti jadrové ponorkyobchodné zmluvy.

Ehud Olmert po skončení konferencie v Annapolise, ktorá mala za cieľ vytvoriť dva štáty pre dva národy do konca roka 2008, povedal:

„Ak nastane deň, keď dvojštátne riešenie zlyhá, a budeme čeliť boju za rovnaké volebné práva, tak ako v Južnej Afrike (a to aj pre Palestínčanov na okupovaných územiach), vo chvíli, keď sa toto stane, so Štátom Izrael bude koniec.“

Dva štáty pre dva národy nebudú. Toto riešenie sa nedá uskutočniť. Treba hľadať riešenie, ktoré sa dá zrealizovať, aj keď žiadne nie je jednoduché. Storočný konflikt sa za jedno volebné obdobie neurovná.

Slovenskí liberáli pre neexistujúci palestínsky štát slzy prelievať nebudú. Podobne ani smeráci, kollárovci a Obyčajní ľudia, ktorí si v parlamente vytvorili klub priateľov Izraela. Budeme mať nový trestný čin apartheidu a súčasne apartheidný štát je náš vzor liberálnej demokracie.

V rámci spytovania si svedomia v súvislosti s Trumpom by sme mali uznať, že Palestínčania – ani Palestínčania v Izraeli – nežijú v liberálnej demokracii škandinávskeho typu. Izraelská politika je a vždy bola založená na etnických čistkách, okupácii a apartheide. Keď dokážeme byť proti rasizmu, okupácii a apartheidu na Slovensku, dokážeme to aj v Palestíne.

Nie, nemyslím si, že Trump prinesie mier do Palestíny resp. na Blízky východ. Konečne by sme však mali pochovať myšlienku dvojštátneho riešenia a priznať si, že Izrael snahu o mier neprejavuje. Posunie nás to dopredu, aj keď verím, že v SME alebo v Denníku N redakcia takto realitu nevníma.

„Jeden štát“ už existuje, ale nie je to štát pre všetkých. Ak ho ukončenie okupácie a zrovnoprávnenie všetkých obyvateľov položí, asi nie je postavený na dobrých základoch.

Keď Muhammad Ali, svojho času najznámejší človek na planéte, mohol podporovať Palestínu, prečo by to nedokázali aj tzv. liberáli na Slovensku? Keď nič iné, bolo by dobré aspoň povedať Palestínčanom rovno, čo majú robiť, ak sa chcú zbaviť okupácie. Násilný boj – nie, to je barbarské. Bojkot a sankcie voči Izraelu – nie, to je naivné. Odpoveď na to, čo je ok, som ešte  v žiadnej diskusii s oponentami BDS nedostala. Predpokladajme, že jednoducho vymazať výraz okupácia z novín Palestínčanom nestačí.

muhammad-ali

„Nemožné je len silné slovo, ktoré používajú malí ľudia, ktorí si myslia, že je ľahšie žiť na svete, kde budú len dostávať, namiesto toho, aby objavovali silu, ktorá to dokáže zmeniť. Nemožné nie je fakt, je to postoj. Nemožné nie je tvrdenie, je to výzva. Nemožné je nevyužitá sila. Nemožné je dočasný stav. Nemožné neexistuje.“

Teraz najčítanejšie